Vojny

Ľudská história je bohatá na vojny. Vojny nutné na prežitie, vojny na získavanie nových území, národov, otrokov, alebo len tak ako pokračovanie politiky... Najprv sa bojovalo systémom „muž proti mužovi” (neskôr kôň proti koňovi a rytieri i kone sa chránili brnením). Pri "moderných" veľkých vojnách bojovali armády vojakov proti armádam vojakov. Utvorila sa frontová línia, bojovalo sa zo zákopu proti zákopu. Potom prišli na rad tanky a iná technika, bol to tank proti tanku, kanón proti kanónu, lietadlo proti lietadlu. Umierali vojaci a v zázemí strádala ekonomika chorá preorientovaním na výrobu zbraní. A múzy mlčali. 

Dnes síce existuje akási frontová línia, ale bojuje sa aj bez nej, zo zázemia do zázemia... Vojaci sú v maximálnom bezpečí ako operátori "dronov" a bezpilotných lietadiel (pilotov by bolo škoda). Aj rakety lietajú ako bomby. Vojaci útočia z bezpečia krytov na ciele ďaleko za frontovou líniou. Aj tí na línii sú dokonale vystrojení, hádam majú aj nepriestrelné vesty. Do vojny sú zapojené "obranné" ekonomiky všetkých zúčastnených. Do "práce" vojakov sú zapojené všetky pozemné aj vesmírne technické prostriedky. Vojenská technika sa najlepšie overuje v praxi, teda vojna je súčasťou "inovácií" a v tom je riziko technického pokroku. Doma (si myslíme, že) sme v bezpečí, kým niekoho kdesi nenapadne, že môže beztrestne potrestať aj nevinných... Niektorí už vraj majú pripravené podzemné kryty so zásobami na prežitie...

Keď hovoríme o vojnách, treba spomenúť aj ich nedávne a súčasné formy. Pamätáme si ešte "studenú" vojnu, v ktorej nepadlo veľa výstrelov, ale boj medzi ekonomickými sústavami bol tvrdý a nezmieriteľný. Okrem toho existoval tzv. "tretí svet", ktorý sa učil od "vyspelých civilizácií". Najnovším vynálezom je tzv. "hybridná" vojna, ktorá môže byť aj zástupná. Bohvie čo je to, alebo je to všetko, čo nám napadne. Často sa o tom hovorí, napríklad aj vo Wikipédii:

(stručne) "Hybridná vojna je vo vojenskej stratégii zmes konvenčnej vojny, nekonvenčnej vojny a kybernetickej vojny..."  

Hurá, máme počítače, techniku, ale aj vesmír...  

Podľa tejto definície je "hybridná vojna" akýsi vojnový "voľný štýl". V športe dáva voľný štýl zápasníkovi takmer úplnú voľnosť záberov, v hybridnej vojne, zdá sa, nie sú žiadne obmedzenia. 

Úplne nakoniec spomeniem, že sú aj vojny "svetové", ale aj lokálne, obmedzené, neobmedzený terorizmus a iné špeciálne vojenské operácie, ale v lepšom prípade to môže byť aj vojna diplomatov. Len nukleárnu vojnu by som do zoznamu vojen nezaradil, aj keď v tej poslednej (?) svetovej bola trochu naznačená.      

Ako pointu na záver dávam (aby bola sranda) výrok Vlada Javorského z blogu: 

-    Nespomínam si, žeby za ostatných sto rokov skrachovala nejaká zbrojárska firma. 

p.s. Všetko tu je len laická úvaha pozorovateľa sveta a ľudstva. Riaďte sa v živote vlastnými vedomosťami a skúsenosťami... ale pozor na zdroje informácií.

 

Nová Utópia

 Doba pokročila, krčmové reči nahradili blogeri a youtuberi... (Tomáš Stanislav)

Názov „utópia“ pochádza od Thomasa Mora, ktorý napísal dielo „Utópia“. Utópia je "nejestvujúce miesto" podľa súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí v ideálnom usporiadaní spoločnosti. Prvotným vzorom pre  všetky utópie je Platónovo dielo „Štát“. Utopický žáner sa neskôr stal populárny v literatúre i vo filme. (wikipédia) Platónovo dielo "Štát" som nečítal, ale skúšal som si predstaviť, ako by mohla taká "Utópia" vyzerať na základe našej aktuálnej reality a situácie ľudstva, ktorá vôbec nie je ideálna. Logicky som sa dostal do kategórie žánru sci-fi.  

Začnem napríklad takým "moderným" výrazom "Green Deal". Ten by mal byť východiskom k záchrane sveta. Príznačné je, že sa hovorí o záchrane sveta a myslí sa tým (zdá sa), obetovanie ľudstva na záchranu planéty (ak ľudstvo spôsobuje otepľovanie, treba začať tam...). Nebudem sa hádať o tom, prečo vznikol problém s klímou, prečo má byť všetko zelené (len stromov je stále menej). Za vinníka je označovaný CO2, tak proti nemu bojujme! V Utópii je to dobré východisko do budúcej ideálnej spoločenskej dohody a zhody. Zelená agenda má však zmysel, len ak zachytí všetky oblasti života spoločnosti, teda aj techniku a technológie, ale nie v zmysle ich zničenia. Zelená agenda by nemala ubrať zo životnej energie ani zo životnej úrovne spoločnosti, či jednotlivca. Zdá sa, že je to v konečnom dôsledku oxymoron, ale v Utópii je možné všetko. 

