13 apríla 2021

Heuréka!

 V čakárni istej nemocnice, špeciálneho oddelenia čakalo najmenej 40 ľudí (hlásaná norma na daný rozmer je najviac 20). Vekové rozloženie od 25 (odhad) až do 99 (odhad). Všetko prebiehalo normálne, hýbal sa občas iba vzduch, čo vôbec nevadilo, lebo sme boli všetci "orúškovaní" v maskách. Mierny vánok v úzkej chodbe zavanul pri príchode nového pacienta. Rýchlo, až zbesilo zadulo pri prechode mladšieho zdravotníka, alebo doktora. Doktor sa pozná podľa fonendoskopu na krku, sestrička podľa príjemne tvarovaných proporcií v bielom "outfite".

Ako hovorím vyššie, u nás je všetko v norme, zdravotníctvo beží na plné obrátky a kvalitne. Len tých pacientov je veľa... Veľmi zaujímavý postreh, mladá dvojica - on mal rifle s tromi veľkými dierami, teda celé kolená vonku, tretia diera aby mu bolo vidieť, aké má "boxerky". Ona bola úplne slušivo mladícky nahodená. V tej chvíli som bol "bezdomovec", teda bez vlastnej stoličky som len tak postával v priestore, keď sa uvoľnili dve stoličky vedľa nich. Mladá si hneď sadla, on sa pozrel na mňa a usúdil, že ešte nie som dosť starý, aby mi ponúkol miesto (aj tak by som bol odmietol, nie som ja ešte tak starý).

Skutočne ma potešil, nepasujem sa vo všeobecnosti za "dedka", dokonca som bol čerstvo oholený, ale to dnes nevidieť na prvý pohľad. Len jeden pacient oproti bol taký, že mu biela brada trčala spopod rúška. Hneď bolo jasné, že je to "kmeť" aj keď, možno ešte nemal dôchodkový vek. 

Na lekára som nečakal dlho, len cca 2,5 hodiny, potom mal doktor so mnou trpezlivosť asi tak 5 minút a že ma chce ešte raz vidieť, aby som prišiel opäť do čakárne  asi o dva týždne. Možno bude mať na mňa viac času, len dúfam, že už sa nebudú vonku čerti ženiť ako dnes. 

Mimochodom, pri čakaní som na chvíľu získal čakárenské miesto na uvoľnenej stoličke vedľa mladšieho pacienta, čakateľa na náročnú operáciu. Na chvíľu nechal "tetris" v mobile a spýtal sa, čo ma trápi. Tak som ho stručne, zhruba poinformoval. On sa posťažoval na trenčiansku nemocnicu, odkiaľ prichádza a kde mu nepomohli. Medzi rečou mi popísal svoju nedávnu diagnostickú príhodu a to nemal robiť, lebo sa takmer presne zhodovala s mojou príhodou spred niekoľkých rokov. 

Tak aj takto si môžu pacienti upresňovať svoje diagnózy... Niet nad to, porozprávať sa s pacientmi v čakárni u lekára, len si musíte vopred vybrať vhodné oddelenie, podľa toho, kde vás to pichá.

Zdravíčko!


21 marca 2021

Múdre veci

 Pointu tohto prípadu uvediem hneď na začiatku, nemám rád "múdre" veci, teda tie, čo si dávajú moderný prívlastok "smart". Je to tak trochu averzia voči "AI", inak povedané, nemám rád umelú inteligenciu. Ešte lepšie to vystihuje veta: "Nemám rád, keď niekto myslí za mňa". 

Chápem, že každý človek, ktorý niečo navrhuje, konštruuje, vyrába či vylepšuje, musí myslieť. Bohužiaľ, niekedy sa to nepodarí. Inokedy to vypadne ako samoúčelný vtip, bez praktického úžitku. Najmä ak to myslenie postupuje ako "AI". Malý príklad samoúčelného vylepšenia:   

Z ukážky je jasné, že ide prakticky o rovnaký hriankovač, zmenilo sa umiestnenie ovládacích prvkov. Možno existuje nejaká vnútorná logika, prečo to navrhovateľ urobil, ale z hľadiska užívateľa je to zmena, ktorá priniesla len to, že si bude musieť zvykať na nové polohy. Zvyk je totiž to, s čím konštruktér nepočítal, alebo zanedbal to. Mohlo by to byť aj naopak, výsledok z pohľadu zvyku by bol ten istý. Ak je však zmena pozitívna (užívateľsky príjemná), časom si človek zvykne, a to je dôved, prečo nezaznávam inovácie ako také, len tie nevydarené.

