2024/06/17

Úvaha po...

Nemám vo zvyku počúvať úvodné prejavy politikov, ale teraz som, z neznámych príčin urobil výnimku pri našom novom prezidentovi. Konečne to bola reč k veci, celkom jasná a pozitívna. Žiadne obvyklé, očakávané frázy, ako to doteraz bývalo zvykom. Naznačenie smerovania jeho politiky na obhajobu štátnych záujmov Slovenska. Tak to má byť.  Nech mu to v zdraví dlho vydrží.

 



2024/05/31

Sapiens, zjednotenie

Ľudská spoločnosť sa riadi imaginárnym poriadkom, ale rozsah voľnosti sa nám (vraj) zväčšuje. Bez spoločenstva by sme však neboli tým, čím sme (a možno by sme ani neboli). Trochu som sa vrátil k druhej časti knihy Sapiens, kde sa autor zaoberá jazykom čísel. Niekedy v deviatom storočí sa začalo tvoriť nové "čiastočné písmo", ako to autor nazýva, a sú to číslice 0 až 9 so súvisiacimi matematickými symbolmi.  Vývoj aj v písme však išiel ďalej, na vyjadrenie všetkého už dnes stačia len dve čísla - 0 a 1. Oblasť umelej inteligencie sa snaží vytvoriť nový druh inteligencie založenej iba na binárnom zápise všetkého. 

A kde potom budeme my, ak nás UI prekoná? Neprekoná, ostanú veci, ktoré nikdy nedokáže! (moja poznámka)

Zaujímavá a aktuálna je ôsma kapitola, v ktorej autor píše o nespravodlivosti histórie a narába znova pojmami ako "imaginárny poriadok" "sloboda jednotlivca a skupín" a uvažuje o "božskom" vysvetľovaní pôvodu každého imaginárneho poriadku. Nezabudol ani na imaginárne vysvetlenie pojmov "pohlavie" a "rod", teda načrel aj do filozofie aktuálnej reality. "Prečo sú muži páni tvorstva?" ... radšej poďme ďalej, na problematiku zjednotenie ľudstva, teda do súčasnej budúcnosti Homo sapiens...

Rozdiely a rozpory medzi kultúrami i v rámci nich v histórii sú, ale rozpory sú neoddeliteľnou súčasťou každej ľudskej kultúry. Sú motorom zodpovedným za kreativitu a dynamiku nášho druhu. Hovorí sa tomu "kognitívna nezhoda".  Nasledujúce kapitoly sa zaoberajú globálnou víziou, ale aj "vôňou peňazí". Peniaze sú vraj najuniverzálnejší a najefektívnejší systém vzájomnej dôvery, aký kedy vznikol.

Jedenásta kapitola je venovaná impériám od starých Rimanov (ale aj impériám pred nimi) až k dnešnému imperiálnemu svetu. Hodnotí ich plusy a mínusy. Konkrétne rozoberá americké impérium, miešanie kultúr a situáciu porobených národov. Tvrdí, že hybridný civilizačný výsledok je pre prevažnú väčšinu národov cudzí. "V súčasnosti je svet ešte stále politicky roztrieštený, ale štáty rýchlo strácajú svoju nezávislosť". Ktovie, ako to myslel... 

Ďalšia kapitola je o náboženstvách, ale aj o tom, čo vlastne dnes plní úlohu náboženstva. Kapitola napodiv vecná a cynická je o náboženstvách (aj o ideológiách). Náboženstvá definuje ako "systém ľudských noriem a hodnôt, ktorý je založený na viere v nadľudský poriadok".  

Boj dobra a zla, zákony prírody súvisiace so zjednocovaním ľudstva rozoberá autor takmer filozoficky na životnom prípade Gautama. Čo je príčinou smútku a nepríjemností? Odpoveďou je, že je to túžba. Keď túžba zmizne, nastáva stav nazývaný "nirvána". Človek, ktorý netúži, nemôže trpieť. Dosahuje sa to meditačnými technikami, ale vraj veľmi málo ľudí to dokázalo. Laická otázka by bola, bol by život v nirváne naozaj životom?  