Malá vsuvka k problému: Čo tak začať armádami a zozelenieť vojny? Začať vojenskými autami, tankami, lietadlami. Koľko fosílnych palív ide na vojny? Nehovoriac o energii potrebnej na výrobu zbraní... Keby "zelený údel" prerobil tanky a obrnené vozidlá, či lietadlá na baterky, CO2 by bledlo od závisti... Aj na výrobe výbušnín (to je tiež energia), aj na ich použití vo vojne by sa poriadne množstvo CO2 ušetrilo. Samozrejme, energia nie je z luftu, treba ju z niečoho dostať, premeniť, lebo zákon o zachovaní energie hádam ešte platí (energia nevzniká a nezaniká, ale sa len premieňa z jednej formy na druhú) Riešením je hľadať voľnú energiu. Premena energie a jej spotreba však spôsobuje aj jej úniky vo forme tepla a to má za následok otepľovanie... A stále sme v slepej uličke aj s Utópiou.   

Vývoj techniky a technológie trval storočia, aj ich presmerovanie do inej kvality tiež bude reálne asi trvať storočia. V oblasti súkromných vozidiel to už začalo, elektrifikuje sa doprava na preplnených cestách, aj keď trochu nepremyslene, lebo plné uplatnenie elektrických áut v rozsahu v akom sú dnes na cestách benzínové a naftové, by si vyžiadalo "presun" energie z oblasti fosílnych palív (alebo jadra) do oblasti výroby elektriny. Elektrina zo "zelených" zdrojov s takou kapacitou a pohotovosťou nie je a možno ani nebude k dispozícii. Znamenalo by to aj podstatne iné (väčšie) a "nárazové" zaťaženie elektrických rozvodných sietí a infraštruktúry. Všetko sa dá zariadiť, ale je na to potrebný čas. Aj v Utópii.

Zelená budúcnosť bude mať výrazný vplyv na vzťahy a spoločenské správanie ľudí a to sa nedá tak ľahko zariadiť ani v Utópii. Tie cesty sú tvrdé. Trvá to dlhšie, ako vymyslieť novú technológiu, či techniku. A v tom je problém. S ľuďmi je stále nejaký problém... Nechajme teda utópiu tam kam patrí (umelecké žánre pre pobavenie). Utópia je nerealizovateľná, je to ako "perpetum mobile" v ľudských vzťahoch. Vymyslime niečo prevratné, vesmírne. Veru, zabudol som na vesmírne lety. Tiež potrebujú energiu a nie málo. Nemám riešenie. Zatiaľ sa tešme z problémov starého dobrého sveta, lebo podľa vedcov (a podľa superpočítača)  vraj náš svet môže zaniknúť už o 250 miliónov rokov... Podľa iných vedcov tu budeme "ešte jednu miliardu rokov" a to už stojí za to snažiť sa žiť v súlade sprírodou...

Prvý apríl (druhý, tretí...)

Rád by som sem dal nejaký prvoaprílový vtip, ale nemám. Nastala doba chudobná na humor a obyčajné ľudské vtipy. Ešteže existuje sci-fi žáner, tak tu môžem napísať niečo, ako napríklad Einstein prišiel na svoju všeobecnú teóriu relativity. 

Raz večer si ľahol trochu unavený do postele a spal spánkom spravodlivých. Zobudil sa o druhej nočnej hodine (na odľahčenie istého orgánu) a keď si znovu ľahol do postele, mal pocit, že tak ľahko už nezaspí. S takým pocitom sa naozaj ťažko zaspáva, tak vstal z postele a s prekvapením zistil, že už sú štyri hodiny ranné. Hneď sa zamyslel nad tým, či náhodou nedošlo k politickému posunutiu hodín, ale nebolo to tak.

Neuveriteľné, teda spal znovu 2 hodiny a ani o tom nevedel, zdalo sa mu, že vôbec nespal. Vtedy mu napadlo, že aj čas je relatívny a hneď začal písať všeobecnú teóriu relativity. Dal to potom skontrolovať svojej manželke a tak sa to napokon dostalo do vedeckého sveta aj medzi nás, ľudí, ale stále nevieme, ako to myslel... Zrejme relatívne.

Nič

Nič a prázdno, ostali len spomienky. Budúcnosť? Nemôžem to slovo vysloviť, lebo všetci ho majú plné ústa a ja chcem niečo iné. Chcem budúcnosť v kontinuu. Sme už perfektne rozdelení, sme dobrí a zlí. Len nikto nevie, kto je kto. Zdá sa vám, že je to zmätočné, že je to pesimistické? Ani nie. Bohužiaľ.  

Svetlo

Svetlo je základom živého vesmíru, preto ho želáme zosnulým ako "svetlo večné". Je to paradox, aj nie je. Na cintorínoch sa v modernej dobe zapaľujú "zelené" sviečky. Sú na baterky. Baterky sa vybijú a musia sa zlikvidovať ako nebezpečný odpad. Starodávna sviečka zhorí, spáli nejaký ten oxygén a premení ho na CO2. Teplo ostane na cintoríne a produkt horenia sa započíta do klimatickej zmeny. 

Ak vezmeme do úvahy to čo nás v škole učili, že energia nevzniká, ani sa nestráca, len sa premieňa (v izolovanej fyzikálnej sústave je celková energia nemenná), máme to márne. A je naša Zem izolovanou fyzikálnou sústavou? Energia je zmena a zmena je život. Ako sa teda chová svetlo, ktoré je istým druhom energie? Prichádza k nám z vesmíru, vyrábame ho premenou inej energie, a tak nám svetlo uniká do vesmíru. 

Na Zemi máme veľa každodenných spotrebičov energie. O spotrebe vesmírnych rakiet a lietadiel, aj vojenských, sa radšej nehovorí, to ako keby existovalo mimo našej "izolovanej fyzikálnej sústavy". Všetko veľké však veľa zožerie (aj elektrické autá žerú energiu). Aj veľké výletné aj iné lode spália kopu nafty. Aj tie milióny áut na cestách. Globálny svet má globálnu spotrebu. Aspoň, že už vedci hľadajú pre seba inú planétu, kam by sa mohli presťahovať. Lebo ja už nepoletím.

