Hodina H

Pevné miesto v realite určuje hodina H. Hodinu H sme si vymysleli ako začiatok niečoho. Mohol by to byť aj deň D, alebo mesiac M, či rok R... To je blbosť! Mesiace a roky, to je celá večnosť. Einsteina s jeho teóriou relativity aj tak nedobehneme. Čas nám beží a míňa sa každý deň, každou sekundou. Jedine básnici so svojou poéziou vedia zastaviť čas, alebo ho aj rozbehnúť. Narýchlo si neviem spomenúť na žiadneho básnika, ktorý by túto moju teóriu vedel potvrdiť (pomôž si sám, aj Pán Boh ti potom pomôže...).

Slová v hmlistom opare
digitálna mena
za sklom
hrmiace falše
mrznúca rosa
na konci nosa
amen a znova
láska večná
Tristan, Izolda
zrodenie dobra
len slová v daždi
zaniknú raz a navždy.

 

Inteligencia - umelá

O umelej inteligencii sa už popísalo a pohovorilo dosť, len je tu stále otázka, či sú nám jasné pojmy. Ide hlavne o to, kde sú hranice UI (AI) a či vôbec sú... Myslím tým na hranicu medzi prirodzenou a umelou inteligenciou. Existuje?  

Isaac Asimov stanovil tri základné zákony pre umelú inteligenciu (Robota). Odporúčam prečítať si jeho životopis a zoznámiť sa so zákonmi:

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.
   

 Nechcem byť zlý, ale už prvý zákon, podobne ako mnohé iné sa v praxi, na škodu človeka nedodržiava. Ak necháme hranicu medzi človekom a robotom dostatočne širokú, medzi robotov možno zaradiť aj rôzne sofistikované nástražné výbušné systémy (zneužívané i používané) a tie sú vždy namierené proti človeku. Aj taká nášľapná mína je v podstate umelou inteligenciou, síce s veľmi biednou inteligenciou, ale robí presne to, čo je do nej vložené, vrátane auto-deštrukcie, po ktorej už neublíži. Je to UI, alebo stroj?  

Mimochodom, Asimova ako spisovateľa  kritizovali pre nedostatok sexu a pre málo mimozemšťanov v jeho dielach. A to je vážny nedostatok. Dnes sa to obrátilo na druhú stranu - ani sci-fi sa nezaobíde bez sexu, teda toho ľudského, lebo mimozemšťania sa obvykle rozmnožujú bunkovým delením...

Akákoľvek inteligencia je vždy len programom, ktorý bol do nej vložený. Môže sa učiť, zdokonalovať, ale vždy len na princípoch základného softvéru a "železa". Momentálne letí svetom umelá inteligencia ako prekladateľ textu. To je bohumilá činnosť a myslím, že aj prospešná. Zatiaľ vraj vyžadujú jej preklady ľudskú kontrolu, ale neskôr vari už nebude treba. Tu narážam na svoju vieru a presvedčenie - nikdy to nebude dokonalé...

Oblastí na využitie UI sa iste nájde veľa a mnohé budú iste aj užitočné. Pre koho? Pre človeka, ktorého nahradia a možno aj oberú o prácu? Už dnes to robia tam, kde by sa človek unudil jednotvárnosťou procesu. Umelá inteligencia je vo svojej podstate záležitosť "lingvistiky" - je len na nás, čo nazveme umelou inteligenciou. Bohužiaľ, ako vždy umelú inteligenciu v prvom rade pchajú do zbraňových systémov. A to samé o sebe je flagrantné porušenie prvého Asimovho zákona. 

Pre autorov sci-fi: Navrhujem štvrtý zákon, aby každý robot bol opatrený vypínačom (najlepšie diaľkovým), na ktorý robot nebude mať žiaden dosah. 

(Umelá inteligencia mi našepkáva - nič z toho, čo je tu napísané, neberte vážne...)

Do pozrnosti: Novodobá  Analógia Asimových zákonov pre UI...

 

All You Need Is Love

 Včera som počúval Jaromíra Nohavicu s jeho aktualizovanou piesňou "All You Need Is Love" podľa Johna Lennona a ostal mi v hlave refrén. Všetko, čo potrebujeme je láska (ak človek nie je hladný a má sa kde vyspať), všetko čo ešte potrebuje, je láska. Tiež sa hovorí, že láska ide cez žalúdok... Láska hory prenáša... Láska je možná aj k práci (ale neviem, či to ešte dnes platí, dnes platí asi niečo iné).  Práca, ktorá je zaujímavá a prínosná je tiež dobrá, ako ten chlieb. Potom už len hry lásky. 

https://youtu.be/_7xMfIp-irg

https://youtu.be/0RBiy00v_XQ

Bez nadpisu (tri bodky)

Ktosi sa raz vyjadril, že v novinách stačí čítať názvy článkov, aby ste všetko napísané pochopili. Je to zjednodušenie, ale má to racionálny základ, lebo podľa pravidiel žurnalistiky má mať článok štruktúru obrátenej pyramídy. Najdôležitejšia informácia je hore, teda nadpis článku je nosným prvkom. Šéfredaktor (alebo majiteľ) potom, v prípade potreby môže škrtnúť odspodu pár viet a zmysel článku ostane zachovaný.  

