Tu som, umelá inteligencia

Na internete mám niekoľko obľúbených autorov, ktorých nikdy nevynechám. Nedávno ma zaujal názor, že takzvaná umelá inteligencia (UI) je vlastne najväčší plagiátor... Nič nevymýšľa, len kombinuje všetko, čo už bolo napísané a podpisuje sa pod to.

Vlado Javorský upozornil na menej známy aspekt inteligencie a pýta sa: "K prirodzenej inteligencii človeka patrí schopnosť zahryznúť si včas do jazyka, ktovie ako je na tom umelá inteligencia?"

Niekto iný povedal: "Až vo chvíli,‭ ‬keď s nami začnú stroje vtipkovať,‭ ‬sa dočkáme umelej inteligencie." 

... Zdá sa, že sme veľmi ďaleko od tohto ideálu, lebo už ani živý "humoristi" nevtipkujú, stačí im politika (a vulgarizmy).

Vlado Javorský mal ešte jeden dobrý postreh (má ich oveľa viac): "Na obrazovke sa mihla hercova oholená tvár. Tuším to bol starší film pre pamätníkov."

... Moja poznámka: "Podobné je to aj s článkami a diskusiami na internete - ak si prečítate článok bez vulgarizmov a hlavne diskusiu bez osobných útokov a hrubých slov, určite je to článok z prvopočiatkov internetového blogovania." 

Namiesto pointy, len vysvetlenie - pôvodne som chcel písať o tom, že UI keby chcela, tak si prečíta všetko, čo som tu napísal a bude vedieť všetko o mne... Nie je to pravda, minule som sa jej opýtal, čo vie o mne a bol som sklamaný, nevie o mne skoro nič. Tak možno o ďalších 15 rokov, keď už bude vedieť aj vtipkovať...   

 Odpoveď ChatGPT na otázku o blogu Waboviny:  ​Blog waboviny je osobný blog autora, ktorý sa prezentuje pod prezývkou „wabt“. Jeho príspevky sa zameriavajú na rôzne témy, vrátane osobných skúseností, receptov a iných záujmov. Jeho prístup k písaniu je neformálny a osobný, čo môže prispieť k autentickému a priateľskému dojmu z jeho blogu.​ V rámci komunity blogerov je známy aj vďaka svojim komentárom na iných blogoch. Na základe dostupných informácií sa zdá, že autor blogu je aktívny v online komunite a prispieva k nej svojimi príspevkami a interakciami s ostatnými blogermi. Jeho blog môže byť zaujímavý pre čitateľov, ktorí hľadajú osobné a autentické pohľady na rôzne témy.

Opakované pravidelnosti

Pamätám si z detstva na pravidelnosti, ktoré mali týždňovú periodicitu. Ako inak, týždeň ako týždeň, málokedy sa stalo niečo výnimočné. Výnimočné boli prázdniny. Keď prišlo leto, nechali sme oblečenie doma a chodili sme len v trenírkach (červených) a v tričku. Aj keď pršalo, vtedy to bolo najzaujímavejšie, chodiť v blate a behať v daždi. To boli časy, keď ešte bolo blato a betónu, či asfaltu na cestách bolo málo.

Týždenný cyklus vyzeral asi takto: pondelok a utorok si nepamätám, ale streda bola tzv. múčny deň, varili sa jedlá z múky, teda rôzne rezance makové, či orechové. V stredu bývali aj koláče, alebo grenadír.  Štvrtok bolo treba niečo vymyslieť, ale piatok bol jasný bezmäsitý deň, niekedy možno aj formálny (čiastočný) pôst. Sobota bola zasvätená zemiakovej kaši s opraženou cibuľkou.Čo ostalo, prihrialo sa v nedeľu ráno ako výborné raňajky. Na podporu rastu bol hocikedy mastný chlieb, v lete s čerstvou cibuľkou zo záhrady.

Najlepšia bola nedeľa (Hana Hegerová spievala, že nedeľa je najhoršia...) V nedeľu bolo vždy mäso. Keď sa urodili holúbätá, boli pečené s vynikajúcou plnkou. To bola pochúťka. Alternatívou bolo kura z domáceho chovu, alebo zajac. Bývali aj kačky, ale to na jeseň, dobre vykŕmené. Husacina bola len na veľké sviatky, inak sa mäso chodilo kupovať k mäsiarovi. Spočiatku sa chovalo aj prasiatko, ale to boli jaternice a klobásy len raz do roka.