Rovnosť

Na začiatku Veľkej francúzskej revolúcie dobyli väznicu Bastila pod heslom "Sloboda-Rovnosť-Bratstvo". Nerád by som sa zaoberal históriou, toho je plný internet, ako skoro všetkého. Ak chcete napríklad uvariť dobrú mäsovú polievku, nalistujte si recept na internete. Keby len jeden, je ich tam ako maku. Internet je veľká všeobecná encyklopédia (zatiaľ). Napriek tomu, že je dosť nespoľahlivá, je to aj tak encyklopédia. 

Všetko, čo sa dnes napíše na internete, je založené na princípe rovnosti. Píšem, že "dnes", lebo to nemusí trvať večne. Vypnúť internet je rovnako ľahké ako vypnúť žiarovku v obývačke, a to nehovoríme o obľúbenom hesle "blockaut", značne podobnému heslu "lockdown", ktoré majú už aj niektorí mocní dneška najradšej. Verme, že sa to u nás nestane (to prvé).

Internet je svetový fenomén, takže vypnutie jednej krajiny nie je až tak zaujímavé, ako vypnúť všetko. Elektronika je našou súčasťou, to je fakt. Bez nej by sme dnes už boli ako bez rúk. A to, čo nás čaká, vlastne už je to tak trochu tu, je 5G. Nedávno som bol u suseda, ktorý si prerába byt na svoj obraz (už pol roka na tom robí) a u neho už 5G funguje.

Je to veľká výhoda, keď si môže rozsvietiť svetlo v obývačke aj keď nie je doma a podobne. Ovládať všetko z kresla, cez mobil je úžasná vec. Človek príde domov, sadne si a už sa nemusí vôbec hýbať. Na hýbanie má predsa fitnescentrum. Zabúdame len na jedno, že bez pohybu sa mení naše prostredie a prostredie je to, čo mení aj naše telo. A keby len telo, na lenivosť sa ľahko zvyká aj duševne. 

Aký teda bude človek budúcnosti v sci-fi románoch? Malý a tučný? Nie! Veľký a tučný, lebo potravy je dosť a jesť sa bude furt. Vo "fantastike" všetko záleží od preferencií autora, možno aj rovnosť. O tom však silne pochybujem, lebo vývoj smeruje k iným métam.

Dobrý deň a dovidenia

Čítal som: Asi by bolo ťažké, nájsť dnes v Európe človeka, ktorý by sa niečoho neobával. Je to tak, obávame sa stále niečoho. Aj v minulosti to tak bolo, keď nás strašili peršingy, ponorky a iné moderné vynálezy. Dnes už sú tie strašiaky, akože na našej strane, tak nás strašia strašiaky z druhej strany, z opozície sveta. Otázka je, ktoré sú na strašenie lepšie, tie z našich pozícií, alebo tie opozičné? Kedysi sme tu mali sklady cudzích zbraní, tak sme mali dôvod na obavy. A zase to tak bude.

No predsa o nič nejde, apokalypsa berie všetko...  Máme vedu a jedného vedeckého génia, ktorý vraj hovorí, že počas experimentu s Higgsovým bozónom v podmienkach Zeme môže vzniknúť nestabilný bozón, ktorý bude svojráznym tunelom medzi „klamným a skutočným vákuom“. V dôsledku prelomu v poli Higgsa prejde celý Vesmír do iného fyzického stavu. Daný prechod bude pritom okamžitý. Nebudeme mať čas ani na krátke začudovanie sa a budeme všetci okamžite na "druhom" svete... Bez posledného súdu.

Na margo "litter" a literatúry

Bola to náhoda, že som sa práve teraz, ocitol v Londýne. Práve teraz, keď nedávno vyšla čerstvá kniha Dana Browna Inferno  (14. mája bola zverejnená po celom svete naraz). Na Slovensku vraj bude dostupná už v septembri, veď nie sme nejaké "béčko". Tak hovorí náš malý knižný predajca. Nebolo to priamo v Londýne, ale na letisku Stansted v "duty free" šope kde som držal anglické vydanie Inferna chvíľu v ruke. Ťažká a objemná kniha to je a ešte k tomu aj v angličtine.

Prelistoval som ju zbežne, aj by som si ju kúpil, ale malo to niekoľko drobných "ale". Predovšetkým, moja beletristická angličtina nie je tak silná, aby som také čítanie mohol považovať za pôžitok. Bola by to vlastne ťažká práca. Tiež cena už bola v čase môjho odletu domov nedostižná, napriek "akože" zníženej cene. Opatrne som ju vložil späť do regálu s nápisom Sci-fi - bestseller a dal som sa na dlhé čakanie.   

Isteže, Dan Brown nie je môj obdivovaný spisovateľ, ale mám rád to napätie, ktoré jeho knihy vo mne vyvolávajú. Je to lepšie ako ísť do kina. Nepatrím ani k tým, ktorí si dávajú podpisovať knihy na autogramiádach. Na Londýnsky pobyt som si však priniesol inú literatúru, aj keď neviem, aký je to žáner, ba dokonca dodnes neviem presne o čom to je, lebo som stihol prečítať len dve prvé kapitoly. Nie že by mi Londýn priniesol rušný nočný život, ale denná únava a plnosť zážitkov stačili na môj pokojný spánok.