Skúsil som čítať len samotné názvy a uvažovať, či je treba čítať ďalej, alebo nie. Často je tá informácia v názve taká jasná (niekedy až taká jasná ako autor článku), že sa dá okamžite povedať podľa klasika: "Vsjo jásno, čem bukvy?" Výber mojich nadpisov:

Boj o pozemky trval štvrťstoročie. Posledný verdikt zabezpečil Košiciam daň... (boj o dane. Poznáte ten vtip, že koľko platíš dane? Ja nič, mne dáva zadarmo.)... Prezidentka napadla paragraf 363... (bude inzultácia?)... Budajovci chcú ešte raz skúsiť reformovať RTVS (božechráň)... Prezidentka UPOZORŇUJE na veľký problém... (malé vidíme všetci)... Eurokomisia urobila RÁZNY KROK... Fico ukázal ŠOKUJÚCE NAHRÁVKY... Exkluzívny rozhovor s umelou inteligenciou o demokracii (Ta ne? A s kým iným o demokracii?)... Pápež znova o homosexualite... Chaos v politike, chaos v spoločnosti... (čítal som knihu Teória chaosu. Jediná kniha, v ktorej chýbalo 10 dôležitých strán s pointou, takže neovládam ani teóriu.)... Kto po Františkovi... Milan Kňažko o prezidentoch: Kováč bol užitočný, Kiska škodlivý, Čaputová je niekde medzi tým... (Ešte by mal zhodnotiť ministrov zahraničných vecí)...

Nie, toto nebolo o politike, maximálne len odraz lesku našej milej spoločnosti. Veď o čom písať takto pre nikoho? Už som chcel písať o umelej inteligencii, ale stále ma niekto predbieha. Možno práve tá Umelá! Veľmi sľubná bola téma: "All You Need Is Love". Do tej sa nikto nehrnie. Časy keď sa spievalo o láske a o mieri sú dávno preč. Chcel som sa opakovať, lebo opakovanie je vraj matka, ale už neviem čoho.  

Nabudúce hádam napíšem niečo o stranách. Napríklad o ľavej strane a o pravej strane. Vždy keď si dávam okolo krku šál, najprv preložím ľavú stranu šálu na pravú stranu a pravou rukou pravú časť naľavo. Potom si oblečiem zimník (teraz v zime) a znovu pasujem šál - pravou rukou doľava, a až potom (navrch) ľavou doprava. Presne naopak, ako bez kabáta. Alebo je to predsa inak? Vyznajte sa potom v politike, keď sa nevyznáte ani vo svojich rukách...

Iveta, jedine Iveta...

 Len stručne a jasne, Iveta zdvihla zo stoličiek niektorých Trebišovčanov. Ja som pri nej v nedeľu zaspal a keď som sa zobudil vypol som TV prijímač a vzal som si do rúk knihu. Dalo by sa povedať, že ten seriál má na mňa pozitívny vplyv. Niektorí sa vyjadrili, že to je "Horná-Dolná", ale ak by sme to mali až tak zhovadiť, išlo by do toho vreca viacej seriálov, nielen na televízii s citoslovcom (ako ju na Pravde premenovala blogerka "rmontmartre"). 

Už som raz zvolil "Hornú-Dolnú" ako etalón riadne prízemnej zábavy (zábava na úrovni detských hier pre hercov, nie pre diváka, podobne ako tzv. "Partička" inde). 

Nebudem tu zdôrazňovať, že je to len môj názor, veď to je na blogoch zväčša samozrejmé. Pri tejto príležitosti si neodpustím trochu kopnúť aj do seriálu "Hranica". Najprv som ho zaradil do kategórie "Horná...", potom som to odvolal a tiež som sa vyjadril, že 40. diel seriálu bol najlepší, lebo som sa pri ňom skutočne nasmial. Potom to už bola viac-menej zvedavosť. Včera bol pondelok, "hraničiari" dávajú už druhú sériu a latka kvality im značne poklesla. Asi bol včera zvláštny deň, následky piatku trinásteho.