Zaujímavým prípadom inovácií, vylepšení, "upgradov" sú zmeny v mobilných či počítačových systémoch a aplikáciach. Príde vám napríklad aktualizácia systéme a nestačíte sa čudovať, niektoré veci sú vynechané, iné sú naopak, ale funkcia je rovnaká... Ako príklad z mobilu: šípku na návrat som mal vpravo, po aktualizácii je vľavo. 

Iný príklad, inšpirovaný knihou Čierne leto (M. W. Craven) "Čierne zrkadlo na displeji (mobilu) sa zmenilo na farebné aplikácie, ktoré mu väčšinou nič nehovorili, a keby aj vedel, na čo sú, nepoužíval by ich." Tak toto mi hneď zarezonovalo v očiach. Rovno zo života "moderného" človeka. 

Buďte smart a čítajte!

 

 


09 marca 2021

Tretia dávka nádeje

 Najprv som bol principiálne (asi na 50%) proti najnovšej vakcinácii, ale okolnosti a "osud" zmenili môj názor. Som za. Všetko prebehlo bez problémov... Najviac ma oslovila a priniesla nádej na návrat do normálneho života tretia dávka.

Bolo to pekný deň, 8. marec, ako na objednávku k MDŽ. Nikdy som tento sviatok zvlášť neoslavoval, aj keď som sa zúčastňoval všeobecných "zhromaždení" kolektívu, bolo to viac-menej len aby som nevybočil z davu. To neznamená, že by som si nevážil ženy, práve naopak, vždy boli mojou pozitívnou inšpiráciou, boli a sú to múzy. 

Tretia dávka mojej vakcinácie nebola od Pficera, ani od Putina, dala mi ju sestrička, keď som jej zagratuloval k sviatku. Podala mi ruku a to ľudské gesto, dotyk rúk bolo prísľubom na návrat do normálneho života viac ako všetky ostatné vakcíny. 

21 februára 2021

Ivan Mládek 1975

Ivan Mládek na scénu
(Scenár AV programu na Malú scénu)

Neopatrný křeček (https://youtu.be/M5QsE3UvCSo)

Ivan Mládek 34 ročný inžinier, majster banja a humoru, bývalý varietný umelec, dnes držiteľ Bielej vrany je vedúci skupiny Banjo Band. Bol to seriózne vyzerajúci mladý muž zanietený pre tradičný jazz a swing. Vážnosť ho opustila po absolvovaní školy a vojenčiny. Vzal do ruky bendžo, a ako hovoria odborníci, vie s týmto nástrojom u nás a na širokom okolí, narábať najlepšie.
   
Dobrý den (https://youtu.be/4OBOcWSR1ZE)

Zložitými cestami, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pre humoristický román, založil skupinu Banjo Band. Odvtedy šíria svojimi pesničkami humor po celej republike, v rozhlase i v televízii.

Míval jsem klobouk (https://youtu.be/wD2A99MnnV8)  

Vzostup skupinu Banjo Band však nebol jednoduchý. Mnoho ľudí ich malo spoočiatku za bláznov. Postupom času si však našli cestu k publiku.

Špagety v prášku (https://youtu.be/NV-AdTHbAa4)

Pesničková produkcia Ivana Mládka a skupiny Banjo Band vyvolala polemiku na stránkach časopisu Mladý svět, v ktorej sa ozvali rôzne protichodné hlasy. Na ukážku, iba niektoré z nich:

S.H. Praha, 21 rokov - ... Všetky jeho melódie sú veľmi podobné, ako sa ľudovo hovorí, na jedno kopyto. Najotrasnejším zážitkom bola pre mňa pieseň „o akejsi krave, ktorá si narieka, že ju stále za cecíky ťahajú a jej lahôdku jej ochutnať nedajú“. Tiež pieseň v ktorej sa hovorí o dvoch dievčatách, „ktoré sa išli pozrieť na kamarátkinu halenku“, postráda inteligenciu...

Oto, no toto (https://youtu.be/7v4fWjuz-wc)

M.S. Praha - Pokiaľ ide o hudobný prejav kapely, je to vec celkom jednoznačná. Je to výborné, perfektné a presné. A hovorí vám to človek, ktorého najobľúbenejším autorom je Beethoven.