Keď som to už spomenul, prezradím tú knihu - je to "Prototyp Eva" od Pištu Vandala. Čo by som zapieral, naozaj narába so slovami vandalsky, napriek tomu, že sa už dnes hovorí, že Vandali ani neboli takí "vandali", ale celkom civilizovaný národ, či čo to vtedy podnikalo skupinové zájazdy do cudzích zemí. Dnes sa cestuje oveľa ľahšie a rýchlejšie. Svedčia o tom preplnené lietadlá, obsadené vlaky, autobusy a metrá v čase špičky.

Vandalov Prototyp Eva budem v tejto súvislosti považovať za zahraničnú literatúru, lebo som si ju sem priniesol z Londýna, či aspoň cez Londýn. Teraz doma si ju dočítam s nohami po americky vyloženými na stole. To sľubujem autorovi, nech sa na mňa nehnevá a možno svoj predbežný "náčrt" názoru na jeho knihu poopravím a doplním neskôr. Veď človek nie je živý len poéziou, aj umelecká literatúra odráža realitu a má preto v duši tiež svoje miesto.

A keď som už v tom Anglicku, tak ešte to, že v uliciach majú také veľké nádoby s nápisom "LITTER". Najprv som tak trochu úmyselne prehliadal to dvojité "T" a konštatoval som, že tá nádoba má najmenej 60 litrov. Potom som začal uvažovať, či to nemá nejakú spojitosť s literatúrou. Zavrhol som to, aspoň v súvislosti s tou krásnou literatúrou, ktorá nás často duchovne živí a aj inak zabáva a povzbudzuje našu endokrinnú sústavu. A ešte na záver, v uliciach bolo občas vidieť nápisy: "TO LET". Pri nich som si v duchu vkladal do medzery písmeno "I" a vychádzala mi z toho iná turistická atrakcia: "TOILET".  


     

Jo Nesbo

Čítanie je droga, ktorá sa človeku po čase vypomstí neuveriteľným spôsobom. Ako som už kdesi povedal, človek buď žije svoj život, alebo číta cudzie.

Možnože sú tie písmená v knihách natreté zvláštnou omamujúcou farbou, čo nás vťahuje do deja a odrezáva od života. Keby som bol spisovateľ a keby som písal detektívky tak dobre ako súčasný najlepší európsky autor Jo Nesbo, tak by som si to určite vybral za námet ďalšieho thrilleru.

Čitateľ vystupuje ako obeť tajného sprisahania. Číta v posteli najnovšiu detektívku o 14 ročnom dievčati, ktoré bolo znásilnené v tábore Armády spásy na latríne. Únava mu zatvára oči, je presvedčený, že to je pozdnou nočnou hodinou. Odloží knihu a zaspáva v tej najpohodlnejšej polohe.

Zrazu má pocit, že je svieži a čosi ho budí. Nie, ešte sa naozaj nezobúdza, to je predsa sen. Vo sne číta knihu. Drží ju v ruke, ale vidí len časť osvetlenú kužeľom svetla. Jasne vidí tlačený text, číta slová a vety. Ba priam mu vstupujú do hlavy a slová sa menia na významy, vety na myšlienky. Rozprávajú mu strašidelný príbeh.

Je to ako naozaj, až kým sa nezobudí. Potom sa naozaj zobudí a v hlave má knihu. Otázkou je len to, kto ju napísal?
 

Konšpiračná teória

Keď sa blížili voľby, všetci amatérski publicisti písali o svojich stranách, teraz všetci píšu o lekároch a voľby sa tiež blížia. Bál som sa tejto témy, ako čert kríža, lebo nemožno sa verejne postaviť proti svojim dobrodincom... A teraz hádajte, koho tým myslím. Na tom vôbec nezáleží, lebo sa nevyznám. Chodím pravidelne ku svojim lekárom, občas sa aj vzájomne obdarujeme úsmevom. Len ja som vždy tým, čo berie a lekár tým, čo dáva. To však nie je o peniazoch.

Božie mlyny už dlho melú lekárskych odborárov a odbory zase melú vládu. Dalo by sa povedať, že ide o dialóg, ale vskutku ide o dialóg slepého s hluchým. Až sa z toho občas dvíha žalúdok. Už neviem, ako do toho vidieť, ako vážiť argumenty na jednej i druhej strane a vôbec prečo, keď môj hlas je len hlasom volajúceho na púšti? Asi nikto nevie, čo je naozaj za týmto sporom, preto niekto vyslovil názor, že je za tým politika z pozadia.

Politika je za všetkým. Je vôbec dôležité, kto ťahá za odborárske nitky, alebo kto je skrytý za vládou? Vždy tam niekto je, keby nebol, nastalo by politické vákuum. V historicky nedávnych časoch, s presahom do súčasnej súčasnosti sa hovorievalo, že politici klamú (ale vždy tí druhí), až sa hory zelenajú (okrem iného). Fakt to tak vyzerá, ak sledujeme vyjadrenia politikov od revolučných čias, cez dvojnásobné platy, dekriminalizáciu drog, cez premiérku až po ministra, ktorý nás mal brániť.

Nesmieme však dať na čistý význam slov v politike, kde sa vždy stavia pozícia voči opozícii, lebo o pravde vždy rozhodujú súvislosti. Tak isto nesmieme posudzovať históriu len podľa mien, stratili by sme zdravý sedliacky rozum a tiež tie súvislosti. Keby sme však vychádzali z premisy nevieryhodnosti politikov, prišli by sme na originálnu konšpiračnú teóriu. Pán minister a pán predseda odborov uzavreli tajnú dohodu na dosiahnutie spoločného cieľa.

Základom je nedohodnúť sa a doviesť udalosti k takmer absurdnému koncu. Potom sa plánované veci pohnú plánovaným smerom. A je to! Už sa s týmto problémom viac nemusím trápiť, táto teória je upokojujúca. Môžeme si byť istí, že udalosti sa nakoniec zvrtnú k prospechu slovenských pacientov, ku ktorým bohužiaľ tiež patrím (to je tiež súčasťou konšpiračnej teórie a falošného proroctva). Lebo lekári liečia, ale uzdravuje vraj iba pozitívne myslenie.