Čerešničkou na torte zjednotenia ľudstva je opis súčasného liberalizmu, komunizmu, kapitalizmu, nacionalizmu a nacizmu, ale zaoberá sa aj socialistickým humanizmom. Kto už tieto systémy aspoň trochu zažil, môže porovnávať... Mať vlastný názor a kritické myslenie niečo napovie. Za tzv. gól mesiaca by som pasoval tieto vety: Niektorí vedci si myslia, že kultúra je určitý druh duševnej infekcie, alebo parazit...  Kultúry sú skôr mentálnymi parazitmi, ktoré sa objavujú náhodne a potom využívajú všetkých ľudí, ktorí sa nimi nakazili...  Nekomentujem.

Aj "zbrojárske preteky" sú vzorec správania, ktorý sa šíri ako vírus z jednej krajiny do druhej, pričom všetkým škodí, ale sám víťazí.   

Aktuálnejšia a pravdivejšia veta by sa dnes hádam ani nenašla.  

Nasleduje: Štvrtá časť - Vedecká revolúcia.

Yuval Noah Harari, Sapiens, stručná história ľudstva, vydal Aktuell Bratislava, 2018 (druhé vydanie)

2024/05/30

Navždy sa zachová...

 ... v pamäti stužková, ako spieva Elán. Bolo to v roku pána (....), v jedálni Štátnej banky Československej v Bratislave. Zdá sa mi, že dnes v tej budove sedí generálny prokurátor. Boli sme trieda z priemyslovky a mali sme len 3 spolužiačky, tak sme si na tanec a spoločnosť zavolali dievčatá zo zdravotníckej školy (ak sa dobre pamätám). Zabávali sme sa veľmi dobre, ako inak. Ja som mal fotoaparát Exakta VX 1000 a blesk Mecablitz požičaný od bratranca Róberta. Veľa fotografií sa u mňa nezachovalo, asi som málo fotil. Aspoň jedna spoločná mi ostala (mňa tam nehľadajte, fotím):

A jedna ako doklad pohody a dobrej nálady:

Autorský fotoaparát

Naša škola

Taká bola naša stužková...

2024/05/22

Sapiens, druhá časť

Druhá časť knihy začína kapitolou s príťažlivým názvom "Najväčší podvod v histórii". Začalo to pred 10 tisíc rokmi, keď sa človek začal "venovať manipuláciám so životom niekoľkých živočíšnych a rastlinných druhov". Začal siať semená, zavlažovať a vodiť ovce na lepšie pastviny. Tak začala poľnohospodárska revolúcia ľudstva. Evolúcia vraj produkovala čoraz viac inteligentných ľudí (teda sa ukázalo, že práca zušľachťuje...), to tvrdia niektorí, ale vraj je to len ich fantázia a neexistuje žiaden dôkaz na takéto tvrdenie. Nuž, ktovie, ale názor, že pšenica, ryža a zemiaky si podmanili "múdreho človeka" a že jeho život je odvtedy oveľa ťažší je pravdou. 
Nedávno som stretol priateľa, bývalého učiteľa, vysokoškolsky vzdelaného, ktorý mi povedal, že túto knihu číta už druhý raz, lebo tie hlboké myšlienky je ťažké na prvé čítanie správne pochopiť a dať do súvislostí. Ja som ju čítal iba raz, ale občas sa vraciam k prečítanej kapitole, aby mi bolo všetko jasnejšie. Tým nechcem povedať, že so všetkým v knihe súhlasím, ale väčšina názorov a poznatkov sa mi zdá byť vysoko realistická.

Zaujímavostí je v tejto časti viac, napríklad, ako viera v božstvá začala ovplyvňovať život človeka, či stavba pyramíd. Vďaka poľnohospodárskej revolúcii sa budúcnosť stala dôležitejšou ako kedykoľvek predtým. Bolo treba plánovať život na roky dopredu. 

