Populácia seniorov

Tento slovný paškvil zaznel z úst "vychytenej" moderátorky (rádio S...). Predovšetkým, populácia, to sme my všetci, aj keď sme rôzne starí. Označovať seniorov, teda starších ľudí za niečo extra ako vyčlenenú "populáciu seniorov" je nehoráznosť a nepochopenie významu slov. Alebo je to niečo oveľa horšie. Možno hovoriť o skupine s podobnými znakmi, ale nie je to iná odlišná populácia. Je naša, sme to my... 

Možno by bolo načase uvedomiť si, že všetci sme sa narodili, boli sme deti, prežili sme dospelosť a ak máme šťastie, dožijeme sa aj seniorského veku, ale preto sa z nás nestane nová "populácia seniorov", je to len prirodzený príznak života človeka. 

V rádiu, zvlášť ak je to verejnoprávne rádio, by sa malo "moderovať" trochu vážnejšie, nezrýchľovať reč až do absurdna, nemoderovať ako medzi susedkami na trhu, nehrať vo veľkom hudbu, ktorú kedysi hrávali na rádiu Luxemburg a O3 a tiež sa mierniť so "spievanou" samo-reklamou, ako to už kedysi dávno robil M. Markovič v jednej relácii a spomínané O3.. 

    

Cigarety

Fajčenie, kedysi tak rozšírené, už našťastie upadá do zabudnutia. Tiež som kedysi dávno fajčil, s malými prestávkami, takmer 20 rokov. Skončil som jedného pekného dňa, keď som si povedal, že už mi fajčenie neprináša nič nové a to staré nestojí za (budúce) zdravotné problémy. Zo dňa na deň a ešte pol roka som mal abstinenčné príznaky. Vydržal som a som rád, že fungujem na čistý vzduch. 

Fajčenie postupne vymizlo aj z filmov a televíznych seriálov (zdá sa, že je to minulosť). Až donedávna. 

Elektronická cigareta je zariadenie, ktoré bolo vyvinuté a patentované v Číne v roku 2006. Toto zariadenie vytvára aerosol podobný cigaretovému dymu ohriatím kvapalnej náplne. Tento aerosol potom užívateľ elektronickej cigarety vťahuje do pľúc a vydychuje. (wikipédia)

Z definície je jasné, že vlastne ide o vdychovanie nejakých pár, či aerosolu. To môže obsahovať nejaké prísady, ale o tom som sa veľa nedozvedel. Píše sa len, že obsahujú nikotín a niekoľko iných látok. Útechou má byť, že vraj, z dlhodobého hľadiska  sú e-cigarety oveľa bezpečnejšie ako fajčenie. 

V každom prípade sa mi to na TV obrazovke, vo filme, či v seriáli, ako bývalému fajčiarovi, nepáči. Okrem toho, to vyfukovanie pár mi pripadá značne neprirodzené a vôbec netuším, prečo sa to zrazu začína objavovať na televíznych obrazovkách. Vlastne tak trochu tuším...  

Snúbenci

Manželstvo ako inštitúcia sa uzatvára pred svetskou, alebo cirkevnou autoritou. Podmienkou je splnenie viacerých požiadavok zákona o rodine: 

"§ 1 - ods. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav."

To je veľmi zaujímavý odsek zákona, skúsme si ho rozmeniť na drobné a podeliť to aj dnešnými spoločenskými (a technickými) pomermi.

Spoznať charakterové vlastnosti snúbenca je veľmi ťažké, ale v snúbeneckom pomere je to, okrem telesných dotykov a intímností to základné, o čo im ide. Otázkou je, nakoľko sa v tomto spoznávaní objavuje a spoznáva pravda, lebo každý sa snaží, vedome, alebo nevedomky, ukázať sa pred partnerom v tom najlepšom svetle. 

Vieme tiež, že ak sú dvaja práve zaľúbení, treba u nich rátať s prirodzenou "slepotou" zaľúbených, ktorá im maľuje všetko na partnerovi ružovými farbami. Úsudok o charaktere preto môže byť dosť neistý. No nech je aký je, vždy je nejaký, ale nedá sa dokladovať žiadnym certifikátom. 

Myslím si, že charakter človeka sa v podstate nemení, návyky zafixované v detstve ostávajú veľmi dlho, možno navždy, ale tiež je pravda, že "starnutím" sa charakter prejavuje vypuklejšie, keď pominie zaľúbenosť, vystupujú "hrany" na povrch. Dalo by sa povedať, že až spätne uvidíme, aký bol človek v mladosti naozaj.

Spoznávanie charakteru partnera ovplyvňuje aj akási "psychologická" schopnosť "sledovateľa", pochopiť jednotlivé náznaky, ich súvislosti a prípadné dôsledky. V súvislosti s manželstvom sa niekedy hovorí, že protiklady sa priťahujú, ale len Boh a psychológovia vedia, či je to naozaj tak... Manželstvo je, povedané matematickou rečou, rovnica o dvoch neznámych, doplnená neskôr o spoločných menovateľov. 