777 Posledný...

Dozvedel som sa strašné tajomstvo. Tak strašné, že keby to ľudia vedeli pred tisícročím, všetko by bolo inak. Ani ja už nikdy nebudem taký, aký som býval. Dostal som správu od svojho pradeda z CaK monarchie. Napísal mi list a priložil k nemu jeden starý rukopis, vlastne prepis nejakého dokumentu, napísaný na starom písacom stroji. Začítal som sa a nevychádzam z údivu. Všetko je inak a toto tajomstvo nesmiem nikomu prezradiť. Teda ani písať o tom na blogu...

Poďme teda do krčmy, kde som sa dozvedel iné hrozné tajomstvo. Bolo to v malej dedinke, kde sa v minulosti pásli ošípané voľne na lúkach pod lesom a strážili ich pastieri zvaní "kanási". To však nie je dôležité, naša súčasnosť je úplne iná, aj krčma je moderná a za kávu s čipsami slaninkovej chuti tam zaplatíte len Euro a desať centov. S odhodlaním som vytiahol z auta svoje ťažko skúšané kolená a keď som rozchodil 10 hodín sedenia za počítačom, vošiel som do krčmy zvanej "BAR".

V každej poriadnej dedinskej krčme nájdete, aj v tom najsilnejšom pracovnom čase, niekoľko stálych návštevníkov. Tak som sa na všetky svetové strany slušne pozdravil a prikročil rovno k pultu, za ktorým stál mladý barman. Svoju kávu a čipsy som dostal obratom, zaplatil som a šiel som si to skonzumovať na terasu. Bol pekný čas, len nad krčmou sa zdržiaval malý čierny mrak, z ktorého občas spadlo zopár kvapiek. Vôbec mi to nevadilo, ani som si nesadol, bol som rád, že stojím.

Kávu a čipsy som si položil na betónový múrik terasy a pozoroval som oblohu. Mrak sa čoskoro zväčšil, aj dávky vody sa zvýšili, tak som bol nútený prejsť ku stolu pod strechou terasy. Zvyšok skromného obeda som dojedal po sediačky. A vtom to došlo. Nie platenie, to som vybavil hneď na začiatku. Z dverí vyšiel chlap ako hora, odhadom najmenej 140 kg, vyzeral staticky dosť nevyvážený, lebo veľkú časť váhy mal vysunutú na prednej strane tela.

Chlap ako hora kráčal ťarbavo, tá hmotnosť mu robila dosť veľký problém aj s kolenami. Nasadol na miesto vodiča do auta pristaveného tesne pri vchode na terasu. Aby to nemal ďaleko. Po chvíli sa Škoda Fabia zatriasla a naklonila sa na ľavú stranu. Usúdil som, že šofér je ľavičiar. Až teraz prišlo to prekvapujúce tajomstvo, ktoré sa mi odhalilo pred očami i pred vnútorným zrakom. Ťažko kráčajúc vyšiel z krčmových dverí vysoký, ale chudý chlap, jednoznačne krivkajúc na obe strany v kolenách.

Pri bránke sa zastavil, chytil sa obomi rukami a postupným dvíhaním kolien rozcvičoval strečingovým spôsobom svoje postihnuté kĺby. Vtedy mi to došlo, že nielen dlhé sedenie pri počítači degeneruje kolená, ale aj dlhé sedenie v krčme. 

Dodatok:  Keby sme vychádzali z predpokladu, že všetko, čo sa napíše do blogu je pravda, pozorný čitateľ by z tohto opisu vedel identifikovať názov obce, čas, kedy sa to všetko udialo a ešte niekoľko drobných detailov z autorovho života. Keďže však v tejto chvíli tento predpoklad nemôžem potvrdiť, ani vyvrátiť, nič z toho napísaného nemusí byť pravdou. 

Dokonca ani ten úvodný odstavec, ktorý som si požičal od vraj "talianskeho Dana Brovna" Carlo A. Martigli-ho z knihy Posledný strážca, ktorá práve vychádza v nemenovanom vydavateľstve. 

Malá a veľká

     Pani premiérka mi včera objasnila kvantifikáciu korupcie. Vraj sa delí na malú a veľkú. To mi pripomenulo niečo, čo je v živote nevyhnutné. Myslím si, že bojovať proti korupcii, tej veľkej podľa vládneho programu je niečo podobné, ako keby veterné mlyny bojovali proti vetru. Na veľký vietor treba iné regulačné mechanizmy. Veď sa na to pozrime zblízka - v politických stranách sa dávajú dohromady kamaráti podobného zmýšľania. Tam vznikajú kamarátske okruhy veľkého formátu, ale aj tie malé.

     Po voľbách víťazná strana (zoskupenie) zostavuje vládu a obsadzuje posty od najvyššieho po najnižšie svojimi ľuďmi. Akože odborníkmi. Po ďalších voľbách sa to celé zopakuje s novými okruhmi, alebo si len tí istí presadnú na iné stoličky a pretože nič nie je večné, daný čas treba využiť na realizáciu programov rastu kont a nových významných priateľstiev. Na vysokej úrovni. Ak treba, kamaráti predchádzajúcej moci sa odpíšu a namiesto nich nastúpia noví. Podľa programu idú pochopiteľne pri tejto výmene s cenou dolu...

