Sci-fi

Čo to vlastne je, alebo čo to bolo?

Podla wikipedie - Vedecká fantastika (science fiction [sajenc fikšon] alebo sci-fi [sajfaj]) je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

Otázka znie: Čo sa dá zahrnúť pod pojem "predpoklady vývoja"..? V tom môže byť zádrhel, to môže byť čokoľvek, to záleží len od znalostí, zámerov a fantázie autora. Predpoklady vývoja si možno zameniť aj slovom fantázia, potom je oblasť predstáv o budúcnosti takmer nekonečná, presnejšie obmedzená fantáziou autora a to môže byť niekedy dosť malý priestor :).

Príbehy v žánri sci-fi o blízkej až vzdialenej budúcnosti, by mali svojim spôsobom nadväzovať na súčasnosť, mali by čosi povedať (nenápadne) k životným, filozofickým, morálnym, technickým, alebo iným otázkam doby, inak si ťažko nájdu čitateľa.

Určite by ste si vygúglili omnoho presnejšie a fundovanejšie názory na túto tému, toto je iba môj pohľad na vec, môj areál fantázie... Niektorí pamätníci vedia, že som tu kedysi dávno... začal uverejňovať sci-fi poviedku na pokračovanie.

Ten príbeh má dodnes otvorený koniec. Mal som vymyslenú "vedecko-technickú teóriu" pre podstatu príbehu, čas mi ju však trochu nahlodal... Ľudský príbeh bol druhoradý jednoduchý a triviálny, čo bola chyba a slabé miesto pre dramatický vývoj deja.

Tak neviem, rád by som ukončil ten príbeh... Neviem, či sa mi to podarí a či to bude čitateľné..... V súčasnosti mám oveľa menej času na také dôležité aktivity (hlúposti), ako je písanie sci-fi poviedok... Tak neviem, ale pokúsim sa. Ak to vyjde, bude to v pondelok... :)

Zatiaľ prosím milovníkov sci-fi príbehov navštívte iné stránky na túto tému, napríklad: scifi space.....

Bravčové rizoto

Štyri pekné malé okrúhle pologule na tanieri, "pocukrované" strúhaným syrom, aj dáma ku ktorej som si prisadol v jedálni, má dva kopčeky, ale zdajú sa mi väčšie... Ako tak porovnávam, oslovila ma, vraj už tie dva si odnesie domov na večeru... Prehodili sme ešte pár slov o stravovaní v tejto jedálni. Najviac si cením, že porcie hlavného jedla nie sú nadmerné, ako je to u nás v porevolučnom čase zvykom. Veď to už aj na časti mladej populácie vidieť.

Druhá vec, ktorá ma tu drží, sú chutné zeleninové šaláty.. Ku každému obedu si môžem vybrať najmenej z ôsmych druhov rôznych šalátov od mrkvy, cez kapustu, uhorky, kukuricu a čo ja viem čo ešte, všetko v rôznych úpravách až po čerešničku na torte v podobe feferónky... Len minulý týždeň som neodolal a vybral som si šišky, mali lákavý vzhľad, priam sa núkali do úst... Boli výborné, len som vzápätí ľutoval, že sa k nim nehodí žiaden šalát...

Keď nedávno prišli s anketou, ako ste spokojní s našimi službami?... na všetky otázky som s čistým svedomím volil tie najpozitívnejšie odpovede... Kvôli tejto jedálni rád chodím do práce...

Búrka v garáži

Dnešná búrka zasiahla našu záhradu iba svojim okrajom. Len tak tak sme stihli dobehnúť k autu, ktoré bolo potešené, že sa konečne poriadne poumýva. Niekoľko minút lialo tak, že stierače nestíhali. Keď som konečne otvoril dvere garáže, za tých pár sekúnd zmoknutý ako kura, prišiel mi na um príbeh o stvorení sveta...

Na počiatku nebolo nič, iba slovo... potom vznikol ten úžasne dokonalý svet, vesmír kde všetko má svoj účel, všetko so všetkým je v súlade, všetko je v dokonale vyváženom vzťahu a v pohybe. Pri tej zložitosti sa my, ľudia nemôžeme ani pozastavovať nad tým, že občas niekde príde ku kolízii, ku katastrofe.

