Temný les (+aktualizácie)

Temný les je pokračovanie a hádam aj ukončenie čínskeho sci-fi príbehu "Problém troch telies" (ešte nemám prečítané všetko, je to rozsiahle dielo, preto budem túto správu o knihe aktualizovať). Tešil som sa na pokračovanie, lebo v závere "Problému troch telies" sa píše, že mimozemšťania prepadnú našu zem o 400 pozemských rokov. Za taký čas sa svet, teda ľudstvo mohlo riadne pripraviť na nevyhnutnosť.  Kolaboranti mimozemšťanov boli porazení, ale obranné plány Zeme sú odhalené. Ostáva posledná nádej naša myseľ, ktorá výskumníkom ostáva v boji proti mimozemskej civilizácii... 

Na začiatok malá ochutnávka myšlienok, či aktuálnych postrehov z knihy...

"Na život potrebujete hladkú trasu, ale aj smer."

"... šesťdesiatka je najlepší vek, lebo človek odhodí bremeno štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, no spomalenie a choroby sedemdesiatročných a osemdesiatročných ho ešte len čakajú." 

Okrem iného je v knihe zmienka o udalostiach medzi Spojenými štátmi a Venezuelou, čo znie čerstvo aktuálne.  Prvá časť knihy je zameraná ne kreovanie vesmírnej flotily sveta pre boj s mimozemšťanmi. Tvorba a stavba vesmírnej flotily napreduje po storočiach. K dispozícii má ľudstvo len spomínaných 400 rokov. 

"Svet je v sračkách. Morálka už nie je to, čo bývala..."

Pokračovanie nabudúce. 

LIOU CCH´-SIN, Temný les, Ikar, a.s. 2026   

 

Ora et labora

Občas mi niekto vytkne, že používam cudzie slová, ale latinčina hádam nie je až taká cudzia, lebo je akýmsi základom našich civilizačných rečí. Neviem nakoľko ju ešte dnes používajú lekári, snáď len v odborných termínoch. Ani farári ju už nepoužívajú, čo je škoda, lebo latinská liturgia bola základom mojich vedomostí z latinčiny. Ale nie o tom som chcel písať...

Raz som si vypočul rozhovor dvoch Čechov, kde sa jeden sťažoval (alebo chválil?), že po päťdesiatke je strašne ukecaný. A potvrdilo sa mi to, naozaj som začal rozprávať aj keď som nemal čo povedať. Hovorím o mužoch, nie o ženách. U nich je to celkom iná kapitola. Väčšinou je to tak, že v pracovnom kolektíve sa  človek môže vyrozprávať, až ho bude "huba" bolieť. Výnimkou je stav zvaný "homofice". 

Po nástupe na dôchodok sa zvyčajne rapídne zmenší okruh "spolupracovníkov" a občas ani nie je nablízku niekto, s kým by sa dalo rozprávať (o niečom, alebo aj o ničom). Vyskytuje sa len otázka, čo s tým? Tu je každá rada drahá. V záujme zachovania zdravia a kognitívnych schopností by bolo veľmi dobré viesť zmysluplné (aj iné) rozhovory. 

Aby som dlho nerozprával (nepísal hlúposti), poberiem sa už priamo k pointe tejto úvahy. Ak ste sa dopracovali až tak ďaleko, že poberáte dôchodok (alebo inú rentu), nezabúdajte na zásadu: "modli sa a..." ale nie, s prácou je to v tom veku asi ťažšie, tak hlavne musíte chodiť a rozprávať (sa).  

Ak sa nemáte s kým rozprávať, tak aspoň píšte! Tu sa tomu hovorí blogy, ale aj komentáre, alebo diskusia. Nie tak ako je dnes vo zvyku - negativisticky, lebo to škodí zdraviu. Píšte optimisticky, a hlavne k veci. Pomôže vám to v udržiavaní kondície...

Etudy

Etuda je drobná hudobná skladba pre jeden nástroj. 

Cieľom etudy nie je výrazná hudobná (spoločenská) myšlienka, ale precvičovanie techniky, použitia tónov (slov). Tak a podobne je to niekedy s úvahami o živote, ktoré nič neriešia, len precvičujú techniku myslenia autora (v lepšom prípade aj čitateľa). Nedávno som čítal, že obrovská vodná nádrž v Číne spôsobila spomalenie otáčania Zeme (o 0,06 mikrosekundy), tak to môže byť aj s veternými turbínami.    

Vietor vzniká  vyrovnávaním tlaku medzi oblasťami s vysokým a nízkym tlakom a do klimatickej hry vstupuje  aj slnko, odparovanie vody a tiež to, že planéta sa otáča. Slnko nás asi bude hriať dosť dlho, jemu je jedno čo my tu robíme, ale ak sa naša Zem spomalí, bude to ďalší krok ku globálnej zmene klimatických pomerov. Ľudstvo vždy prežilo, lebo sa vedelo prispôsobiť. Bude to vedieť aj keď vetry prestanú fúkať? 

Čo sa stane s našou planétou, keď postavíme mnoho veterných turbín a otáčanie Zeme sa začne  spomaľovať? Lebo zákon o zachovaní energie predsa nepustí, ak z vetra odoberieme energiu, vietor bude slabší. Zrejme to vyvolá aj iné klimatické zmeny v okolí. Pohyb listov turbín premiešava vzduch a zmení pomery pod turbínou, nehovoriac o iných dôsledkoch na život. Ak postavíme veľa veterných parkov, mohlo by to ovplyvniť aj globálne počasie.

