Nadbytok

Opäť som sa chytil na úvodník v časopise Quark, ktorý vydáva CVTI SR. Možno sa z toho stane moja tradícia. Mám rád také literárne formy, ktoré sa na nič nehrajú, ale hrajú sa so slovami. Quark vyzýva vedkyne a vedcov k spolupráci pri písaní popularizačných článkov z oblasti vedy pre tento časopis. 

Všimol som si, že redakcia použila viackrát toto nezvyčajné poradie: "vedkyne a vedcov", "čitateľkám a čitateľom"... Tak ako čitateľ som na druhej pozícii. Trochu mi to škrípe pri porovnaní so zaužívanou praxou, ale chápem to, lebo časopis vedie šéfredaktorka Mgr. Renáta Józsová a v tíme má redaktorku Mgr. Luciu Kralovičovú a pre spestrenie je tam aj Peter Javůrek. Dúfam, že som týmto neporušil GDPR, lebo toto sú verejné informácie udávané v časopise. 

Prvé dva odseky tohto môjho tárania sú akýmsi neforemným úvodom a teraz by malo nasledovať niečo k veci, teda to, čo ma priviedlo k "peru" vo forme klávesnice. Nezvyklé je, že v tomto časopise čítam ako prvé úvodník. Zabáva ma nielen obsah, ktorý prináša témy z aktuálneho čísla, ale aj jeho forma, ktorá sa mi pozdáva. Svojim spôsobom (aj keď vzdialene a bez urážky) mi pripomína niektoré moje články tu na wabovinách. 

Skúste si niektoré (staršie) prečítať a potom môžete oponovať... Bývali aj v diskusiách iné časy: (píše Iveta 2022): Je zaujímavé, že aj dnešné mladé časy budú raz staré dobré časy... Tvoje staré dobré časy boli skvelé, keď na ne nezabúdaš a spomínaš s láskou. Alebo tu na moje články reaguje (Iveta 2025) takto: Podarilo sa ti to, má to hlavu aj pätu. Mne sa tvoje myšlienky páčia 👏

Môžem chcieť viac? Teším sa na augustové číslo Quarku a možno sa rozpíšem aj k niektorej aktuálnej téme. 

 

 

 

A alebo U?

O umelej "inteligencii" sa veľa napísalo a ešte sa veľa napíše. Až do konca sveta, či do konca umelej inteligencie? 

Inteligencia je rozsiahly pojem, ktorý zahŕňa schopnosť učiť sa (učiť sa, učiť sa, učiť sa - kto to povedal?), chápať, a riešiť problémy (aké a čie problémy?). 

V istom zmysle môže byť inteligencia umelá, ale len po určité hranice. Otázkou je, či si má UI navrhovať problémy na riešenie sama, alebo to ostane na nás? Existujú riešenia technických problémov, kde sú jasné pravidlá (matematicky presné), tam je možné uplatniť UI bez veľkých rozpakov. Je to nástroj a nástrojom by mal ostať.   

Ak sa vezmú všetky (ľudské) vedomosti sveta (internetu) a spracujú sa tak, že bude vytvorená nová syntetická múdrosť, bude to umelá inteligencia, alebo niečo ako bravčový guláš z kvalitných surovín? Kto bude kuchár a kto dodá suroviny, kde sú ľudskí autori? UI zrejme žiadne vlastné ciele nemá a to je dobre, len tie vložené a v tom je isté riziko. Ciele sú ľudské, to znamená, že môžu byť dobré aj zlé. 

Dajú sa morálne zásady, slušnosť a emócie integrovať do umelej inteligencie? Zásady sa medzi ľuďmi menia podľa doby a podľa účelu. A tu sme u podstaty problému - kto zadá účel a teda morálku riešenia? Ten, kto vlastní zdroje, teda internet? A komu to bude slúžiť? Tomu, kto to stvoril...

