Chiméra

Chiméra je strašná a podivná beštia gréckych bájí a povestí.  Slovo "chiméra" sa používa aj na označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho  nereálneho.  Internet je v prenesenom zmysle slova podobný ako chiméra - je to predstava, ktorú nemožno uchopiť a schovať do skrine... Internet je oveľa viac ako obraz na monitore, v smartfóne, či na tablete. 

S internetom priamo súvisí aj umelá inteligencia (AI). Bez internetu by nebola kompletná. AI sa vie dokonale uplatniť v sieti, možno ju považovať za nadstavbu internetu. Otázkou je len, komu dáva AI ten pravý, zamýšľaný zmysel? AI je tvárna, jej úlohy a zameranie môžu byť nasmerované želaným smerom. Internet s AI môže byť preto aj účinným nástrojom na formovanie názorov ľudí... 

Môžme sa akademicky sporiť o to, či nám AI hovorí pravdu a len pravdu. Zároveň však musíme filozoficky rozobrať aj pojem "pravda" a čo je pravda plynúca z cudzích (neoverených) informácií... Pravdou sú hlavne fakty, ale výber faktov, ich zoradenie dáva možnosť ovplyvňovať (skresľovať) realitu. Fakty sa vyberajú a radia tak, aby smerovali k cieľu, o ktorom chceme presvedčiť. Niekto to potom označí za polopravdu, ale aj tak sa to robí...

Od začiatku internetu bolo jasné, že fakty a názory uložené v jeho databázach možno využiť ich triedením, rozborom a vyhodnotením, ale až umelá inteligencia to skutočne dokáže, nájsť aj ihlu v kope sena. Umelá inteligencia môže byť užitočná v mnohých oblastiach aj vo vede, ale tu je reč o jej súvislostiach s internetom a s jej celosvetovým "obecenstvom".

Umelá inteligencia (AI) je technológia, ktorá umožňuje počítačom a strojom simulovať ľudské učenie, porozumenie, riešenie problémov, rozhodovanie, kreativitu a autonómiu. (IBM)

Umelá inteligencia neexistuje. Je to iba nástroj na ovládanie ľudí… Pojem umelá inteligencia je používaný nesprávne, ale vedome práve preto, aby pomocou tejto techniky mohli byť manipulované miliardy ľudí po celom svete. (I. Štubňa)

Jednou z vážnych otázok v súvislosti s jadrovými zbraňami je aj ich kombinácia s umelou inteligenciou. (M. Nanias) 

Keď niekto odmieta AI, často to nie je preto, že by bol „neandertálec“. Často je to preto, že AI narúša jeho predstavu o vlastnej hodnote, bojí sa, že jeho zručnosti prestanú byť potrebné, cíti sa stratený v rýchlosti zmien, má pocit, že svet mu uniká spod rúk. To nie je len technologický problém - je to psychologický a existenčný problém. (V. Čuchran)

Biely dom vydal rozsiahle nariadenie, ktorého cieľom je monitorovať a regulovať riziká umelej inteligencie a zároveň využiť jej potenciál. Toto úsilie je zamerané na riešenie rýchlo sa rozvíjajúcej technológie, ktorá vyvolala obavy svetových lídrov. (30. októbra 2023) 

Problémom je okrem iného aj to, že inteligencia je veľmi relatívna, podobne ako pravda. Vo veľkej miere závisí od názoru a očakávaní posudzujúcej osoby. (rojko)

 Čo bude potom? Prestaneme veriť svojím snom a vlastným ideálom. Prestaneme byť optimistami, ale aj pesimistami. My dokonca prestaneme byť i realistami. My totižto… Prestaneme byť. (allmarvellous)

Až sa umelá inteligencia naučí klamať, už nebude umelá. (...)

Všetko je to v názoroch na umelú inteligenciu. Existuje však (zatiaľ) aj tá ozajstná ľudská inteligencia a na tú sa treba spoliehať, veriť, overovať, myslieť a myslieť v súvislostiach.    

Bilancia času

Má dať -  dal, to je základ finančnej bilancie. Súvaha je základný účtovný výkaz k určitému okamihu (ku dňu účtovnej závierky). V živote je to inak, súvahu môžeme robiť každý deň. Sú však aj "významné dni" a existuje ak záverečná bilancia (tú urobia za nás iní). Významnými dňami sú obvykle okrúhle výročia, ale nemusia to byť len tie s nulou na konci. V životnej súvahe sa nepočítajú financie, lebo peniaze sú len dočasnou hodnotou. 