Vznikla spoločenská deľba (práce a zisku), ako o tom svedčí táto veta: "História je niečo, čo vytvárala malá skupina ľudí, všetci ostatní orali polia a nosili kýble s vodou". V tých časoch vzniklo aj niečo, čo autor nazval "imaginárny poriadok". Patrí to k pojmom, ktoré si treba uvedomiť, lebo sa bude vyskytovať aj v ďalšom texte. Z imaginárneho poriadku vraj niet cesty von... 

História nie je spravodlivá.

Tretia časť knihy je o zjednotení ľudstva.

Yuval Noah Harari, Sapiens, stručná história ľudstva, vydal Aktuell Bratislava, 2018 (druhé vydanie)



2024/05/21

Prší

 Stačí pozrieť z okna, alebo zobrať dáždnik a vyjsť do dažďovej smršte, ktorá chvíľami padá na cesty a chodníky medzi vysokými panelákmi (prosím, píšte o daždi, nie o tom istom každý deň) a počítajte (so všetkým).


 

 

 


2024/05/20

Sapiens, kognitívna revolúcia

Za túto inšpiráciu ďakujem Nikolke.

Yuval Noah Harari napísal obsiahlu knihu "Sapiens, stručná história ľudstva". Skúsim napísať ešte stručnejšiu charakteristiku tejto zaujímavej knihy. Keďže obsahuje všetko od čias, keď bol človek len jedným z mnohých živočíchov na zemi až do dneška aj s vyhliadkami (sapiens) do budúcnosti, skúsim svoje stručné resumé rozdeliť do piatich častí podľa kapitol v knihe. 

Na úvod o kognitívnej revolúcii, teda o čase, kedy začal človek (Homo) rozmýšľať inak ako ostatné živočíchy (zdá sa, že aj toto je dosť odvážne tvrdenie). Definícia "kognície" hovorí, že je to súhrn operácií a pochodov, prostredníctvom ktorých si človek uvedomuje a poznáva svet i seba samého.

Kognícia a emócie sú dva významné aspekty ľudskej psychiky, ktoré sa tradične považujú za rozdielne, ba až protichodné. Kognícia zahŕňa procesy ako vnímanie, uvedomovanie si, pamäť, pozornosť, predstavivosť, porozumenie reči, jej tvorenie a používanie, schopnosť počítať, plánovať, riešiť problémy, rozhodovať sa.  

V prvej kapitole autor, okrem iného, vysvetľuje podstatu pojmov fyzika, chémia a biológia (o histórii až neskôr), lebo tie zložky pôsobili na počiatku. Homo sapiens sa začal formovať do kultúrnych foriem asi pred 70 000 rokmi. 

Zábavná poznámka k človeku, síce pochádza z iného zdroja, ale je zaujímavá - všetci ľudia vraj pôvodne mali hnedé oči (ako ja), až náhodou sa u niekoho objavili modré a tak máme dnes aj modrookých...

V úvodnej kapitole je uvedená časová os histórie zeme a vesmíru počnúc 13,5 miliardy rokov pred nami, až po súčasnosť a predpokladanú budúcnosť. 

Keď sa začítate do takejto knihy, všimnete si aj iné informácie na tému človek a planéta Zem. Z iného zdroja je tiež informácia, že vedci už vedia, kedy príde k zániku našej Zeme. Bude to o 250 miliónov rokov (Ešteže tak, ešte si užijeme). Je jasné, že na internete treba všetko brať s istou rezervou a niekedy (často) radšej aj s humorom.

Dovolím si odcitovať stať z knihy o súčasnosti: Ľudia prekračujú hranice planéty Zem, jadrové zbrane ohrozujú prežitie ľudstva, organizmy čoraz častejšie formuje inteligentný plán namiesto prírodného výberu. 

Nám známu modernú históriu ľudstva autor začína príbehom Adama a Evy, ale nie ako biblický príbeh a spomína aj potopu a Noemovu archu. V závere prvej časti nás varuje: Neverte ľuďom, ktorí tvrdia, že objímajú stromy a tvrdia, že naši predkovia žili v harmónii s prírodou. Toto spolužitie riadne škrípalo. 

