Voľ ty len, a byť radšej...

 Stretol som starého priateľa a ako inak, prišla reč aj na parlamentné voľby. Že je to tu všetko na kočku a jeho už nikto nedostane k voľbám... Chyba! Je to oportunizmus. Človek ktorý svoje myslenie a konanie prispôsobuje podľa očakávaných výhod je oportunista, aj keď v tomto prípade je vari jedinou výhodou pohodlnosť a zbavenie sa, hoc aj teoretickej zodpovednosti. Je pohodlné nemať názor (ignorance is bliss), a keď to zase dopadne zle, "ja som radšej nešiel k voľbám", ale následky ponesieme všetci, aj nevoliči. 

Druhá otázka je, koho hodiť do urny? Rozhodne nikoho, kto má v reči plno fráz a prázdnych hesiel. Rozhodne nie toho, kto chce bojovať proti niečomu a niekomu. Ten bojuje hlavne za seba a svoje výhody. Ale hlavné je, nepočúvať prázdne reči (sľuby), radšej sa pozrieť dozadu za chrbát toho lídra. Vidieť skutky, ktoré ho pravdivo definujú. Pri čítaní programov (kto ich ešte má?), tak s porozumením a hlavne čítať hlavne medzi riadkami. 

A voľ ty len, lebo inak tvoj hlas rozdelia medzi budúcich víťazov volieb a zodpovednosti sa aj tak nezbavíš! 

 

Pravdu, vždy len pravdu

Dobrá zásada, alebo?

Predovšetkým treba povedať, že kto vždy hovorí pravdu, musí ju poznať (myslí si, že ju pozná). Kto však vždy pozná pravdu? Nikto. Pozrime sa preto na význam, obsah pojmu "pravda". Pravda je totiž aj filozofickou kategóriou. Niekedy sa zdá, že ju má každý.

Podľa kritéria absolútnosti, nemennosti a úplnosti je: absolútna pravda a relatívna pravda,  podľa logiky existuje: faktová pravda a logická pravda

Mohli by sme rozoberať množstvo iných názorov na pravdu, ale bolo by to ako nosenie dreva do lesa, veď je tu internet  a každý si aj tak myslí, že vie čo je pravda. Tak len zopár už zapísaných myšlienok zo siete:

- Podľa Tomáša Akvinského je to zhoda veci a rozumu. Podľa Aristotela je to zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame, zhoda myslenia s bytím. Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. Podľa Kiplinga je pravda prvou obeťou vojny. Podľa iného názoru je to zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

A toto možno ani nie je o pravde, ale je to pravda: Nietszche vraví, že každý človek sa snaží dostať do nadradeného postavenia nad inými. K tomu vedú dve cesty – silní pracujú na zveľaďovaní seba samých, slabí pracujú na zhadzovaní iných.

Z trochu iného súdka sú "polopravdy", ktoré sú niekedy horšie ako lži.  Z úplne iného súdka je "pravda" v "propagande" (propaganda je príbuznou reklamy).

Podľa Richarda Shepherda je pravda pružná komodita, (Neprirodzené úmrtia). Nie je nemenná a nezáleží od faktov, ale od definície... a preto existujú aj iné verzie pravdy. (Dostali sme sa na začiatok).

Logický návrat k úvodu by mohol byť pointou tejto úvahy, ale nie je. Stretol som ženu, ktorá o sebe tvrdila, že vždy, za každých okolností hovorí pravdu. Myslím si, že to môže povedať len človek so sklonom k manipulácii, alebo k násiliu, lebo je veľa právd a pravda je závislá aj od kontextu... Alebo sa mýlim a je to ešte zložitejšie. Niekedy stačí neklamať!

Priatelia a priateľstvo

Už dávnejšie ma omínala téma priateľstva. V prvom rade si treba ujasniť pojmy, kam sa však pre vysvetlenie obrátiť? Do slovníka slovenského jazyka, alebo do wikipédie, či len proste do googlu a nevynechať umelú inteligenciu, lebo tam je už (asi) všetko v jednom... S UI by som bol opatrný, lebo umelá inteligencia logicky poskytne len umelú syntézu a ja potrebujem najprv faktický a ľudský rozbor problému (pojmu).

Takmer vo všetkých charakteristikách je uvedené, že priateľstvo je zhodné s láskou. Na rozdiel od lásky však priatelia nie sú fyzicky (sexuálne) priťahovaní svojimi náprotivkami (to je predsa jasné). Wikipédia to ďalej podrobne rozvíja, teda kto by v tom nemal úplne jasno, môže sa tam pozrieť a identifikovať sa. 

Kto teda môže byť priateľ? 

a) Môže to byť duchovne a podobne blízka osoba, priaznivec, stúpenec, podporovateľ... (pozor, nie podnikateľ)

Kto je skutočný priateľ?

b) Skutočný priateľ je ten, kto ťa drží za ruku a dotýka sa tvojho srdca...

 Z toho plynú ďalšie otázky:

- Máme skutočných priateľov a do akej kategórie patria priatelia na fejsbúku? Koľko priateľov môže mať človek? (Či už tam, alebo naozaj...?)

Ak postupujeme podľa bodu a), môže mať priateľa každý. Podľa bodu b) to už nie je také isté.