Nechajme charakterové vlastnosti bokom, sú dosť ťažko uchopiteľné v danom stave a pozrime sa na zdravotný stav. Zdravotný stav je značne časovo závislý pojem, lebo čo je dnes, sa zajtra môže zmeniť, ale tu je dôležité východisko, aktuálny stav pred rozhodujúcim krokom. Možno by sa k zdravotnému stavu dali pripojiť aj niektoré moderné závislosti - internet a sociálne siete. 

Počítačová gramotnosť patrí dnes už samozrejme k základnej úrovni vzdelania a počítačové zručnosti sa viac-menej predpokladajú. Sociálne siete sú však špecifickým svetom, napriek otvorenosti je to niečo ako "uzavretá spoločnosť". Položme si teda, ako snúbenci otázku, čo s tým? V záujme dodržania "ducha" zákona, by si mali snúbenci povedať aj o doterajšom "pobyte" na sociálnych sieťach, aj o prípadnom blogovaní. 

Nemyslím, že by si mali odovzdať vzájomne prístupové heslá a kódy, lebo to je záležitosť výsostne osobná, ako napríklad listové tajomstvo (platí to aj o elektronickej pošte). Dalo by sa povedať, že úprimnosť nadovšetko, ale spojená aj s veľkým kusom dôvery. 

 Upozornenie:

Táto úvaha je čiste v rovine laickej, preto jej závery berte s rezervou a prípadné praktické otázky konzultujte s príslušnými odborníkmi.

Chodíme

Človek múdry (vraj), ktorý zväčša sedí, by sa mal premenovať na človeka sediaceho. Sedíme doma, sedíme v škole, sedíme v aute, či v autobuse a aj keď bežíme, najradšej pri tom sedíme na bicykli. Pomaly zabúdame chodiť. Často chodíme po meste, vlastne vozíme sa po meste, horko ťažko vystúpime z auta, urobíme pár (neistých) krokov a v cieli zase sedíme. 

Dnes som to skúsil opačne, chodil som hodinu po cudzom meste krajského formátu a mal som čo robiť, aby som nadobudol istotu chôdze. Nie všetky chodníky v meste sú tak hladké ako preferované cyklotrasy. Asi po polhodine sa mi to už celkom zapáčilo a nerád som si znova sadol v čakárni u lekára špecialistu. Je krásne chodiť na vlastných nohách.

Kedysi, keď som ešte musel každé ráno (včasné ráno) chodiť pešo (až k autobusu...), sa mi občas stávalo, že som zacítil pôžitok z chôdze (nielen z chôdze). V tom je čaro návratov, keď skočíte do bazéna s chlórovanou vodou a pred očami máte mladosť, alebo keď chodíte pešo a nesťažujete si ani vnútorne, v tom je tiež návrat. Nie do mladosti, ale aspoň o 10, 20, 30, 40 rokov späť k mladosti.    

Evolúcia

Keď sme boli malí, teda až do vyvrcholenia puberty, nosili sme zásadne trenírky. Červené, modré, maximálne biele s lampasami. Na telocviku, alebo aj inde, bolo hneď jasné, kto je ľavičiar a kto pravičiar. Ja som bol vždy vľavo... Neskôr prišli slipy, takže delenie na pravičiarov a ľavičiarov skončilo. To by sme mohli považovať za prirodzený vývoj, teda evolúciu.

Evolúcii sa vymyká to, čo sa stalo s bielizňou a šatstvom v novodobej histórii v časoch moderného ľudového kapitalizmu. V šatstve a v bielizni vždy bola nášivka s logom výrobcu, prípadne s pracími odporúčaniami vzadu a hore, na golieri v strede. Všetko bolo jasné aj pri obliekaní. Až do revolučných zmien súčasnosti. Táto "revolučná" doba ma stále trochu mätie, najmä pri obliekaní, lebo sa nachádzame v prechodnom období. 

Niektoré nášivky sú ešte po starom v strede a vzadu, iné sú vľavo a dolu. Zdanlivá maličkosť, ale signalizuje príklon k ľavičiarstvu. Aj v politike je to tak, úspešné môžu byť už len ľavicové strany (otázka je len to, čo je to ľavicová politika). Trochu som na pomykove, ako je to s našou ľudovo-kapitalistickou armádou. Vlastne my už armádu nemáme, len profesionálne odzbrojené sily Slovenskej republiky.

Možno sa v ozbrojených silách tiež niečo zmenilo (okrem výzbroje, zmenou svetových strán), kedysi za čias ČS ľudovej armády sa začínalo pochodovať vykročením ľavou nohou a poddôstojníci vykrikovali "levá, levá..." Nie je mi jasné, čo kričia dnes. Ako sa v tomto zjednotili s členmi paktu? Možno "pravá, pravá...", ale vlastne, keď sa v oblečení prechádza na ľavú stranu, mohlo by sa aj pochodovať ľavou nohou... 

U vojakov však nie je dôležité, ako pochodujú, ale kam smerujú a či majú nabité.