Námety a základná koncepcia článkov sa rodí v snoch (fáza REM), tesne pred prebudením. Málokedy sa mi však sníva definitívna verzia článku. Kým si ráno sadnem ku klávesnici, stane sa veľa vecí a menia sa aj myšlienkové postupy. Zväčša text kryštalizuje, ale sa aj mení. Spočiatku jasná pointa nadobúda nové formy a niekedy aj nový obsah. Zmena a prepisovanie sú základom literárnej tvorby (ak nemáte talent). Kontrola je v každom prípade dôležitá.

Dnes mi zmysel (pointa) môjho sna unikol, takže musím myslieť sám a v bdelom stave. Snívať (v zmysle očakávaní) možno len o budúcnosti. Na verejnosti zvyčajne ľudia píšu o aktuálnych udalostiach. Teraz napríklad o susedných voľbách píše skoro každý kto má klávesnicu.  Ja mám tri, ale o politike (a o vojne) nepíšem. Posielam ich tým virtuálne do zabudnutia. Momentálne sa ma teda žiadna aktualita nedotýka. 

Som pozadu, mám na stole tri neprečítané knihy (a dvoje pyžamá). Aj tak to môže dopadnúť, keď máte dôležité (trochu kostrbaté) životné výročie. 

 

 

 

 

 

Problémy rastu

 ... a rast problémov, tak sme kedysi glosovali našu osobnú situáciu súvisiacu s rastom. Dnes sa núka otázka: Ako je to s nami dnes? Problémy rastu rastú a je ich stále dosť. Nič nové pod slnkom. Často mlátime prázdnu slamu... Asi aj ja, ale píšem pre vlastné potešenie z mlátenia...

Začítal som sa do svojich nedávnych článkov na tomto blogu a chytila ma úzkosť, sú tak dobré, že už ťažko vymyslím niečo lepšie (...), novšie. Inovácie, teda niečo neobvyklé a nové sú základom rastu. A rast prináša aj problémy... Znamená to, že nepísať je bez problémov? Je to ako začarovaný kruh. 

Dajte mi tému a ja vychýlim zemeguľu (Archimedes).

Zdá sa vám, že takéto úvahy o blogovaní sú scestné? Ani nie! (málokedy používam výkričník, častejšie zátvorky). Zátvorka je odbočenie, výkričník vetu nadobro končí! To je koniec... Tri bodky pokračujú skryte v načatom, ale čo som načal? Otáznik je otázka. 

Deti sa pýtajú, dospeláci oznamujú, ale niektorí aj rozkazujú (výkričník). Potom žije medzi nami aj taká menšina, ktorá myslí. Mysliaca menšina nepotrebuje špeciálnu ochranu, žiaden menšinový zákon.  Kto myslí, má za tri  hovorí stará (pokazená) múdrosť. Konfucius k tomu dodáva:

Človek môže múdro konať tromi spôsobmi: premýšľaním, napodobňovaním a učením sa na vlastných skúsenostiach (chybách).  

Pri písaní sa nedá nepremýšľať, ale dá sa napodobňovať, kopírovať (v modernom poňatí, v internetovej dobe sa tomu hovorí plagiát). Vlastné skúsenosti a chyby sa v mojich wabovinách príliš nenosia (skromnosť nadovšetko), je tu (teoreticky) spätná väzba formou komentárov a diskusií. Boli aj také časy, keď sme boli mladí a rozprávali sme sa. Aj tu, ale tomu sa už dlho hovorí "spomienkový optimizmus" alebo "staré dobré časy". 

Nikdy se nevrátí pohádka mládí

 

Temný les aktualizácia

Temný les je pokračovanie a hádam aj ukončenie čínskeho sci-fi príbehu "Problém troch telies" (ešte nemám prečítané všetko, je to rozsiahle dielo, preto budem túto správu o knihe aktualizovať). Tešil som sa na pokračovanie, lebo v závere "Problému troch telies" sa píše, že mimozemšťania prepadnú našu zem o 400 pozemských rokov. Za taký čas sa svet, teda ľudstvo mohlo riadne pripraviť na nevyhnutnosť.  Kolaboranti mimozemšťanov boli porazení, ale obranné plány Zeme sú odhalené. Ostáva posledná nádej naša myseľ, ktorá výskumníkom ostáva v boji proti mimozemskej civilizácii... 

Na začiatok malá ochutnávka myšlienok, či aktuálnych postrehov z knihy...

"Na život potrebujete hladkú trasu, ale aj smer."

"... šesťdesiatka je najlepší vek, lebo človek odhodí bremeno štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, no spomalenie a choroby sedemdesiatročných a osemdesiatročných ho ešte len čakajú." 