                 Druhá časť knihy sa zaoberá poľnohospodárskou revolúciou, o tom nabudúce. 

2024/05/14

Úplne od veci

Namiesto motta - rád si prečítam aforizmy z blogu Vlada Javorského. Napríklad tento má vtip a prekvapivú pointu: "Ak padá hviezda, vždy si niečo milé zaželám. Manželka je zásadne proti". Alebo tento: "Ak sa krátia dni, automaticky to neznamená, že sa predlžuje čas nočných radovánok.".  Keď sme u radovánok, nedávno bol v BA koncert Jeana Michela Jarreho, ktorého istý týždenník označil ako “rozhodne progresívneho umelca“. Ani som netušil, že už v minulom storočí som počúval rozhodného "progresivistu". Tak to dopadne, keď sa namieša politika do umenia...

Druhý odsek začnem tiež progresívnou myšlienkou Od V.J.: "Zásnuby sú ako špička ľadovca. 9 desatín následkov je skrytých pod hladinou". Ako inak, od toho istého autora je aj toto: "Láska je, ak ti manželka podá presolenú polievku a ty mlčíš". O láske sa toho napísalo strašne veľa, ale načo nosiť drevo do lesa, je všade okolo nás (drevo). Dosť bolo V.J., alebo ešte jeden: "Náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred jazykom utajiť", a nedá mi, ešte jednu, poslednú múdrosť: "Ticho vraj lieči, ibaže to nesmie byť ticho po hádke".

 Na záver niečo racionálne z vyspelej politiky:

30.05.2011 - Nemecko končí s jadrom, zatvorí všetky jadrové elektrárne...
21.04.2022 - Odstavovanie jadra má podľa nemeckej vlády svoje racio...
09.04.2023 - Všetky jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022...
03.12.2023 - Musíme prejaviť pevné odhodlanie zbaviť sa fosílnych palív...
Máj 2024 - Postavíme nový jadrový blok... (u nás)

A ešte jednou (prelomovou) vetou: Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva (NHS) vyhlásila, že pohlavie je biologický fakt... (objavenie Ameriky)

Úplný záver je z blogu "janzdoba": "Poriadna žena má dve funkcie: – upokojiť muža, keď je naštvaný a naštvať ho, keď je spokojný".

Ospravedlňujem sa prípadným čitateľom, že tu dnes nebolo skoro nič z mojej hlavy, lebo náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred klávesnicou utajiť. Tak možno nabudúce.



2024/05/02

Verejnoprávnosť má zmysel

To som nevymyslel, to mám aktuálne odpočúvané zo Slovenského rozhlasu. Je to síce iba reklamný slogan, ale otázka je, prečo práve teraz? Aký je aktuálny stav verejnoprávnej RTVS a čo vlastne znamená verejnoprávnosť? 

Podľa Stanislava Bašku na blog.sme

"Dodnes nikto presne nezadefinoval pojem verejnoprávnosť. Tak sa o to pokúša slovenská vláda na čele s Róbertom Ficom. Vybrala si na to zaujímavú cestu. Žiadna z doterajších vlád to nepovedala otvorene, až tá súčasná: ... chceme mať vplyv v Slovenskej televízii a v Rozhlase.“ Vládu si volí občan, alebo tiež inak povedané, verejnosť. Po demokratických voľbách vznikne vláda. Získala najviac hlasov a preto má právo, mať vplyv vo verejnoprávnych médiách...Takže verejnoprávne média sú vlastne média, ktoré patria vláde, lebo bola demokraticky zvolená verejnosťou, takže má na to právo." (diskusné vlákno 14x pod článkom nebolo nájdené)
Denník n si o tom myslí svoje:

Verejnoprávna televízia má byť príkladom nediskriminačných postupov, voči menšinám citlivého jazyka či dôsledného dodržiavania rovného prístupu k rôznym sociálnym skupinám. Podstatou verejnej programovej služby je poskytnúť kvalitný, vyvážený a univerzálny obsah a informácie vo verejnom mediálnom priestore...

