2026/10/13

Vo finiši života

Na sociálnych sieťach sa človek dozvie všeličo. Aj to, že život má vraj finiš (teda finále ako v športe). Ale kedy to je? Podľa mňa finiš začína narodením a končí skonom. Alebo inak, niet sa kam a prečo naháňať. Inou, zaujímavou otázkou je, kedy je človek starý? 

Podľa zásady, že "hľadáme dôkazy, ktoré potvrdzujú naše názory" som náhodou našiel myšlienku z diela ruského neurológa  Bechtereva, ktorého označujú za "otca objektívnej psychológie":

Sme živí dovtedy, kým sú v nás živé záujmy. Strata záujmov neprichádza naraz. Pomaly sa zakráda rokmi. Ak jej ustupujeme, preberá nad nami moc a jej dôsledkom je vyhasínanie ducha a nevyhnutné mentálne starnutie.

 Podľa Bechtereva je duch starý vtedy, keď je človek:

- príliš zásadový

- tvrdohlavý

- neochotný meniť názory a rozhodnutia 

- keď je uzavretý pred novým poznaním. 

Naopak flexibilita, emocionálnosť a schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam nás chránia pred úpadkom mysle. 

Poučenie: Buďme mladí napriek veku.  

 

2026/10/11

W-cezar

Vždy keď stretneme vzácneho človeka, prežívame malý sviatok. Niekedy aj väčší. Nedávno som na STVR videl udeľovanie cien CE/ZA/AR 2026 (cena za architektúru). V zajatí architektúry som začal skúmať z tohto aspektu architektúru nášho bytového interiéru. Voľba padla a cenu za architektúru 2026 u nás získal interiér nášho WC. Otvoríte dvere, rozsvieti sa svetlo a začne hrať slovenské rádio "Regina". Toaletný papier je poruke, bidetová spŕška v dosahu. Nad umývadlom je správne formované zrkadlo, hodiny a dvojica mačiatok...

Načo veľa slov, stačí obrázok:


2026/09/29

Hulákači a iné aktuality

Kde sa vzali, tu sa vzali (ako v rozprávke), namiesto obecenstva divákov máme v niektorých televíznych "šou" hulákačov. Tak som ich nazval preto, že namiesto potlesku najviac počuť ujúkanie a hulákanie, proste hluk. Čím viac, tým lepšie. Možno ich k tomu vedie režijné povzbudenie - buďte hluční. Predpokladám, že je to honorované a tak sa "diváci" snažia. Miško (v Inkognite) podľa toho usudzuje, aký je vzácny štvrtý tajný hosť.  

V "našom obľúbenom" inkognite a iste sa to ozýva aj niekde inde. Dalo by sa povedať, že je to príznak doby, táto doba je hlučná. Aby bolo jasné, Inkognito pozerám a patrí k tomu zábavnejšiemu na TV JOJ.

Z domova: Keď otvorím "prieskumníka" vo Windows 11, pri objemných externých diskoch to chvíľu trvá a zobrazí sa hláška: "Pracujeme na tom". Vtedy sa vždy zamyslím, že koľko ich tam je a prečo nepracujú rýchlejšie? 

Na internete sú však aj onakvejšie aktuality, z ktorých pre dnes vyberám (ten prvý sklon dobre poznám):

1. Máme sklon hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú naše názory, a ignorovať tie opačné (confirmation bias).(bronislava.) 

2. Niečo ku konfliktom v spolužití - Tón hlasu ovplyvňuje našu emočnú reakciu viac než samotný obsah slov (bronislava)

3. Sebavedomie pôsobí ako dôveryhodnosť. Hlasitosť pôsobí ako pravda.(U. Eco)

4. Pre úroveň našej verejnej diskusie je typické - jačíme, bľačíme, osočujeme sa, nevieme si prísť na meno, a pritom ani nepočúvame, čo ten druhý hovorí. (fakt)

5. Riešenie problému klesajúcej pôrodnosti:  Elon Musk, ktorý (vraj) má 14 detí so štyrmi ženami, už roky varuje pred kolapsom populácie spôsobeným poklesom pôrodnosti v Amerike a na Západe.

6. N
epovažujem za správne meniť kritiku na nenávisť alebo na snahu zredukovať celé dielo človeka na jedno jediné rozhodnutie. Môžeme nesúhlasiť s konkrétnym vystúpením, môžeme sa rozhodnúť nepodporovať jeho ďalšiu tvorbu alebo otvorene povedať, že nás sklamal. To všetko patrí do slobodnej diskusie. Nemali by sme však automaticky prisudzovať človeku úmysly, ktoré nepoznáme, ani zabúdať na všetko dobré, čo za roky vytvoril. (Holzer)

7. Je evidentné, že dielo Jozefa Banáša, Idioti v politike, je nadčasové. (Štefan Švec)

8. Čitateľov pribúda. Každý spisovateľ má aspoň jedného (Vlado Javorský) (Koľko ich bude mať tento článok?)