I.K. Přísčovice - Jeden z našich popredných kritikov povedal o Mládkovi a o muzike Banjo Band, že je korením našej populárnej hudby. Ja, ako predavačka gramofónových platní to môžem potvrdiť.

Čs. ženský (https://youtu.be/qZCTdNTUVg4)

E.G. Rakovník - Myslím si, že človek v 34 rokoch by mal mať iný rozum, než skladať také pitomosti. A ešte k tomu s vysokoškolským vzdelaním...

Ach ouvej (https://youtu.be/5L55Ehintvk)

L.M. Křelov - Sú to pesničky s jednoduchou, ale peknou melódiou a s humorným textom. Naviac, plne zodpovedajú dnešnému životu, proste, tak to medzi ľuďmi chodí...

Kam s ním (Mogulom) (https://youtu.be/B-CwNVy9vwk)

Vážení priatelia, na spestrenie dnešného programu mám pre vás pripravenú aj krátku prednášku na tému „Čo s voľným časom?“ (Po prestávke) (https://youtu.be/fpSDJCtCIl8)

13 augusta 2020

OBETA

Ellison Cooperová si dala záležať na príťažlivosti svojho románu „Obeta“ aj tým, že načrela do vyššej americkej a teda aj do svetovej politiky.

V zásade sa drží dvoch dejových línií, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú. Jednou z nich je vnútorná (personálna) politika v organizácii FBI, ktorú definuje aj ako mocenský nástroj vyššej politiky. Táto dejová vrstva je zdôraznená hlavne na začiatku, ale v časti kriminálneho prípadu je len pozadím osobného príbehu hlavnej postavy, neurologičky Sayer.

Neurologička FBI Sayer Altairová sa zotavuje z následkov zranenia, keď ju poveria vyšetrovaním prípadu záhadného nálezu ľudských kostier v jaskyni národného parku. Kostry sú staré takmer 20 rokov, ale sú medzi nimi aj dve nové mŕtvoly, ktoré prípad aktualizujú. Do pátrania je zapojený celý štáb odborníkov, okrem iných aj agent FBI Mawell Cho so svojou pátracou sučkou Kona, ktorá svojim citlivým nosom vlastne spustí celú lavínu udalostí.

Stavba príbehu s dvomi základnými dejovými líniami a s presahom na svetové dianie i oblasť neurologických štúdií ľudského mozgu psychopatov je zárukou pútavosti príbehu Obeta. Udalosti tiež  nadväzujú na starodávny grécky rituál obetovania živého človeka Bohom. Nechcem prezrádzať, kto je vrah, ale pri čítaní budete podozrievať viacerých. Kto to bude, nakoniec uznáte, že bolo ťažké na to prísť...

Nechcem polemizovať s názormi autorky prezentovanými v knihe, ale niektoré pasáže sú skutočne na zamyslenie. Zvážte tieto citácie z rozhovoru Sayer s anonymným psychopatom:

„Sérioví vrahovia, ktorých skúmate, sú veľmi prosté duše. Prečo by som márnil čas zabíjaním jednej ženy? Usmerňujem tok dejín. Vyhlasujem vojny a potom sa dívam do očí vdov, ktoré som stvoril.V rukách držím milióny ľudských životov. K dispozícii mám celé armády a svetových vodcov, ktorí plnia moju vôľu.“ (str. 90)

„Zatiaľ nevynašli testovaciu súpravu na odhaľovanie sériových vrahov. Nemám čarovný prútik, ktorým by som mávla nad človekom a zistila, či je inteligentný psychopat, ktorý ma chce oklamať. To nedokáže nikto, lebo sérioví vrahovia sú prefíkaní, disciplinovaní a rovnako ako niektorí politici, bez výčitiek svedomia ničia životy nevinných ľudí v mene svojich vlastných cieľov.“ (str. 148) 

Poslednú ukážku možno brať aj ako isté varovanie: 

„Sayer vedela, že v skutočnosti jej nie je do smiechu. Obom bolo jasné, že človek sa nemôže ponoriť hlboko do temnej ľudskej mysle a vynoriť sa z nej nepoškodený, akoby zázrakom ešte celý.“ (str. 183)

----

Ellison Cooperová, Obeta, Ikar 2020 

https://www.bux.sk/knihy/451479-obeta.html

 (131 222)