Iná definícia verejnoprávnosti:

Verejnoprávnosť sa dá nazvať zjednodušene službou občanovi, na ktorú má v zmysle Ústavy SR právo na informácie. Pod ústavným právom na informácie rozumieme nielen oblasť spravodajstva a publicistiky, ale aj právo na informácie sprostredkované umeleckými a ďalšími televíznymi reláciami. STV má povinnosť vysielať programy spĺňajúce základné kritériá etiky, humanizmu, objektívnosti, pravdivosti... 

Aktuality.sk majú názor založený na ekonomike:

Verejnoprávne médiá by mali byť jedným z garantov práva na objektívne a vyvážené informácie. Štát by mal zabezpečiť nielen ich ekonomickú a politickú nezávislosť, ale aj dôslednú verejnú kontrolu.

(... možno práve o to ide vláde...)        

Na stránke RTVS je verejnoprávna funkcia definovaná stručne asi takto:

RTVS je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z., ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania...

Programy RTVS utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

K tomu hádam nie je čo dodať... Stačí porovnať s realitou. O všetkých aspektoch by sa dalo diskutovať, polemizovať, lebo asi je niekde chyba. Keby nebola, nebolo by treba o tom hovoriť.  

Mimochodom, pozrime sa na štatistiku (nezáväzne): Na Slovensku je jedna verejnoprávna rozhlasovo-televízna organizácia, ktorá má 3 TV kanály okrem športu). Komerčných TV, na ktoré vláda nemá žiaden dosah je, v počte kanálov 10 v presile. Žiaden z nich sa nemusí riadiť verejnoprávnosťou (vyváženosťou), teda tým, čo by hlavne poctivé spravodajstvo a komentáre mali obsahovať. 

Aký je môj záver k tejto diskusii? Nie je to prvýkrát, čo u nás dochádza k snahe vlády o "umravnenie" verejnoprávnej televízie. Už od čias Mečiara, cez Radičovú a Matoviča... Potichu, alebo nahlas žiadna vláda nechcela nechať verejnoprávne médium bez svojho vplyvu v presile iných médií v duálnom systéme, ktorý máme na Slovensku od vzniku samostatnosti. Menia sa formy vplyvu (nielen zo strany vlád), ale podstata a poslanie verejnoprávnosti ostáva rovnaká (je jedno, či ide o RTVS, alebo „Slovenskú televíziu a rozhlas“):   

"Utvárať podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť spoločnosti."

 


2024/04/20

Klišé a frázy

Zlozvyky zvukové: mimorečové a rečové, t.j. floskuly, protetické frázy, klišé, úslovia, klišéovité idiomy :). Zaujímavé je toto pozorovať v prejavoch, najmä u politikov, ale nielen u nich. Rovnako nepríjemne pôsobia aj (často opakované) reklamy, priam nabádajúce vystrihnúť ich z našej pozornosti. Ak to ide, možno ich "vykľúčovať" aj technicky. 

Používam systém automatického záznamu. Pri dvojhodinovom filme zaberie reklama na reklamných televíziách ako je Markíza, Joj a podobných, cca  30 minút. Nechám bežať záznam a nepozerám. Po 30. minútach ho vrátim späť na začiatok. Keď príde reklama, posuniem o 8 minút dopredu a spokojne pozerám film ďalej, ako to v reklamách odporúčajú "prinášači". To sú tí, čo nám, akože "prinášajú" tento program. Aj tie "prinášacie" frázy  už bezpečne patria do kategórie "klišé". 

Sú to slovné spojenia, ktoré častým používaním stratili svoj pôvodný význam (alebo ho, v prípade reklamy, vôbec nemali) a pôsobia ako frázy, ošúchané slová. Nie, že by som proti iným reklamám nič nemal, ale tieto "prinášacie" ma zvlášť "oslovujú" lebo sú obvykle oddelené od ostatného bloku reklám, teda zdôraznené. 