Do tucta múdrostí mi chýbajú štyri...  Dajte do diskusie.

... dodatok, ako do diskusie k téme: Včera som si pozrel Inkognito z roku 2015 a naozaj, diváci tlieskali vo vhodných chvíľach veľmi slušne. Žiadne hulákanie. Znamená to posun k ukričanej dobe?

 


2026/09/06

Šťastie

Mal som šťastie, našiel som v prachu lesnej cesty 5 centovú mincu. Aj to je šťastie, veď keby sme to prepočítali výmenným kurzom spätne na koruny, bolo by to asi 1,5 Sk (dnes nič, len šťastie). Ako sa v istom starom filme hovorí: "Co je to štěstí? Muška jenom zlatá." Šťastím je aj dobrá životná filozofia. Môže mať veľa podôb, môže byť aj trochu pesimistická, ale aspoň so štipkou optimizmu: 

Hlboko vo vnútri
ozýva sa chlad jesene,
keď stojac na rázcestí vieme,
že jedného dňa dozrieme.

A hoc kvapky šťastia, či priazne
dopadajú viac tam a málo tu,
občas býva nevýslovne krásne
letieť životom len tak 

podľa inštinktu... (MC)

"Na veršoch je pekné to, že si tam každý niečo individuálne pre seba nájde, buď niečo zo svojich myšlienok, zo svojho života, zo svojich prianí a snov, trebárs aj spomienok alebo len ľubozvučné slovné spojenia, ktoré ho privádzajú do úžasu..." (z diskusie na blogu)

Už sa chcem vrátiť z cesty lásky clivo,
vzdialený poznať lásky príťažlivosť.
Chcem človeka, čo pozná bôľ jak srdce,
na ceste lásky hviezdu, čo by viedla.
Vravia, že cieľ môj tam, kde býva ona,
a ja veľakrát už prešiel vedľa.
Chcem potrestanie, také potrestanie,
ktoré ma znovu zvedie páchať viny.

(Madžáz Melódie)











2026/09/02

Dunaj klesá pri Komárne...

... ale márne (spieva Lasica). Nebojte sa, nechcem písať o seriáli "Dunaj...", ktorý včera opäť začal. Tam sa nič nezmenilo, dej sa (veľmi) pomaly rozvíja, ale to je u seriálov typické. Nechcem ani o zvukovej stránke seriálu, ktorá je rovnaká ako predtým... V tejto súvislosti som si spomenul na informáciu z časopisu "21. století", že človek urobí denne 35 tisíc rozhodnutí, ale nie všetky sú prejavom jeho slobodnej vôle. Vraj 99 %  z rozhodnutí je "nevedomých", náš mozog ich urobí za nás, tak nech vás neprekvapí, keď seriál Dunaj... prestanem sledovať. 

O klesaní toho reálneho Dunaja sa počas tohto leta napísalo dosť, takže ani to nie je moja voľba. Tu ide znova o český časopis "21. století", ktorý mi tak trochu pripomína niekdajší časopis "100+1 zahraničných zaujímavostí". Existuje aj dnes taká stránka, ale 21. storočie má širší záber v popularizácii vedeckých poznatkov. V najnovšom čísle (september 2026) ma zaujala diskusia o pojmoch "vedomie" a "duša". Pojem duše sa vraj v diskusiách stráca a nahradzuje ho pojem vedomie. V bežnom rozhovore sa už "duša" takmer nikdy nepoužíva (možno s výnimkou náboženstva). 

Kto slovo duša "vykostil" a prečo? ... zmysel slova vedomie sa ustálil už v 17. storočí. Kto sme, a čo je duša ako substancia sú dve oddelené otázky. Vedomie je to, čo máme priamo k dispozícii – pamäť, sebauvedomenie, prežívanie. Odborný jazyk sa odvtedy drží tejto definície". (voľne podľa 21. století)
Nechajme dušu, ona je a bude aj bez ohľadu na ustálené pojmy a pozrime sa radšej na naše vedomie, ktoré súvisí s našim myslením. Vedci zistili, že myslenie máme tzv. pomalé a rýchle. Pomalé myslenie je analytické a vedomé, rýchle znamená automatické a nevedomé. Stojí za to, si tento článok prečítať. Praktický dopad môže byť aj v tom, aby sme si uvedomili, ako s nami môžu pomocou marketingových trikov manipulovať cez ovládanie nášho podvedomia (reklama, politika).