     Nedá sa očakávať, že verejné peniaze budú v najbližšej dobe spravovať ministri s mozgom napáleným na HDD (SSD). Aspoň zatiaľ nie. No a tá malá korupcia na úrovni lekárov, o ktorej hovorila pani premiérka? Asi mala na mysli niečo väčšie ako bonboniéru či fľašu vína, niečo také čo by sa dalo pokladať za chybu systému a keď už hovoríme o systémovej chybe, bumerang sa vracia späť ku vládnucej vláde. A už to nie je malý problém (malá korupcia) ale veľká vec. Nakoniec, aj oficiálne uprednostňovanie pacientov na základe ich solventnosti (ak to trochu preženieme) je vlastne legalizovaná systémová korupcia.

Re reklama

Kedysi dávno som zostrojil dekodér časového znamenia rozhlasu a ten mi pri každom znamení nastavil presný čas. Nebolo to až tak náročné, lebo to bývalo v tých časoch presne definované frekvenciou, počtom a dĺžkou jednotlivých impulzov. Dnes, v čase diverzifikácie rozhlasov, keď už ani čas nie je istý, by to bolo takmer nemožné.

Bolo by však užitočné vymyslieť niečo podobné na televíznu reklamu. Zariadenie na automatické vypnutie zvuku a obrazu počas reklamy. Predstavte si, že odrazu sa na obrazovke namiesto reklamy objaví napríklad akvárium s rybičkami a ticho, alebo príjemná hudba.

Aké kritériá by sa dali použiť na automatickú identifikáciu reklamy? Na Slovensku by to bolo dosť jednoduché, len by to chcelo nejaký elektronický obvod na emočné hodnotenie reči. Ak by sa vo zvuku objavil nabubrelý či infantilný prejav či neprimeraná intonácia, hneď by bolo jasné, že ide o reklamu.

Druhým kritériom by bola postupne vytváraná databáza začiatku reklamných šotov. Tá by sa potom neustále porovnávala s reklamou naživo a jasne by ju odhalila.Alternatívne, pre milovníkov bulváru a hltačov neužitočných informácií by sa pustila nová reklama na monitor, ale už jej opakovanie by bolo blokované.

Tretím kritériom by mohla byť pravdivosť. Elektronický obvod by odhalil klamstvo v reklame, alebo aj zavádzanie a zamlčiavanie pravdy v reklamnom slogane a takúto reklamu by následne zablokoval.

Pre masochistov a psychických hazardérov by bolo na diaľkovom ovládaní aj tlačidlo na odblokovanie blokovania reklamy. Verím, že čas na blokovanie reklamy raz príde. Alebo ľudstvo dostane rozum prirodzenou cestou.

Alternatíva k oblakom

Zdá sa, že trend v oblasti PC smeruje k zjednodušeniu OS do takej miery, že by to bol v podstate internetový prehliadač. Počítač by si vyžadoval len minimum programového vybavenia. Aplikácie a tým aj dôležité dáta by boli na webe v "oblakoch". Výhodou je ich dostupnosť odvšadiaľ. Všetky nevýhody sú tiež v "oblakoch".

Moja predstava počítača budúcnosti je iná, tiež smeruje k zjednodušeniam, ale v opačnom smere ako sú "oblaky". Domáci PC by bol vybavený jednoduchým systémom, zjednodušenými kancelárskymi aplikáciami, prípadne iným špeciálnym softwérom podľa zamerania užívateľa. Dáta by sa ukladali na externé úložiská.   

Systém by bol nezávislý od siete, neobsahoval by internetový prehliadač, žiaden antivírus, len vstupnú bránu na kontrolu dát. Komunikácia s vonkajším prostredím by bola výlučne prostredníctvom USB pamätí. Neboli by žiadne aktualizácie systému, lebo pre svoju jednoduchosť by bol raz a navždy dokonalý.

Mohol by to byť druhý počítač v domácnosti, alebo v kancelárii, popri PC orientovanom na "cloud".

Kľúčové slová a posol jari

Kľúčové slová sú v jazykovede také slová v texte, ktoré sa v ňom vyskytujú častejšie, než je obvyklé. V blogoch sú to slová, ktoré sa tak často vyskytujú, až sa po čase stávajú tak častými, že čitatelia ich prehliadajú ako neviditeľné. Dokonca nezriedka pôsobia tak, že čitateľ číta text len dovtedy, kým nenatrafí na niektoré z kľúčových slov.

Oslovil ma nedávno menší muž: "Pánko, kúpte si motorovú pílu." Ponúkali mi už holiaci strojček, ďalekohľad, ale táto ponuka prevýšila všetky doterajšie - motorová píla s plnou nádržou benzínu tu bola prvýkrát. Odolal som a dobre som urobil. V dnešných aktualitách som sa totiž dočítal pravdu. Nie tú Pravdu, s ktorou sa páve obchoduje, ale pravdu o tom, že tie ponúkané píly sú falošné. Nie som zaťažený na značkový tovar, ale kvalita a výkon musia byť.

V istom tajnom výskumnom stredisku v Amerike bol úspešne dovŕšený tajný výskum gravitácie prevratným objavom. Zistilo sa, že gravitácia je základnou vlastnosťou tzv. temnej hmoty, ktorá vo vesmíre prevažuje a nachádza sa všade, teda i v subatomárnom priestore, kde je príčinou gravitačných síl. Aplikácia nových poznatkov vraj čoskoro umožní lokálne eliminovať gravitačné pole, alebo ho umelo vytvoriť. Tento princíp umožní už čoskoro lacné medziplanetárne lety a iné neuveriteľné zázraky.

Počasie sa nám dramatizuje, ako nás už dávno varuje meteorológ Peter Jurčovič. Mnohí už netrpezlivo čakáme na príchod jari, keď sa objavia prvé lastovičky. Ja som sa už dočkal, objavila sa mi v byte prvá lastovička reinkarnovaná do mušej podoby. Vlastne je to jedno, či sa povie lastovička, alebo mucha. Lastovičky síce odlietajú na juh a muchy sa len zašijú do špár a čakajú na jarné slnko. V každom prípade je prvá mucha vítaným po-zimným povzbudením. Ale iba tá prvá. Česť jej pamiatke.