Kolízie a katastrofy sú súčasťou božského systému, nie je to výmysel pekiel, je to súčasť cyklu život - smrť a pokračovanie života so znovuzrodením... Fascinuje ma dokonalosť všetkého, i to ako je to všetko vzájomne poprepájané a vo svojej podstate dynamicky vyvážené. Všetko má svoje miesto, svoj účel, až kým sa neskončí jeho čas.

Takéto myšlienky sa mi preháňajú hlavou, keď sa mám s autom vopchať do garáže plnej rôznych vecí, ktoré vzájomne do seba zapadajú až tak, že auto sa tam zmestí len tak na tesno a niekedy aj s odretými ušami. S tou garážou to bolo tak, ako so stvorením, najprv nebolo nič, potom padlo slovo, dve, kopa ďalších slov a tak vznikla garáž.

Čistá panenská garáž 3,5 x 6 m, prázdna podlaha, iba auto. Prázdne diery volajú po naplnení, tak som nakúpil železo, dosky a zostavil som na čelnej stene regál. Regál v garáži treba... Zakrátko bol zaplnený zbytočnosťami z bytu... Potom v práci likvidovali trezor, masívny ohňovzdorný skriňový trezor za 50 Sk, no nekúpim to?

Odvtedy zamykám prázdne zaváraninové fľaše do trezora... Ešte stále sa tam celkom dobre vošlo auto, bolo treba s tým niečo robiť... Aby som to nenaťahoval, tak iba stručne - zo starej hudobnej skrine a liatinového závažia tatramatky som urobil vedľa trezora pracovný stôl, vedľa stola sa uvelebil starý šijací stroj z čias Márie-Terézie (nemá niekto záujem?).

Vedľa Márie-Terézie stojí starý perinák, kôš na odpadky a dcérin nepoužívaný horský bicykel... Nad trezorom sú uložené dielce z rozobratej vstavanej skrine (zídu sa, potrebujem v garáži ďalší regál na zbytočnosti), zatiaľ musím pri nastupovaní do auta skláňať hlavu, aby som neprišiel o ucho, alebo o oko...

Čo mám robiť, keď mi garáž prerastá cez hlavu? Je živá a bujne rastie, teda aspoň jej vnútorné orgány, lebo strecha a dvere zatiaľ držia. Zdá sa mi, už dosť nebezpečné schovávať tam aj auto... Čo s ním? Nekúpi niekto auto s výborne zabehnutým motorom? Alebo si dám inzerát a kúpim ďalšiu garáž, len aby sa história neopakovala...

Život je jen náhoda...

Nie je dobré, keď treba dodatočne vysvetľovať napísané slová... stalo sa, že môj predchádzajúci spot "Na linke poézie" je možné vysvetliť si tak i naopak. Pravdou je, že linky na uvedené básne sú tam preto, lebo práve tie verše mi pomohli pozrieť sa na svet znova s optimizmom...

Všetko ostatné je iba zhoda náhod... ako sa hovorí v jednej dávnej piesni život je jen náhoda...

Život je jen náhoda, jednou jsi dole, jednou nahoře,
Život plyne jak voda a smrt je jako moře.
Každý k moři dopluje, někdo dříve a někdo později,
Kdo v životě miluje, a neztrácí naději. ...

J.Ježek, J. Voskovec, J. Werich...

Na linke poézie

Už raz som bol na tejto stránke, neviem akú som mal náladu, možno podobnú ako dnes, ľútosť i sklamanie, proste smútok nad tým, akí sú ľudia sebaistí svojou pravdou a jedinečnosťou a ja neviem ani, aké bude zajtra počasie...

Myšlienky od Rastislav Ďurove Vlastné nebo

...
vzrušuje ma
tvoje spodné prádlo ...
...

vynášaš ma
vysoko nad oblaky ...
...

rada sa predvádzaš
úplne nahá ...
...

ak chceš byť všetko
musíš byť aj nič ...
...

motto