Reklama je cieľavedomé pôsobenie na potenciálnych zákazníkov, s cieľom sprostredkovania informácie, vyvolania určitej predstavy a dojmu - mnohé v TV praxi vyvolávajú najmä zlé a nepríjemné dojmy (bača a jeho honelník sú vzácnou výnimkou).

(Zo stránky: https://mybystrica.sme.sk/c/20227085/aj-vy-ste-si-oblubili-bacu-z-reklamy-mieri-na-horehronie.html)

 

 


2024/04/08

Vice versa

Môj svet, aj ja sme 18 naopak. Áno, môžem to tu napísať, veď aj tak to skoro nikto nebude čítať... 5 až 20 čitateľov za týždeň, to nie je žiadna sláva (ale možno, z historického pohľadu o 1000 rokov...). Kde sú tie staré dobré časy, keď tu existovala úžasná komunita blogerov-čitateľov? Na ilustráciu, waboviny majú cca 1750 článkov a 3310 komentárov. Začalo to v auguste 2006 a s väčšími, či menšími prestávkami trvá dodnes. 

Konfucius veril, že úsudok a múdrosť sú dôležitejšie ako bezmyšlienkovité rešpektovanie pravidiel... Tiež povedal, že človek by mal milovať všetkých, ale držať sa v blízkosti dobrotivých a morálnych a ak mu zvýši energia, mal by veľa čítať... A ešte jedna myšlienka z knihy (lebo čítam). Múdrosť sa dá naučiť tromi spôsobmi: uvažovaním (najvznešenejšie), napodobňovaním (najľahšie) a skúsenosťou, ktorá je najtrpkejšia (platí to dodnes aj v politike, možno dvojnásobne).    

Sokrates sa vraj prirovnal k pôrodnej babici, ktorej úlohou je rodiť myšlienky. Táto myšlienka sa dosť podobá mojej, o ktorej som písal v roku 2007. Platón si myslel aj to, čo sme už prakticky zažili: Ideálna spoločnosť by si mala osvojiť spoločné vlastníctvo (odstrániť pokušenie získavať súkromný majetok). Vláda by mala udržiavať sociálnu harmóniu, spravodlivosť a odstraňovať akýkoľvek potenciálny zdroj korupcie. (cca 375 pred N. L.) Niektoré myšlienky sú večné, tak sa možno aj k tejto ešte raz vrátime.

V roku 1002 spísala Sei Šónagon zápisky s názvom "Dôverné zošity". Ide o zmes denníkových záznamov, osobných úvah, postrehov a početných zoznamov, ktoré nám poskytujú pohľad na vtedajší japonský život...  Je to žáner, v ktorom sa náhodne spájajú neformálne a často nesúvisiace literárne fragmenty, zvyčajne inšpirované osobnými skúsenosťami autora a jeho okolím... 

Prečítajte si ešte raz tú definíciu žánru a máte stručnú charakteristiku žánru Wabovíny. 


Všetky citácie a grafický motív, sú voľne prevzaté z úžasnej knihy Daniela Smitha "50 kníh, ktoré písali históriu sveta", zo slovenského vydania vo vydavateľstve Ultimo Press, Bratislava 2023.

 

2024/03/28

Škrabanie zemiakov a hviezdy

Nie veľmi obľúbená činnosť v kuchyni, prináša aj mysliace pokušenia, stav nezaťažený ničím aktuálnym, nad tou prácou nie je potrebné premýšľať. Dalo by sa to prirovnať k meditácii, vstúpeniu do seba. Niečo podobné som zažíval kedysi, keď sme po ukončení náročnej intelektuálnej práce boli nútení zapojiť sa aj do mechanickej "nemysliacej" činnosti (strihať a skladať výkresy). Boli to chvíle uvoľnenia bez nutnosti intelektuálneho vypätia, ale nie celkom, lebo myseľ sa nedá vypnúť, dá sa však presmerovať do diametrálne odlišných reálií, ktoré zároveň znamenali v tej súvislosti relax.