Vznik človeka z Avatara

Najlepšie nápady sa rodia ráno, dnes sa mi narodili dvojičky, ale celý deň som na ne nemal čas, tak sa rozplynuli ako hmla po okolí. Iba na jeden som si spomenul a vyzerá dobre, ale aj tak si ho radšej nechám na ďalšie ráno. Pred spaním budem naň myslieť, aby sa mi nad ránom znova pripomenul a vykryštalizoval, len prosím sen nie o pol piatej ako dnes, ale radšej o tri hodiny neskôr.

Nebudem vás dnes mátať náhodnou myšlienkou o tom, že nie je žiaden podstatný rozdiel medzi živou a neživou hmotou, lebo všetko vo vesmíre je v pohybe, iba u temnej hmoty to nie je isté. Dnes ma na tón scifi naladil článok Patrika Habdáka: Vznik ľudstva, ktorý som práve dočítal a našťastie sa nestotožňujem s ničím v tom článku.

Ak deklarovaný ateista argumentuje náboženskými dogmami, už nemôže byť hodnoverný ani náhodou. Takže ide len o zábavnú "šou" autora. Najkrajšie to v diskusii vyjadril Jiří Ščobák: "Použiť Avatara ako argument vzniku našej civilizácie pomocou mimozemšťanov. Uaaauw!!!!!!! To som ešte nepočul! To je tak šialené, až klikám na karmu!"
(dovolil som si ten citát preložiť z češtiny).

Zdá sa, že silnejšie ako mimozemšťania na nás útočia scenáristi scifi príbehov.

Singularita

Relatívne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia nás udivuje stále viac. Počítame s technologickou singularitou ako s teoretickým bodom vo vývoji vedeckej civilizácie. Očakávame zrýchlenie technologického pokroku do nekonečna, čo prevýši všetky naše predpovede.

Dospeli sme k bodu anomálneho chovania veličín, dochádza k narušeniu nášho časopriestoru. Nehomogenita bodového charakteru nás kvári, spolu s gravitačnou singularitou a nekonečným zakrivením časopriestorového kontinua. Na hranici čiernej, bielej a červej diery nás čaká počiatočná singularita Veľkého tresku.

Dva roky po tom, ako umelá inteligencia dosiahne ekvivalent ľudskej inteligencie, sa zdvojnásobí výkon počítačov, za ďalšie dva roky sa dosiahne singularita umelej inteligencie. Singularita, ktorá je za hranicou nášho reálneho chápania skončí jedinou veľkou čiernou dierou a Vesmír sa zhmotní do jediného nehmotného bodu aby zakrátko nastal nový Veľký tresk.

______________
Seriózna literatúra:
Cudzie slová
Keby, možno...
AITPLUS
wikipedia
a Gábor

Pandémia

Pandémia je epidémia, ktorá sa rozširuje na geograficky rozsiahlom území, dokonca medzi kontinentami a celosvetovo. (wikipedia)

Svetu hrozia rôzne pandémie, presnejšie, hrozia hlavne ľudstvu. V súčasnosti napríklad svinská chrípka, AIDS a čakajú ďalšie, ktoré ešte nepoznáme. Ľudstvo však nie je vystavené len telesným neduhom, pandémie hrozia aj v iných sférach civilizačného procesu, teda aj v kultúrnej a spoločenskej sfére.

Pandémiu, ktorá svojho času postihla Čínu máme ešte v živej pamäti ako "kultúrnu revolúciu" pod vedením Mao Ce-tunga... Narobila u nich doma veľa škody, ale možno ich aj poučila a stali sa voči podobným pokusom imúnnymi. Nás a "šestinu sveta" v minulom storočí nakazil vírus komunizmu a fašizmu. Nákazu sme prekonali, len nie je isté či sme imunizovaní.

Vrátili sme sa do lona západnej civilizácie, kde sme v podstate vždy patrili a s vervou sme sa nechali naočkovať novým vírusom dravého kapitalizmu, ktorý už dlhšie gniavi pandémia reklamy. Reklama v médiách je chorobou, na prvý pohľad neškodnou, ale pomaly a iste narúša psychiku jednotlivcov a spoločnosti.

Súdiac podľa reklám v našich televíziách, cieľovou skupinou sú analfabeti bez vlastného názoru, so sklonom k imbecilite. Časť reklám je zameraná špeciálne na deti a tak je ohrozovaná aj ich výchova. Pandémia sa šíri a nadobúda globálne rozmery. Účinky sú podobné ako v neslávne známej čínskej kultúrnej revolúcii, strácame schopnosť rozlišovať pravdu a lož.

Existuje vakcína proti reklame? Začali už farmaceutické kolosy vyvíjať liek? Pochybujem, že taký liek existuje, lebo ani šoková terapia krízou nepomáha. Raz však ľudstvo zmúdrie a niekedy v ďalekej a možno už v blízkej budúcnosti zmizne zo sveta médií reklama a aj verejné priestory budú čisté ako čerstvý sneh.

Z reklamy sa stane intímna záležitosť internetu a vyhľadávačov, ktoré na požiadanie poskytnú všetky potrebné a pravdivé informácie z databázy o výrobkoch a službách. Podrobnosti vymyslia programátori budúcnosti. Stačí vysloviť želanie. Nebude existovať žiadne spojenie medzi informačnou, či zábavnou televíziou a reklamou, spoločnosť sa uzdraví.