Najväčšie riziko je v možnosti manipulovania verejnej mienky, teda nástroj na politické použitie. Kto dnes rozozná, čo napísal človek a čo umelá inteligencia? Možno príde doba, že sa nebude dať veriť ničomu napísanému a to predchádza chaosu organizovanej spoločnosti.   

Pohľad z iného uhla:  

Inteligencia je pojem z psychológie  a psychológia vo svojej podstate nie je len štúdium správania, ale je to aj skúmanie našich duševných procesov a príčin ľudského konania. Psychológia nie je len o vedomostiach – je predovšetkým o vzťahu k sebe samému. Ako to aplikovať na umelú inteligenciu? 

Pojem „inteligencia“ vznikol z potreby použitia psychológie v praxi. Inteligencia je vlastne niečo ako „dôvtip, pochopenie, nápad“. Inteligencia je komplikovaný pojem, pretože sa na ňu môžeme pozerať z rôznych hľadísk a teda neexistuje jednotná definícia inteligencie. 

Inteligencia ako sociálna trieda vzdelaných a kultúrne osvietených jednotlivcov, ktorí sú považovaní za intelektuálnu elitu spoločnosti. Členovia inteligencie majú zvyčajne pokročilé znalosti, zručnosti kritického myslenia a kultúrny kapitál v oblastiach ako umenie, literatúra, veda, filozofia a politika. 

Inteligencia zohráva významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky, ovplyvňovaní politických rozhodnutí a napredovaní spoločenských a kultúrnych zmien prostredníctvom svojich myšlienok, spisov a aktivizmu.  

Chceme aj toto vložiť "do rúk" umelej inteligencii?

Základom inteligencie je zrejme schopnosť myslenia a všetkého, čo s tým súvisí. A čo je to "myslenie"? Všeličo. Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi... a to je kameň úrazu pre UI!

Umelá inteligencia je stroj. Náročný na energiu a zdroje informácií. Malo by sa k nej pristupovať z pozície neznámeho autora: Až vo chvíli, keď s nami začnú stroje vtipkovať, sa dočkáme umelej inteligencie.

Ešte názor z jednej diskusie o UI: ... umelá inteligencia len imituje inteligenciu. Imitovať inteligenciu je ťažké ale dá sa to. (stan021) 

Doslov (epilóg):

Nič z toho, čo je tu napísané, nie je výsledkom môjho bádania, je to len "guláš" uvarený z internetových vedomostí. Všetky závery z tejto úvahy sú "umelé" (myslel a hľadal som sám). Tieto laické pohľady do problematiky umelej inteligencie (UI)(AI) zďaleka nevyčerpávajú danú problematiku. Nezaoberajú sa technickou stránkou tvorby a použitia systémov UI, jej variabilitou a ani spôsobom vnímania a reakcie ľudskej spoločnosti na umelú inteligenciu, zvlášť v oblasti všeobecnej dôvery k verejným prejavom. Personalizácia (zľudšťovanie) UI do ľudskej podoby (ako v niektorých sci-fi filmoch) je preto obzvlášť zavádzajúce. Nie je tu spomenutá ani možnosť zneužitia UI.        

 

Jednou vetou

Počúval som rozhlasovú stanicu Regina v súvislosti s folklórnym festivalom vo Východnej a musím konštatovať, že čoho sa chytia ženy, to je fajn a na správnej ceste. Menovite ministerka PaedDr. Martina Šimkovičová, dočasne poverená riaditeľka NOC Eva Smolíková a generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková. Ďakujem.

GDPR

GDPR znamená pre mnohých nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov. Dnes som si túto skratku nahradil inou:  GD+PR, ktorá znamená prvú európsku ligu v komediálnych filmoch v Európe aj vo svete. Znovu som sledoval film s názvom: Kopyto (La Chèvre) z roku 1981, v hlavných úlohách s vynikajúcou dvojicou Gérard Depardieu a Pierre Richard (teda u mňa odteraz GD+PR). Spolu natočili 3 filmy, Kopyto bol prvý.

