2024/07/15

Zvláštna uhorková sezóna

Je rok 2024, ale o uhorkách a ich sezóne som už písal viackrát a držím sa stále svojho presvedčenia z roku 2014: "Mám celkom rád uhorkové sezóny, keď sa práve nezačína žiadna vojna." (Bohužiaľ, neskončila sa tá, ktorá začala pred dvomi rokmi). Budem radšej, keď každý rok príde len nová uhorková sezóna a nech sa tak stane a nech naše múzy nikdy nemlčia. Táto uhorková sezóna nezačala dobre, aj keď naše sezónne kvasené uhorky už pomaly dochádzajú k stavu chuťovej dokonalosti.

Zdá sa, že naše a nielen naše médiá nemajú žiadanú uhorkovú sezónu, lebo sú plné inej udalosti, ktorú rozoberajú sprava, zľava, spredu aj odzadu... Ale o tom radšej pomlčím, netreba nosiť drevo do lesa. Tu by už mala prísť pointa mojej krátkej uhorkovej glosy, ale už som ju vlastne vyčerpal v úvode, tak nič, len nech je ďalej "pekne a veľmi teplo"... Tak mi napadlo včera, keď som vyšiel z nášho (teda nie naozaj z nášho, ale je najbližší) klimatizovaného supermarketu a obliala ma horúčava, že už by mohli na nebi prestať kúriť a trochu to tu zmraziť... 

2024/07/08

8 smrteľných hriechov civilizácie

Ďakujem svojej dcére Ivete,
že mi odporúčala prečítať si túto knihu.

Konrad Lorenz, OSM smrtelných hříchů civilizace.
Vyšlo v nemeckom origináli v roku 1973, 2005 vo vydavateľstve Piper Verlag GmbH, Mníchov
Do češtiny preložil Petr Příhoda 2014, vydavateľstvo LEDA, s. r. o. 2014

Netvrdím, že je to ľahké čítanie, ani to nie je príliš optimistický pohľad na našu civilizáciu, lebo všetko vidí jasne a v súvislostiach vývoja. Je písaná v odbornom štýle, preto netvrdím, že som všetkému rozumel, ale podstata myšlienok tejto knihy je tak jasná, že ich nie je možné nepochopiť. Niektoré pozoruhodné myšlienky by som rád uviedol, tak sa pokúsim vybraté citácie voľne preložiť do jazyka "wabovín".

Napríklad o konzervativizme a mládeži:

... krajne konzervatívne uchovávanie toho, čo už bolo raz úspešne vyskúšané je životne dôležitou vlastnosťou mechanizmu, ktorý v kultúrnej evolúcii plní úlohu analogickú úlohe "genómu" vo vývoji druhov. Zachovanie doterajších skúseností je totiž dôležitejšie, ako získavanie nových...

... K veľmi škodlivým dôsledkom vedie chybné presvedčenie, že len rozumovo pochopiteľné, alebo len vedecky dokázateľné patrí k trvalým vedomostiam ľudstva. Tento názor povzbudzuje "vedecky osvietenú" mládež, aby hodila cez palubu ohromnú zásobu vedomostí a múdrostí obsiahnutých v tradíciách každej civilizácie...  

... Každý, kto je presvedčený, že to všetko (čo bolo) už neplatí, si pestuje nebezpečnú ilúziu, že veda môže vytvoriť celú kultúru so všetkým a prakticky z ničoho, len pomocou púheho rozumu. Táto predstava je len o málo menej slabomyseľná ako názor, že naše znalosti už stačia k tomu, aby sme dokázali zlepšiť ľudstvo zásahmi do jeho genetickej výbavy. 

... V postoji mnohých príslušníkov mladšej generácie k rodičom nájdeme značnú dávku  prezieravého pohŕdania, ale ani štipku zhovievavosti. Revolta modernej mládeže je nesená nenávisťou veľmi podobnou tej najnebezpečnejšej a ťažko prekonateľnej - nenávisti nacionálnej. Inak povedané, dnešná mládež reaguje na staršiu generáciu rovnako, ako kultúrna, či etnická skupina reaguje na skupinu cudziu, nepriateľskú...

Toto je len malá ukážka, náhodne vybratá z knihy, ale podobných hlbokých myšlienkových úvah je v knihe veľa a sú až podozrivo aktuálne. Je tam dosť aj o ľudských vojnách, o ekonomickej situácii a veľa iného vhodného na pozorné čítanie a zamyslenie sa nad osudom našej (západnej) civilizácie, ergo ľudstva... 

Dozvedieť sa pravdu o sebe, pri pohľade do zrkadla je užitočné. Táto múdra kniha je vhodná aj ako základ ďalšieho štúdia. Niektoré pasáže, vlastne celá kniha, sú odlišné od politiky, ktorá dnes ide akosi mimo realitu do štádia voľného pádu samo-dôležitosti jedinej civilizácie. Možno existuje alternatíva... Skúmanie príčin a následkov môže čo-to napraviť. Čítajme múdre knihy a verme budúcnosti.    

Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989) bol rakúsky zoológ a ornitológ. Zakladateľ modernej etológie, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu z roku 1973 za štúdium správania zvierat.

Aktualizácia - k záverom (10.7.2024):

Zdá sa mi, že je dôležité uvedomiť si v súvislosti s touto knihou, že Konrad Lorenz písal svoju knihu v roku 1973, keď ešte existoval Sovietsky zväz a tzv. Východný blok, čo je trochu iná situácia sveta ako dnes. Ako na tom teda sú aktuálne jednotlivé (Lorenzove) hriechy ľudstva dnes? 

1- Z hľadiska "preľudnenia" sa nič nezmenilo...
2- Devastácia prostredia v zásade pokračuje, ale existujú snahy čo-to spomaliť, napraviť, ale to je Sisyfovská práca.
3- Beh o závod so sebou samým - sa stále zhoršuje, v tomto sme asi nepoučiteľní.
4- Vyhasnutie citov presne ako predchádzajúci bod.
5- Genetický úpadok - to neviem posúdiť, to je asi beh na dlhšie trate.
6- Rozchod s tradíciou pôsobí stále, ale myslím, že je to zámer. Nedostatočne dospelá mládež je ľahšie ovládateľná a "použiteľná" na akékoľvek ciele.
7- Nekritická poddajnosť - to asi súvisí s obrovskou propagandou vedenou cez médiá a reklamu. Stále zle.
8- Jaderné zbrane - Lorenz toto riziko považuje za ľahko odstrániteľné, ľahšie ako všetky ostatné riziká. Bodaj by mal pravdu, ale dnešný svet aj v tomto smere zhoršil svoje postavenie, aj keď istý princíp odstrašenia účinkuje stále.  

Ktovie, čo by napísal dnes?

Úspešné "Klimaktérium"

Podstúpil som "Klimaktérium" v Kultúrnom dome Ružinov (už dávno). No a čo? Komédia, kabaret, fraška s pesničkami, tak sa to uvádza v programovom bulletine. Autor - Alžbeta Jodlovska, preklad - Berta Bartsch, texty piesní - Martin Sarvaš... réžia - Svetozár Sprušanský. DK Ružinov Cultus Bratislava. Toľko k základným parametrom a teraz dovidenia, bude zase...

 

2024/06/26

Viete, čo ste (jedli)?

Na margo náhodne vypočutej relácie na istej nemenovanej stanici: Zákerný vírus prenikol aj do vysielania rozhlasu. Vcelku vecná "diskusia" (v podstate monológ) o tom, aby sme jedli "správne". Relácia je akýmsi "nedopatrením podfarbená" nesúvisiacou hudbou na pozadí (prečo, keď ide hlavne o informácie?). 

So "správnym" jedlom tá hudba nijako nesúvisí, ale poslucháča podvedome znervózňuje. A to je zrejme cieľ tohto zlozvyku podľa vzoru "moderných" TV seriálov, v ktorých je "podmazávacia" hudba takmer všade, ale určite tam, kde najviac ruší, hlavne pri dôležitých dialógoch prednášaných takmer šeptom a aj nekvalitne nasnímaných. Rekreáciou z tohto marazmu sú už len staré filmy a dabingy z čias, keď sa ešte točili filmy a relácie pre ľudí... Vydržať, alebo preladiť? That is the question. 

p.s.

Z archívu tej rozhlasovej stanice som zistil, že originálne bola tá relácia nahraná čisto, bez podmazu. Problém teda vznikol pri repríze, keď sa "zvukár" neudržal a nestiahol hudobné pozadie na nulu. A toto sa deje čast.

 

2024/06/24

Hrivňákoviny

Holub hrivňák patrí do čeľade holubovitých (vcelku je to jasné...). Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde, v Oriente a hlavne u nás na sídlisku, pod oknami na vysokých topoľoch, ale chcel by aj na našich okenných sušičoch bielizne. Už si začali stavať hniezdo u suseda. U nás ešte nie, zatiaľ náš vešiak používajú hlavne na milostné hry. Celé dni hrkútajú a potom hučia ako piliňáky. Keď sa stretnú na našom vešiaku (láka ich), hrkútajú ostošesť, až sa ona prikrčí, on využije príležitosť a je to "co by dup", ako sa hovorí v Česku. Ona potom odstúpi a o chvíľu odletia, aby sa prevetrali.

Hrivňák je najväčší európsky holub, vraj sťahovavý vták. Na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa. Najvyššie hniezdenia boli preukázané vo výške 1 250 mn.m, na Vtáčniku a 1 330 mn.m na Poľane. (wikipedia)

V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách. To je on a žije tiež u nás v meste a vôbec nie je plachý. Naopak, je to trochu ako sídlisková sliepka a v tom konkuruje drozdom čiernym. 

Súžitie dvojice končí výchovou mláďat. Vtedy už sú ticho, žiadne hrkútanie (načo aj?). Ako u ľudí. Potom všetci odletia do teplých krajín (na dlhú dovolenku) a nám tu ostanú len vrabce, sýkorky a tie drozdy. O rok dovidenia a dopočutia na Slovensku (hrkúúú).