Aj sme boli po stránke jedla zásobení, pre prípad. Na povale bol veľký „susak” s priehradkami na tri druhy múky a visela tam aj veľká krabica, v ktorej boli zavesené vyúdené šunky. Nič nebolo zadarmo, na všetko bolo treba dozerať aj o hydinu a zvieratstvo sa bolo treba pravidelne starať. Sypať zrno, v lete nasekať listy z burgine, zošrotovať kukuricu a namiešať to kačiciam. V lete sme chodili husi pásť a zbierať klásky na pokosené polia. Neviem, aký je dnes život na dedine, ale aj tam sa to asi trochu zmenilo. Tu v meste ani deti nechodia do školy pešo. Ráno a po vyučovaní sú priľahlé ulice nadobro zatarasené autami starostlivých rodičov.

V dnešnej "modernej" dobe vo "veľkomeste" je to tak, ale pravidelnosti máme tiež, stále sa vyskytujú. Napríklad, tie s týždňovou opakovacou frekvenciou... V pondelok máme Bodamské jazero, Sľub, Vina a Ranč, v utorok je detektívka s Astrid a Rafaele, nekonečný seriál Dunaj (alias - nemocnica na okraji...) a nekonečné Inkognito. Streda patrí vraždán v... a Ranču. Vo štvrtok otvárajú Sieň slávy (alias Hollyvood) a samozrejme znova Dunaj k vašim službám. Skoro som zabudol, každý večer okrem víkendu máme Duel. Našťastie v piatok máme voľno, je nič...

Piatkové voľno je len virtuálne, lebo to je u nás upratovací deň a to znamená, utieranie prachu, hygiena na WC, v kúpeľni a vysávač hučí najmenej hodinu. V piatok nepíšem na blogy, piatok nie je vhodný na duševnú, ani inú umeleckú tvorbu. Keď sme sa už dostali až k blogom, raz padla taká veta, že kto bloguje 20 rokov, je svetoznámy, lebo už o sebe za ten čas napísal do sveta v článkoch skoro všetko o sebe. Nie priamo, ale za každým slovom, či vetou je vidieť človeka, a to stačí...

Básnik to povedal o stretnutí s človekom, ale aj na internet chodia ľudia. Ak na to, nedajbože  príde umelá inteligencia, preklepne si nás a vystaví patričnú dokumentáciu tajným službám, pre prípad. Možno mi neveríte, ale skúste si prečítať mojich 1220 článkov na wabovinách a uvidíte všetko. Všetko o mne je tu. A čosi aj o ľuďoch z komentárov (napríklad to, že sa kamsi stratili), aj o tých, ktorých som stretol.

Normalizácia opäť (slová, slová)

"Vo vyváženej spoločnosti musí po každej ne-normálnosti prísť normalizácia."

Krátky prehľad správ z internetu hovorí, že sme niekde na rozhraní (už veľmi dlho).  Nadpis je tučným písmom, motto kurzívou, ale telo textu je normálnou  veľkosťou "normálne". To je vyvážený princíp, aby sa texty dobre čítali. Obsah a myšlienky sú však najdôležitejšie. Pozrime sa, čo dne a denne píšu iní...

 

"Kolíková: Návrh ústavnej zmeny KDH, že rodičmi sú len matka a otec, by spoločnosť polarizoval."

        Rodič je ten, ktorí rodí a vychováva, nikdy inak... Práve opak spoločnosť polarizuje.

 
 "Spýtaj sa svojej ženy, ona ti povie, kto si." (Laitman), alebo "Keď potlačíte smútok, potlačíte aj radosť"  (Bronislava)

         Mohli by sme to aj otočiť: "Spýtaj sa svojho muža, kto si (aká si)." Smútok a radosť sú vždy výsledok niečoho..."

 "Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus." (Csicsó)

        Tak to má byť, to je normálne.

 

A múdri sa vyjadrujú jasne: 

        "Všetko je v našich hlavách. Ide o naše obrazovky, naše myslenie a naše vnímanie pravdy..." (Michael Miklaucic)

Ako všetko, aj múdrosti sa dajú relativizovať: "„Tvrdenia bez dôkazov možno odmietnuť aj bez dôkazov.“ (Dawkins)  Na záver ešte dve múdrosti:

  

„Dezinformácia nie je samostatná lož. Je to lož s účelom – zmanipulovať myslenie.“ (Chomsky)

„Keď raz naučíš ľudí veriť nezmyslom, uveria už čomukoľvek.“ (Voltaire)

 

 Na skutočný záver, ako pointu už len jedna múdrosť " O sexe sa hovorí tak často, že nadobúdam dojem, že naozaj jestvuje." (Javorský)

         Kedysi sa tak často hovorilo o socializme, až sme uverili, že existuje. Dnes sa často hovorí o demokracii a už skoro veríme, že existuje.