Prorocký paradox

Niekedy je dobré, vzdialiť sa od všedných problémov a zaoberať sa problémami ľudstva, a našej planéty. V krajnom prípade sa možno zamýšľať aj o Vesmíre a možno aj o jeho Stvoriteľovi, ale v prípade Boha sa vlastne vraciame "červou dierou" späť na Zem, lebo Boh je síce stvoriteľom Vesmíru, ale má našu podobu (boli sme stvorení na obraz boží), teda je naviazaný na našu Zem a na svojho Človeka.

Úvodom som sa vzniesol do výšav a spadol späť na čiernu zem, dnes ma však zaujíma z nadhľadu všetko čo bolo a najmä to čo bude. Od čias kráľovnej zo Sáby a možno aj oveľa skôr sa traduje predpovedanie budúcnosti ľudí, ľudstva. Nadväzuje to na večnú ľudskú otázku: "Kto sme a kam kráčame?", lebo kým nevieme kam ideme, nevieme ani kto sme.

Pomenovať veci a javy neznáme, sa ľudia snažia odvtedy ako začali myslieť vo filozofických a abstraktných pojmoch, odkedy si začali uvedomovať seba a svoju výnimočnosť. Priviedli na zem celý rad rôznych božstiev, majúcich moc nad silnými a obávanými prírodnými silami. Snažili sa byť dobrí, aby ich tie sily netrestali a to bol počiatok civilizácie a ľudskej kultúry. Až neskôr sa dospelo k názoru, že jeden Boh stačí, lebo je všemocný...

Čítal som jednu zaujímavú knihu o štruktúrach vákua, v ktorej sa okrem iného píše aj o predpovedaní budúcnosti. Autorka dospela k názoru, že budúcnosť sa síce dá prognózovať na základe znalosti a kombinácie minulých dejov s istou pravdepodobnosťou, ale nikdy sa nedá predpovedať s určitosťou. Tvrdí dokonca, že do budúcnosti nevidí ani Boh, že aj on vie iba prognózovať, aj keď s ohľadom na "vševedenie" prognózuje veľmi presne.

V praxi sa často hovorí o tých proroctvách, ktoré sa naplnili. To preto, lebo nenaplnené proroctvá vlastne dodatočne nie je možné považovať za proroctvá a lepšie je o nich mlčať a zabudnúť. Je to prorocký paradox. Dobrý jasnovidec (jasnovidka) vždy predpovedá budúcnosť dostatočne nejasne, v náznakoch, aby jeho proroctvo mohlo byť ťažšie spochybnené v súčasnosti a lepšie napasované na realitu v budúcnosti.

Múdre predpovede vlastne pomenúvajú iba trendy a na základe minulého prognózujú budúce. Otázka teda znie, na čo je dobré poznať budúcnosť? Poznať trendy vývoja je určite prospešné, ale predpoveď budúcnosti (proroctvo), to je niečo iné, fakticky záväzné, ale načo by sme mali vedieť aká bude budúcnosť, ak by sme ju nemohli zmeniť?

Ak zmeníme budúcnosť, poznajúc proroctvo, tak sa predpovedaná budúcnosť nekoná, teda proroctvo bolo falošné. S problematikou budúcnosti a minulosti sa museli vyrovnať aj autori sci-fi príbehov o cestovaní v čase. Prišli na ošemetnosť zasahovania do udalostí v minulosti, lebo by to znamenalo zmeniť aj budúcnosť, ktorá je vlastne tiež minulosťou, lebo všetko je minulosť a budúcnosť neexistuje.

StarGate dnes

Generál Hammond bol odvolaný z funkcie a v úlohách SG1 nastal rapídny zvrat... Nástupca generála nechá zostrojiť super bombu z minerálov dovezených zo vzdialenej planéty, ktorú obývajú Goaldi. Pri prvom pokuse s výbuchom bomby na vzdialenej planéte však príde k jej zničeniu a cez bránu, ktorá sa včas nezatvorila, sa dostáva na zem nebezpečná radiácia...

Plukovník Jack O'Neill tuší za odvolaním generála Hammonda nejaké pozemské štátne spiknutie, tak vezme osud Vesmíru do vlastných rúk, podujme sa sprisahanie odhaliť a Hammonda vrátiť späť do velenia SG1. Aj sa mu to, vďaka jeho múdrosti, šikovnosti a hlavne tvrdosti (inak pôsobí dosť mäkko) podarí. Ako inak, aj na Zemi sa mu darí rovnako ako na každej planéte.

Pozerám tento seriál už 2 - 3 týždne, zatiaľ púta moju pozornosť, len sa mi zdá, že plukovník O'Neill je zo samých happyendov značne znechutený a začína byť nepresvedčivý, akoby svoje nebezpečné poslanie plnil ľavou zadnou, len tak mimochodom, veď aj tak vie, že všetko pre neho dobre skončí...

Plukovník nikdy nestráca fazónu, vždy je nad vecou a nikdy neprejavuje žiadne emócie a ak, tak iba v rámci povinnej trošky zvláštneho humoru. Majorka Cartrová zase bez mihnutia oka zostrojí na povel nového veliteľa superbombu, aj keď je presvedčená, že je to proti jej morálnym zásadám a hrozba pre obývané planéty a v konečnom dôsledku aj pre Zem (Ameriku).

V dnešnom dieli bol aj zaujímavý politický aspekt - nejakí šéfovia špeciálnej tajnej služby NID (jednej z mnohých...) sa spolčili s Rusmi a presvedčili ich, aby svoju hviezdnu bránu zničili. Na záver sa generál Hammond vrátil do svojej funkcie a všetko sa vrátilo do starých koľají... Svet bol opäť zachránený a Vesmír tiež, až na tú jednu planétu... až na tú jednu planétu...