Pierre Richard, tiež Veľký blondýn - už má 90 rokov podobne ako Gérard Depardieu. Ich osobitý humor nadväzuje na umenie klasikov nemej grotesky.  

Vďaka za uhorkovú sezónu v televíznych kanáloch, že vyťahujú (aj) to dobré z minulosti. Dnes už ani filmová komédia nie je to, čo bola kedysi v zlatej ére kinematografie.  

Na záver ešte jeden filmový postreh: Obrázok je z filmu Hudba z Marsu (Alena Vránová), tiež prepracovaná výborná komédia z roku 1955, ktorá sa dá aj dnes sledovať a zabaviť sa pri nej, aj keď vlastne dej už dávno poznáme. 

 Už mi je jasné, kým sa inšpirovali tvorcovia seriálu Dunaj pri postave Mariny... 

 

Rozhovor

Všetko, čo sa týka rozhovoru všetci poznáme, je len otázkou, či sa tak aj správame. Aby som tu nehovoril len z vlastnej skúsenosti, odvolávam sa na myšlienky z tejto stránky (voľná interpretácia), ktorá sa odvoláva na Lexikón slušného správania.  

 

    Rozhovor je základná forma komunikácie, medzi ľuďmi. Má formu dialógu. Pri rozhovore sú všetci účastníci v rovnakom postavení. Rozhovor je teda striedavá reč, vzájomné rozprávanie...

 

    Je slušné dbať na formu rozhovoru, nemalo by sa hovoriť o veciach, ktoré sa môžu toho druhého dotknúť. Niekedy aj mlčanie je prejavom slušnosti... (na tichú domácnosť to neplatí).  

 

    Neslušné je obracať sa k spolubesedníkovi chrbtom alebo sa roztržito obzerať okolo seba. Je neslušné hovoriť s niekým tak hlasno, aby to počuli všetci naokolo, prípadne vzbudzovali pozornosť okolia. Nemusíme vždy súhlasiť s tým, čo nám hovoria, ale nemali by sme to vyjadrovať slovami:

 

                „To nie je pravda“, „To je nezmysel“, alebo dokonca „To je lož“.

 

Na to sú medzi slušnými ľuďmi, celkom iné výrazové prostriedky. Stačí povedať, že je to možno omyl, nedorozumenie alebo nepresná či mylná informácia... A vôbec nie je dobré hovoriť: "Ja viem ako si to myslel... (myslela)", lebo je to logický nezmysel. 

 

    A nakoniec ešte jedna rada: 

 

                Nie je umenie iba hovoriť, umenie je aj vypočuť si druhého... 

 

... počúvať s porozumením a nehľadať za počutým iné, domnelé "skryté" významy. 

 

    Ako vo všetkom, aj rozhovory môžu byť príjemné, ale aj také, ktorým by sme sa najradšej vyhli. No a čo nie je rozhovor? Hádam je to jasné z kontextu tejto úvahy. 

 

    V rozhovore musíme vedieť, s kým hovoríme, preto zároveň pozorne sledujeme partnera. Niekedy pri rozhovore nepremýšľame o jeho forme a o slušnosti vlastného vyjadrovania. Hľadáme skôr chybičky u partnera, prekrúcame jeho slová. 

 

    Často zabúdame, že nielen fakty a vypovedané slová hovoria o našom charaktere, ale hovorí o nás aj forma rozhovoru, "neštandardný" slovník, gestá a výrazy tváre. Často tak partner vidí viac, ako by sme chceli a môže to vnímať ako prejavený negatívny postoj. 

 

    V internetových diskusiách je to inak, tam ide len o slová, preto niektorí diskutujúci vkladajú míny do útočných a ironických viet úmyselne. 

 

    Rozprávajme sa často, aby sme to nezabudli a dajme do rozhovoru slušnosť. Vynechajme rozkazovacie vety, povely, príkre slová, jednoznačné tvrdé stanoviská a odsudzovanie partnera (v porovnaní s vlastným egom), vynechajme to, čo do rozhovoru nepatrí...