2022/08/04

Medveď vs. tučniak

Hľadal som v obchode letnú nočnú košeľu. Nerád spím v pyžame, najmä doma a v letných horúčavách a spať len tak, hore bez je mierne rizikové, občas sa vyskytne prievan. Super výrobok mi ponúkli od tradičnej slovenskej firmy "Slovenka". Lenže, chyba lávky, ako sa hovorí v Česku - na prsiach je nažehlený farebný výjav s tučniakom a s tromi malými tučniačatmi. Nieže by to nebolo pekné a vcelku aj vkusné, ale...


 Ale prečo slovenský výrobok s tučniakom, keď máme nášho obľúbeného predátora (vegetariána) medveďa. Je už dosť dlho slušne mediálne propagovaný, tak prečo nie na košeli? Celkom bez srandy si myslím, že by tá nočná košeľa išla na dračku. A možno aj všeličo iné s medveďom. 

Tento moje foto dreveného medveďa, ale tiež naháňa strach (Reštaurácia Žákovič, Trenčianske Bohuslavice). Našli by sa aj mierumilovnejšie medvedice aj s medvieďatami. Hor sa fotografi na medveďa (ale opatrne)!


 

2022/07/28

Varené zemiaky

Varené zemiaky sú novým úzkym profilom reštaurácií na Slovensku. Stalo sa mi už 4x (na rôznych miestach), že mi namiesto varených zemiakov priniesli bravčový rezeň s hranolkami, opekanými zemiakmi, alebo s "americkými". (Batáty ešte našťastie nie). Dúfam, že v tom nie je žiadna politika. Štatisticky je to len kvapka v mori, ale už na ďalší prieskum tejto otázky nemám chuť (dám si palacinky), varené zemiaky nechám na amerických vedcov...  

Čiste technicky, s varenými zemiakmi je robota, treba vodu, v ktorej sa varia priviesť do varu a držať ich tam cca 30 minút (energetická náročnosť). Samozrejme, že vodu nemožno zabudnúť posoliť, inak zemiaky nemajú chuť. Naopak, opekané, americké zemiaky a hranolky sú asi uskladnené ako polotovar v mrazničke, stačí vybrať príslušnú dávku a hodiť ju do stále rozpálenej fritézy (predpokladám) a za chvíľu to môže ísť na tanier. 

Ale k vyprážanému rezňu sú hranolky, opekance, či americké zemiaky suché a dvojnásobný horor. Najlepšia je zemiaková kaša (ale proti "gustu" a chuti nikoho nič nemám :).

2022/07/19

363

Klamlivý titulok článku sa nemusí oplatiť, ale skúsil som. Nechcem totiž písať o paragrafoch, lebo to nie je moja doména, ani ten, toľko omieľaný 363. Skôr by som sa chcel pozrieť na zúbky televíznym moderátorkám. Upútala ma moderátorka (sympatická dáma s perfektným účesom) v spravodajstve. Viedla vzdialený rozhovor na výsostne odbornú tému, v ktorej asi ani ona nie je celkom doma. 

Moderátor nemusí byť odborník na všetko, ale otázky, ktoré ona kládla druhej strane boli odborne tak fundované, až to pôsobilo dojmom, že vie viac, ako ten, ktorého spovedá. Preto z toho plynula istá nevyváženosť - kto koho vlastne spovedá a kto tie pojmy vysvetľuje nám laikom.

Asi to čítala z čítačky a niekto jej to pripravil (možno ona sama). To by mi nevadilo, len ten herecký prejav bol tak priezračný, že to pôsobilo neprirodzene. Skôr by som prijal. keby mala v ruke papier a akože sa tam občas pozrela. To by bolo fajn. Sú situácie, kedy papier nepustí... Pamätáme si ešte na "naivné" otázky, ktoré kedysi úspešne kládol pod lampou istý, kedysi slávny moderátor. Možno trochu tej úprimnej naivity, ktorá sa očakáva, by bolo na mieste aj v spravodajstve (všetko s mierou).

Nemenujem tú televíziu, aj keď by som mohol, lenže ja už koncesionárske poplatky neplatím, aj keď som poberateľ elektriny. 

Ešte k tomu číslu "363" - viem, že za čísla už padol nejaký rozsudok, dúfam, že toto číslo je aspoň zatiaľ bez poškvrny. Lebo čísel je veľa a aj paragrafov, na ktoré platia iné paragrafy a tak podobne  a tak ďalej... 


2022/07/08

Stereotyp (psycho)

Oficiálnu definíciu stereotypu podľa Wikipédie radšej nebudem citovať, je príliš zložitá, ale to nevadí, budem radšej voľne uvažovať o význame stereotypu, respektíve o dôležitosti zbavovania sa stereotypov, ako o tom píše Adam Grant v knihe "Ešte si to premysli". Inak povedané, tvrdí, že zmeniť názor na vec je prirodzené a vhodné, ak sa zmenia vonkajšie podmienky a fakty. Nemeniť názor je vraj pohodlné.

Pravda je, že knihu som ešte neprečítal, tak zatiaľ iba voľne fabulujem o jej obsahu vychádzajúc z prvých 10 strán. Aj tak sa mi zdá, nabádanie na prispôsobovanie vlastného názoru zmeneným podmienkam ako zásah do (vlastnej) osobnosti. Ak by to bolo vyžadované tlakom zvonka, mohlo by to byť považované aj za manipuláciu zvanú niekedy aj "brainwashing", takže pozor!  