Priateľa a kamaráta už budeme po takejto úvahe ľahšie rozpoznávať. Priateľ stojí v tých najťažších chvíľach pri nás, podá nám pomocnú ruku, ak to najviac potrebujeme. Z toho plynie poznatok, že kto nikdy nebol v núdzi, nenašiel priateľa... Ale kto má len samé slnečné dni? Myslím si, že kamarátov býva v živote viac. Striedajú sa podľa prostredia, podľa životnej etapy. Nájdu sa v každom kolektíve. Priateľov si treba hľadať oveľa pozornejšie a priateľstvo môže pretrvať cez rôzne životné etapy.

Hovorí sa, že najlepší priatelia sú v rodine, medzi rodičmi a deťmi. Priatelia by mohli byť aj manželia... Ak nie, je to zlé, lebo priateľstvo má protiklad v nepriateľstve, láska v nenávisti a hranica medzi tým je tenká... 

 

Jeden deň BB

Základom úspešného článku je názov, ale aj patrične kontroverzná téma. Vypísal som si články jedného dňa, ktoré ma niečim zaujali. Bolo to na svätého Valentína, dalo by sa čakať, že články sa budú točiť okolo valentínskej komercie, alebo budú plné lásky a vyznaní. Politika je len v pozadí.

- Daj si relax, nabáda blogerka a iná hľadá pointu v Eure.
- Článok o konformite je ako šitý na societu mládežníckych blogerov a diskutérov.
- Kristína sa ocitla v rozprávkovom snení: kde bolo, tam bolo...
- Zdenko sa vytasil maďarskými kačkami v hlavnej úlohe bez slov.
- Marek sleduje červenú žiaru nad Melbourne - Slovák v Austrálii.
- Katarína už vie, ako na finančnú situáciu
- Tomáš vyzýva: medzinárodná výzva pre tento deň.
- Zidealizuj si ma! Hľadanie pravých lások...

Alexandra píše o pravej láske:

"Pri množstve ľudí koľko poznám ma desí predstava že niektorí chalani zdieľajú rovnakú ideu, čo sa týka hľadania pravej životnej partnerky. Budú cítiť vraj ktorá to je. Bude voňať po jahodách alebo sa im zrýchli tep? Čo keď ich oklame aj vlastné EKG?"

(Recyklované zo starých konceptov)

Ja a pes, či pes a ja

Odborníci iste vedia, ako sa má (dá) komunikovať so psom. U domácich psích maznáčikoch je to jasné, tam si určite rozumejú, lebo každodenný kontakt a spolužitie človeka a psa musí vyústiť do dorozumievacej reči doplnenej gestami, či mimikou. To by bola dobrá téma na diskusiu s "priateľmi" psov. Ja som však nikdy nedospel k častejším kontaktom s psou inteligenciou. 

Raz som bol na návšteve v jednom dome, kde mali psa. Keď som odchádzal, začal na mňa zlostne brechať. Nebol veľký, bol by som sa ubránil (topánky čosi vydržia), ale volil som komunikačný prístup. Začal som pískať (nie na prstoch) a zrejme som zvolil správne tóny, lebo psisko zmenilo chovanie a už sme boli kamaráti. Tú melódiu (poradie tónov) som si zapamätal a odvtedy to používam v rozhovoroch s nepriateľskými priateľmi človeka.

Najnovší prípad ma stretol nedávno v Kláštore pod Znievom. Stalo sa to na miestnom futbalovom ihrisku, kráčal som ku stredu hracej plochy a to vyprovokovalo huňatého obrancu štadióna a dával to jasne najavo, že som neohlásený hosť. Nedal som sa odstrašiť, došiel som až ku stredu ihriska a on pokračoval z druhej strany. Keď už bol dosť blízko, začal som mu "prepískavať" moju melódiu priateľstva. Brechanie sa trochu zmiernilo a ja som ostal stáť na stredovej čiare. Prišiel ku mne, už ticho a priateľsky nabral pachy z mojich tenisiek a tváril sa, že ako nič, len sa tu prechádzame... Funguje to!

Namiesto pointy kto by chcel recyklovať moje staršie psie príhody, tak tu sú: 

Pes, či mačka?

 Vytrhnutá stránka 3

    Nešťastný piatok

Aby to nebolo tak suché, kopírujem ešte výber z múdrostí iného staršieho článku (2011/04/06):

To, čo my voláme civilizáciou, je len snaha človeka vnútiť svoje hodnoty svetu prírody.
(Bailard v knihe Hrobka od K. Moss)

Do džungle demokracie sa hodí iba ten, kto zdravo vidí len cudzie chyby.
(Ľubomír Feldek)

Ideál je to, čo nie je.
(ja)

Ak ja chcem byť ako on, kto potom bude ako ja?
(Marián Béreš)

Hovorí sa, že 90 percent televízneho vysielania je odpad. Lenže 90 percent čohokoľvek je odpad.
(Gene Roddenberry)

Naši politici preferujú Slovákov. Na nikoho iného nekašlú.
(D. Mika)

Každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz.
(Nič mimoriadne)

Keď ruka ruku myje, tváre môžu ostať špinavé.
(voľne podľa pravdy)

Osamelí ľudia venujú zvýšenú pozornosť záporným sociálnym podnetom.
(veda.sme.sk)

Demokracia niektorým vyhovuje len ak majú väčšinu.
(M. Tkáč)

Čo človek nezažije na tomto svete, v druhom márne čaká.
(ja)

Minulosť je všade okolo nás a je stále silnejšia ako budúcnosť.
(ja)

Jedine Chuck Norris dokáže z USA urobiť USB :-) 

(Jozef Kuric)