Bejvávalo...

Neuveriteľné, o Slovenskom rozhlase som písal:

v roku 2009:

"Zaujímavé informácie podávajú bez vlastného zaujatia, so snahou o nestrannosť. Výber hudby je robený s citom, striedajú rôzne žánre, tak ako sa logicky mení nálada poslucháča pri dlhých cestách. Hudbu striedajú zaujímavé diskusie, samozrejmosťou je kvalitný dopravný servis, proste je to u mňa jednotka v éteri."

v roku 2011:

Na informácie pre nás je (stále) najlepšie rádio Slovensko. Trochu mi vadí len to, že príliš často zdôrazňujú "autoreklamu":  "Počúvate rádio Slovensko!" (a iné časté reklamy).

 v roku 2012:

"Domáce rádiá prešli v našej domácnosti (novým) výberovým konaním, v ktorom opäť jednoznačne zvíťazil Slovenský rozhlas, teraz pod krídlami Zemkovej RTVS. Je to jediné naše solídne rádio a ešte na dôvažok je platené z našich poplatkov, tak to za to stojí.

v roku 2018:

"U nás bývalo naladené zásadne rádio Slovensko. Už nejaký čas skúšam iné stanice, lebo Slovenský rozhlas sa preorientoval (zopsul) na "komerčný štýl", hlavne vďaka niektorým moderátorkám, ktoré mi spôsobujú zvýšenú peristaltiku. Vraj "informačné rádio", ale snažia sa o (akože) vtipnosť aj pri správach o počasí. Proste "seriózne podaných správ" je tam ako šafránu. (myslím tým hlavne dikciu)"

a dnes: 

Veci sa menia, rádio Slovensko (RTVS) už nie je to čo bývalo. Zmenilo svoj charakter. Aké bude ďalej?

 

Návrat agenta 007

„Muž, ktorý položí otázku, je považovaný za blázna iba chvíľu, ale muž, ktorý se nepýta, je blázon na celý život.“ (Konfucius)

Opäť som ho stretol, obaja sme o niečo starší. Neviem, ako som sa zmenil ja, v zrkadle som (po oholení) stále rovnaký, no on sa zmenil. Namiesto hladkej tváre má dlhú sivú bradu, skoro ako Konfucius, ale spoznal som ho na prvý pohľad, aj on mňa.Tentokrát nekupoval salámu, ale pečivo a bol sám. 

Nerozprávali sme sa, ja som odchádzal od pečiva a on šiel práve tam. Ostala mi len jedna otázka, ako človek (muž) dospeje k tomu, aby si začal pestovať bradu? Asi je to módna záležitosť, alebo snaha o zmenu, lebo zmena vzhľadu iste pôsobí aj na charakter a správanie človeka. Niekedy to môže byť aj pozitívne. 

Skúšal som, dva týždne som sa neholil, ale nerobilo mi to dobre. Asi na to treba ísť trochu inak, len treba vedieť prečo. Ja neviem... Asi zo mňa nikdy nebude bradáč. O fúzoch ani nehovorím, tie by mi vadili, z praktického hľadiska, ešte viac. 

Módne trendy mi nič nehovoria, ale viem, že sa opakujú. Keď som mal 18, nosili sa široké nohavice, ale módny trend šiel k úzkym, potom vyhral praktický pohľad na vec a dnes máme opäť dobu úzkych nohavíc. 

Vybrali by ste si takúto bradu? Alebo podľa iného vzoru?

 

ps: súťaž o zápis do knihy rekordov ruším...

Bratislava

Keď v Bratislave stretnete peknú ženu, neotáčajte sa za ňou, oproti vám idú ďalšie. To je starší vtip o bratislavských kráskach. Ale pravdivý, aspoň v časoch našej mladosti to tak bolo. Ako je to teraz? Sú krásne, alebo ešte krajšie? 

V Bratislave som stretol okrem krásnych žien aj niekoľko známych osobností. Napríklad v Slovenskej národnej galérii som prehodil pár slov s fotografom Jurajom Bartošom, Magdou Vasáriovou, Stanislavom Štepkom a s ekológom Mikulášom Hubom. Je aj mnoho iných vzácnych ľudí, ktorých som mal to šťastie stretnúť. 

Je to tak, ja si ich pamätám, ale pre nich a mnoho ďalších som len zrnko maku v prachu ulice.

Obaly

"Zobali vrabci zobali, igelitové obaly..." Už Ivan Mládek a Banjo band si všimli ako nebezpečne plytváme obalmi. 

Nielen igelitové, ale aj tie tzv. ozdobné, aj z papiera pribaľujeme ku každému darčeku. Fľaša vína + obal, bonboniéra (samozrejme bonbóny sú zabalené) + obal. Stovka (teoreticky) ako úplatok + obal... Chlieb v igelite, uhorka v igelite (a tak ďalej). Raz sa v obaloch utopíme.

Raz to musí skončiť, veď ani pravdu nie je možné večne baliť do igelitu. 

 

Bratstvo a burčiak

Dnes ráno, keď som vošiel do najmenšej miestnosti v byte, práve tam hovoril Jan Werich o bratstve (bratrství) v roku 1968. Poznamenal, že hovorí o bratstve, aj keď brata nikdy nemal... Ono to je vlastne o niečom inom, ale páčila sa mi tá poznámka, hovoriť o niečom, čo nepoznám, tak som si hneď spomenul na to, ako som včera strihal hrozno, aj keď to neviem a nikdy sa to asi nenaučím.

Niektoré veci sa musia dostať do mechanickej pamäti a tá sa najlepšie upevňuje pozorovaním starších a múdrejších. Starší a múdrejší sú už úzkoprofilový tovar, tak o strihaní hrozna mi ostal len starší odkaz mojej (mladšej) kolegyne, že "sila je len jedna"  a túto zásadu ju učil jej otec keď strihal hrozno. Držal som sa zásady a zredukoval som prúty podľa nej a preto dúfam, že na budúci rok budeme opäť piť aj burčiak.