Znie to neskutočne fantasticky, ale problémy sa niekedy riešia aj skúmaním krajných hodnôt. Keď postavíte horiacu sviečku do prúdu vzduchu, sviečka zhasne. Vplyv veterných parkov na mikroklímu je zrejmý a podobne by to asi bolo aj pri globálnom rozmnožení veterných turbín. Áno, zem je veľká, slnko ďaleko, nad nami je veľa vetra (vzduchu) a my sme takí maličkí...  A čo tak iný druh "zelenej" energie získanej zo solárnych panelov, ako zmení svet?   

 

Závislosti

Káva, alkohol a cigarety... Cigarety ma už dlho nedržia, alkohol len ako obligátny pohárik na Nový rok. Káva mi však stále chutí, ale závislosťou by som to nenazval. Nová závislosť na internete sa v úvodníku šéfredaktora časopisu "21. století" (č.3) nespomína, ale možno je to podobné ako závislosť na káve. 

Spomínam si na svoje dávne pracovné zvyklosti (závislosť na tvorivej práci), na raňajky 20 dkg bryndze, potom prvá káva na pracovisku (zalievaná). Po výdatnom obede v závodnej jedálni nasledovala druhá, ešte chutnejšia káva a v ešte dávnejších časoch ku káve patrila aj cigaretka. Bolo to tak dávno, že už môžem prezradiť aj značku cigariet: Mars, potom Clea a výnimočne som si zapálil aj Spartu. 

V ešte dávnejšej minulosti si spomínam na cigarety bez filtra Lipa, Bystrica a Detva. (hoj mor ho! Detvo môjho rodu...) Nefajčil som nikdy "ameriky", ani BT z Bulharska, či Fecske z Maďarska. Fajčiarsku závislosť som včas opustil, hlavne silou vôle a vydržal som. Istý čas som bol aj členom rozhlasového klubu "bývalých fajčiarov". 

Ostala mi závislácka káva a prečo to nepriznať, istý čas aj pivo... Teda alkohol v miernej a chutnej forme. Aj to však skončilo, ostali len sviatky. A ostala pretrvávajúca závislosť na internete. Informácie, správy, blogy... Ranná káva s prehľadom správ, poobedňajšia káva a potom písanie, či iná tvorivá činnosť... Večerná káva len výnimočne, ak sa chystá dlhý televízny večer (Dunaj a podobne...).

Po rannej káve som stretol starých známych v známom supermarkete a spomínali sme. Spomínali sme, až sa v konverzácii objavila nová závislosť "láska". Neviem, kto to vyslovil, ale musím uznať, že je to závislosť celkom ľudsky príjemná a aj prospešná zdraviu. Problémom je len to, že to slovo má veľa významov a bez bližšieho určenia obsahu mu ťažko rozumieť. Písať tu o láske je teda ako nosiť drevo do lesa, tak teraz radšej nie...

Po obedňajšej káve mi napadla ešte jedna závislosť "spomínanie na minulosť" na "lepšie časy". Tam kde bolo všetko ako vymaľované. Čím sme starší, tým radšej spomíname.    

 

   

 

Na písmeno "M"

Mobil 

Nie je to tak dávno, keď sme mali v byte telefón napojený na pevnú linku. Keď zazvonil, bol to skoro sviatok, museli sme k nemu hneď dobehnúť, zdvihnúť slúchadlo a predstaviť sa. "Haló" (alebo aj inak...) Pri volaní sme používali hrubý telefónny zoznam, kde sme si vyhľadali príslušné číslo podľa mena a adresy. Čísla sme zadávali sekvenčne, vytáčaním na číselnici prstom. Neskôr bývali aj tlačidlové telefóny. Na našej dedine bývalo v tých dávnych časoch len zopár telefónov. Jeden bol u riaditeľa školy, druhý u starostu, tretí u farára, prípadne ešte u lekára. Čísla boli jednoduché, neboli potrebné hrubé zoznamy.

 

V súčasnosti sú pevné telefóne linky zriedkavosťou, všetci máme mobil a nie je to len telefón... Mobil (tzv. smartfón) je okrem telefonovania určený na mnoho iných vecí - prenášanie krátkych správ, video-hovory, platobná karta, sociálne siete, internet a všetko  čo je na ňom. Keď sa stretneme s priateľmi, alebo aj s rodinou, mobil je súčasťou komunikácie. Pri stolovaní má mobil podľa predpisu ležať z ľavej strany taniera... Chcete navariť guláš, či Kung Pao a neviete ako sa to robí? Máte predsa v ruke mobil... Mobil sa drží v ľavej ruke, ľaváci v pravej (všetko majú naopak).       

Muži, kedysi a dnes... 

Mierne upravený citát z blogu (Peter Hroško): 

"Čo vlastne znamená byť mužom dnes? Má byť tvrdý? Má byť citlivý? Má viesť? Má ustúpiť? 

Keď pravidlá zmiznú a nové nevzniknú, prichádza zmätok. Čo sme stratili? Prechod z chlapca na muža.  

Kedysi existovali momenty, ktoré z chlapca urobili muža – zodpovednosť, služba, záväzok.  

Dnes často prichádza len vek, ale psychologická dospelosť nepríde automaticky".