Kedysi sa hovorilo: "dôveruj, ale preveruj! Aj to, čo na prvý pohľad vyzerá ako fakt (lebo čert nespí), môže byť aj niečo iné. Moderné "hoaxy" sú guľaté a túlajú sa svetom (aj internetom) krížom, krážom. Pri čítaní psychologických kníh platí dvojnásobne zásada opatrnosti pri preberaní názorov autora. Poučiť sa áno, ale vnímať kriticky, s nadhľadom. Spomínam si na Freuda, ako pri formulovaní svojich teórií o psychoanalýze menil svoje názory podľa aktuálnych nových poznatkov, takže aj on. 

V tejto oblasti psychológie nikdy nie sme na konečnej. Všetko sa hýbe, plynie a vyvíja sa. Uvedomme si, že nesprávne uchopená, cielene manipulatívna psychológia (so zlým úmyslom) môže byť v dnešnej dobe svetovlády prostredníctvom médií, aj zbraňou typu HN.  Ešte raz sa na záver ospravedlňujem autorovi knihy, ktorú ešte len budem čítať, je v tom úplne nevinne. Veď uvidíme keď dočítam, ešte si to premyslím...



2022/06/29

Dilema

Mám dilemu, hoci nestojím (nesedím) pred rozhodovaním o dvoch (nie dobrých) možnostiach. Už sú predo mnou tri možnosti, ale neviem ako sa to odborne nazýva. Ak sa človek nevie rozhodnúť medzi tromi možnosťami, vyberie si štvrtú. Tak som začal písať úvahu o dileme. 

Rozhodovanie sa medzi danými možnosťami je vždy to najťažšie, ak nie sú obe možnosti veľmi dobré. Podobné je to aj pri možnostiach, ktoré sú dobré rovnako. Každé rozhodnutie určuje smer ďalšieho vývoja udalostí. Pri písaní úvah o "nesmrteľnosti chrústa" to však nie je až tak zničujúce rozhodnutie. Chrúst ako chrúst...

Trochu to priblížim, nie príliš, ale aspoň naznačím, že som chcel písať o umelej inteligencii a nie som si istý, či moja inteligencia na to stačí. Odborníci a vedci z tejto oblasti už o tom popísali množstvo papiera, ale im sa nechcem miešať do atramentu. Aj tak si o umelej inteligencii myslím svoje a s tým nemôžem ísť do verejnej diskusie, ak chcem ostať v rámci slušnosti.

Druhá "dilema" sa týka ľudských vzťahov, teda hlavne vzťahu muž - žena s cieľom založiť si rodinu a vychovať deti. Takýto vzťah môže skončiť ako v rozprávkach "a potom žili šťastne až do smrti", alebo trochu realistickejšie skorým, alebo neskorším rozvodom, nedajbože fyzickým násilím. Tým nemyslím, že muž bije ženu, ale aj naopak a "bitie" neznamená len fyzické násilie, ale aj to tvrdšie - psychické. 

Trochu zavádzajúce v tejto "dileme" o vzťahoch bývajú romantické príbehy z románov, ktoré si vymýšľajú romantici vždy, keď sa zdá, že romantika pôjde dobre na odbyt v kníhkupectvách. V romantických rozprávkach sa často vyskytuje hľadanie "toho pravého", či "tej pravej" na lásku. Lebo, ako vieme, láska je základ všetkého dobrého a pekného. 

Praktici a filozofi, ale aj psychológovia by sa iste zamysleli nad tým, ako to naozaj funguje. Existuje pre jedinca na celom svete len jeden "ten pravý"?  Asi nie, lebo do pravosti vždy zasahuje aj okolie a okolnosti. Dokonca sa stáva, že kvôli okolnostiam sa stretnú dvaja, ktorí si nie až tak padnú do oka, ale čo robiť? Potom sa môže stať a stáva sa, že toho pravého s údivom uvidia trochu neskôr a oheň je na streche. 

Uznajte, že písať o životných dilemách nie je len tak ľahko. Tak som sa nedávno chcel zamyslieť nad kultúrou, teda hlavne nad hudobnou kultúrou dneška. Ako z blata do kaluže pre mysliaceho tvora v dnešných časoch. Uniformná kultúra, to je asi to správne hodnotenie našej súčasnosti. Aj keď sa zdá byť pestrá, prevláda jeden vzor, teda tá správna "západná kultúra". 

Náš sused si nosí do záhrady výkonné rádio a dáva to vždy na vedomie okoliu príslušnými decibelmi. Zariadenie je to kvalitné, harmonické skreslenie nepočuteľné a hudba kultúrna. Ovšem, aby bolo jasné aj kultúra musí mať prívlastok, ako som už spomenul. Samozrejme, v tomto prípade nejde o tzv. vážnu hudbu, tá ostáva chvála Bohu v klasickej forme a je prakticky nemenná. 

Práve u suseda v záhrade som včera počul piesne s anglickým textom (prevažne), ale boli tam aj srbské, ale celkový dojem bol rovnaký, ani jednej, ani druhej som poriadne nerozumel a inak sa to podobalo ako vajce vajcu. Priznám sa však, že niekedy si myslím, že je dobré ak človek textu nerozumie, nenarúša to dobrý dojem z hudby. Narážam tým na niektoré infantilné texty slovenských piesní. Ale nájdu sa aj skvosty s kvalitnou textúrou aj myšlienkou.

Viem, že by sa najmä v kultúre nemalo takto nálepkovať, ale keď je to fakt, čo s tým? Priznajme si, že v posledných (-dsiatich) "demokratických" rokoch počúvame hlavne, okrem našej domácej tvorby a ľudoviek, najmä piesne s anglickými textami a rytmami. 

Nepamätám si, kedy som naposledy v našom "informačnom" rádiu, či inde počul, napríklad maďarské, čínske, či nebodaj ruské piesne. Nie že by mi nejako chýbali, ale jednotvárnosť unavuje. A to nechcem hovoriť o televíznych kanáloch, kde sa všetko reprízuje stokrát na stovke kanálov a to isté platí aj o infantilnej reklame.