 

Amen

Žiadna búrka a povodeň nie je večná, po každej sa rozbúrené vody utíšia, pena opadne a prietok vody v rieke sa normalizuje.

Analóg, či digitál?

Každý vie, aký rozdiel je medzi tými dvomi pojmami. Analógový princíp znamená byť spojitý, plynule premenný (od nuly po nekonečno) a digitálny, číslicový svet je zložený z jednotiek a núl. Uznávaný je tzv. dvojkový (binárny) kód. Samozrejme, v počítačoch sa dá vyjadriť všetko od nuly až po nekonečno pomocou tých dvoch čísel 0 a 1. Počítače sú tak stvorené, len neviem, či s tým vystačí aj umelá inteligencia, nabudúce sa jej spýtam...

Ľudia sú na tom trochu inak. V princípe sme analógoví, lebo sa tak rodíme, Od malička poznáme veľa odtieňov pravdy a učia nás, že svet nie je čiernobiely. Potom je zvláštne, že sú medzi nami aj výnimky, niektorí ľudia sú založení, alebo preorientovaní na digitálny (čiernobiely) svet - poznajú len áno, alebo nie. Pravda, alebo lož. Pravda však musí byť tá pravá, teda ich jediná uznávaná pravda. Svojim spôsobom by sa takýto postoj dal nazvať vierou. Veria vo svoju (alebo prevzatú) pravdu. 

Digitálni ľudia sú sebavedomí, je ťažké s nimi komunikovať a bez komunikácie neexistuje vzťah, bez vzťahu začína osamelosť.

Holuby sa vracajú

Naposledy som písal o holuboch hrivňákoch na wabovinách v roku 2024, ale až v júni. V tomto roku sme v predstihu, "hrivňáci" sú už tu (za oknom). Znovu sadajú na parapet a hrkútajú ostošesť. Niektoré veci a javy sa vracajú v pravidelných intervaloch, podobne ako holub hrivňák z čeľade holubovitých. (ako aj Halleyho kométa z čeľade kométovitých). A tak je to dobre, že zabehaný poriadok sa (prudko) nemení. S holubmi to nie je vždy ružové, lebo pod ich obľúbeným stromom parkujú autá a niektorí vodiči ráno nachádzajú masívne znaky ich dobrého trávenia (myslím trávenia holubov). Ale to je maličkosť...

Aj všeličo iné sa nám vracia. Možno si, hlavne starší spomenú na raňajšie desaťminútovky v práci, keď sa nám snažili naši vedúci prezentovať dennú tlač, teda vtedajší oficiálny názor. Ja som si na to spomenul pri čítaní o záverečnom akte (desaťminútovke) v našom najnárodnejšom divadle. Zákon večného návratu sa opäť potvrdil. Nezáleží na tom, aký názor vnucujú divákom kultúrneho podujatia, ten princíp je rovnaký. A bude to mať pokračovanie, lebo Romana sa vraj chystá znovu do divadla. (Ona za to nemôže...) Hovorí sa, že kto nepozná svoju históriu, musí si ju zopakovať aj v desaťminútovkách. 

Tak je to, že všetko (a všetci) starne, len niektoré princípy nie a nie zostarnúť. Na druhej strane je dobre, že niektoré veci veľmi nestarnú. Napríklad tento môj monitor už má 15 rokov a stále na ňom nenachádzam žiadnu chybu. Každý deň beží od zapnutia po vypnutie. Vtedy ešte asi nemontovali do elektroniky to "udělátko", teda "kazítko" a veci žili svojim prirodzeným životom. 

Môj starý počítač tiež ešte nebol z tých dnešných "moderných". Má 10 rokov a jeho jedinou chybou je, že stále chodí tak ako bolo na počiatku, tak je aj dnes, teda nezrýchľuje, ako by mi bolo milé. A ešte jednu všeobecnú chybu zahlásim - každú chvíľu (relatívne) sa mu mení operačný systém, ako som už písal minule, od čísla sedem až po jedenásť a ktovie, kde to skončí... Trochu sa zlepšil, keď som mu vymenil HDD za SSD. 

Ešte jednu "zhovadilosť" som s ním urobil - nainštaloval som mu namiesto okien linux (naspäť cesta nemožná). 

A je to!