Okrem iného je v knihe zmienka o udalostiach medzi Spojenými štátmi a Venezuelou, čo znie čerstvo aktuálne.  Prvá časť knihy je zameraná na kreovanie vesmírnej flotily sveta pre boj s mimozemšťanmi. Tvorba a stavba vesmírnej flotily napreduje po storočiach. K dispozícii má ľudstvo len spomínaných 400 rokov. 

"Svet je v sračkách. Morálka už nie je to, čo bývala..."

Čítanie kníh má rôzne úrovne chápania. To, čo je vyjadrené slovami a vetami nie je všetko, čo chcel (povedal) autor. Myšlienky tvaruje kontext a daná doba. Spisovatelia sú, tak trochu aj zrkadlom doby. A keby som sa mal vrátiť k inému fenoménu dnešnej doby - k hercom, tí sú len zrkadlením, či "ampliónom" názoru tých, ktorí píšu romány a divadelné hry. (Toto bola moja "nadpráca", vyjadrenie môjho názoru, či dojmu.) Inak si myslím, že to spadá do oblasti hodnotenia psychológov, preto sa už musím konečne zavŕtať do "Super jednoduchej psychológie" (pre každého), ktorá mi zatiaľ nečinne leží vedľa "temného lesa".  

Čo by ste povedali ku knihe, ktorá opisuje vymyslený príbeh sci-fi siahajúci až do 400 rokov  budúcnosti a začína v našej horúcej súčasnosti? Hodnotí "kauzu Venezuela" a jej budúci význam vo svete, vyzdvihuje úlohu malých národov a normalizuje veľké štáty... O predsedovi Európskej rady píše ako o "opatrnom a skúsenom politikovi".

Píše, že kognitívne schopnosti zvierat sú oveľa rozvinutejšie ako sme si mysleli... Píše o kvantovom princípe na ktorom funguje náš mozog (ťažko tomu uverí, kto myslí po starom).

Na druhej strane, píše aj o špeciálnych postavách v rámci ľudstva zvolených OSN na 400 rokov, o "stratégoch", ktorí majú dostať neobmedzenú moc a prostriedky (štyria diktátori?), ktorí prežijú 400 rokov a zvíťazia nad mimozemšťanmi...  A možno sa dovtedy naučíme aj my priamej komunikácii myšlienkami (ako mimozemšťania z Alfa Centauri) a preto zanikne na Zemi lož, klamstvo a vojny...

Pokračovanie nabudúce. 

LIOU CCH´-SIN, Temný les, Ikar, a.s. 2026   

 

Ora et labora

Občas mi niekto vytkne, že používam cudzie slová, ale latinčina hádam nie je až taká cudzia, lebo je akýmsi základom našich civilizačných rečí. Neviem nakoľko ju ešte dnes používajú lekári, snáď len v odborných termínoch. Ani farári ju už nepoužívajú, čo je škoda, lebo latinská liturgia bola základom mojich vedomostí z latinčiny. Ale nie o tom som chcel písať...

Raz som si vypočul rozhovor dvoch Čechov, kde sa jeden sťažoval (alebo chválil?), že po päťdesiatke je strašne ukecaný. A potvrdilo sa mi to, naozaj som začal rozprávať aj keď som nemal čo povedať. Hovorím o mužoch, nie o ženách. U nich je to celkom iná kapitola. Väčšinou je to tak, že v pracovnom kolektíve sa  človek môže vyrozprávať, až ho bude "huba" bolieť. Výnimkou je stav zvaný "homofice". 

Po nástupe na dôchodok sa zvyčajne rapídne zmenší okruh "spolupracovníkov" a občas ani nie je nablízku niekto, s kým by sa dalo rozprávať (o niečom, alebo aj o ničom). Vyskytuje sa len otázka, čo s tým? Tu je každá rada drahá. V záujme zachovania zdravia a kognitívnych schopností by bolo veľmi dobré viesť zmysluplné (aj iné) rozhovory. 

Aby som dlho nerozprával (nepísal hlúposti), poberiem sa už priamo k pointe tejto úvahy. Ak ste sa dopracovali až tak ďaleko, že poberáte dôchodok (alebo inú rentu), nezabúdajte na zásadu: "modli sa a..." ale nie, s prácou je to v tom veku asi ťažšie, tak hlavne musíte chodiť a rozprávať (sa).  

Ak sa nemáte s kým rozprávať, tak aspoň píšte! Tu sa tomu hovorí blogy, ale aj komentáre, alebo diskusia. Nie tak ako je dnes vo zvyku - negativisticky, lebo to škodí zdraviu. Píšte optimisticky, a hlavne k veci. Pomôže vám to v udržiavaní kondície...