Rád čistím zemiaky, raz som o tom dokonca napísal aj úvahu s názvom "Trikrát a dosť" (nie podľa L.). (Trikrát a dosť o inom...)    

Dnešné čistenie starých zemiakov ma priviedlo k meditácii o hviezdach. Nie o tých obyčajných, čo tam hore svietia, ale o tých obyčajných ľudských, ktoré nám svietia na cestu životom. Nemyslím tým, že by to boli "vzory", za ktorými treba kráčať, to je skôr pozícia pre deti, ale skôr myslím na tie "hviezdy", ktoré nám na tú "našu" cestu svietia, ako pouličné lampy v noci. Niekedy môžu byť aj ako semafory - raz zasvietia zelenou, inokedy červenou, alebo len ožltnú, aby sme ostali v očakávaní. 

Aby som bol konkrétny, sú to ľudia, ktorých si zapamätáme na celý zvyšok života. Samozrejme sú to rodičia, niektorí učitelia , či profesori. Môžu to byť aj umelci, spisovatelia, herci, alebo šéfovia, či kolegovia z práce. Pri hercoch však treba byť opatrným, aby sme si nezamenili herectvo s natívnym charakterom človeka... Aby som bol konkrétny o mojich hviezdach, k tomu by som potreboval odvahu. Menovať žijúce hviezdy je trochu ošemetné, aj keď hviezdou života sa môže stať len ten, ktorý je jasne viditeľný na (mojom) nebi. Tak možno nabudúce...

 

2024/03/22

História

Od roku 1990 sa u nás často hovorí o minulosti ako o uzatvorenej historickej etape. Je to vcelku pochopiteľné z hľadiska spoločnosti, ktorá urobila hrubú čiaru, z ktorej znova štartuje.

Nie je to však také jednoduché z hľadiska ľudského, lebo život je kontinuálny dej a nedá sa povedať, že od zajtra budú platnými členmi spoločnosti len tí, čo sa narodili v novej dobe a tí, čo nemajú nič spoločné s minulosťou.

S minulosťou nikto svoje vzťahy nepreruší, lebo v minulosti má svoje korene, svoju životnú kontinuitu. Tak nejako sa musíme každý za seba pozrieť na svoju vlastnú minulosť. Zásadne iné sú teoretické hamletovské otázky - byť, či nebyť? Ak máme posudzovať vinu iných, najprv sa musíme zamyslieť nad vlastným svedomím, nad vlastným životom.

Patrím k tým, čo sa narodili a takmer celý svoj život prežili v režime, ktorý zákonodarcovia pred časom označili ako obdobie neslobody. Mám sa preto cítiť vinný, že som sa narodil počas druhej svetovej vojny? Že náš dom bol dočasným príbytkom najprv nemeckých, potom ruských vojakov? Nie! 

Mám sa cítiť vinný za to, že moja rodina bola postihnutá (ako všetky) menovou reformou? Za to, že sme po nej opäť začali žiť a rodičia zarábať v potu tváre na živobytie? Nie! Že som mal štúdium zadarmo, ale okrem toho skoro nič? Nie, také boli vtedy pravidlá a v spoločnosti sa musí žiť podľa pravidiel, lebo inak sa ani nedá.

Keď som už bol sám za seba zodpovedný a na svoju prácu odkázaný, mám si dnes vyčítať, že vo voľnom čase som staval letecké modely? Že som sa neskôr aktívne zaoberal fotografovaním, že som sa v hifiklube venoval modernej i klasickej hudbe? Že som sa takto okľukou dostal aj k tajomstvám elektroniky? Nie! Bolo to celoživotné vzdelávanie, získavanie nových zručností...To si nemôžem vyčítať.

Nie, nie a nie! Keby som si čokoľvek z toho vyčítal, musel by som sa znova narodiť, lebo tento úsek, skoro celý život by sa mi stratil a bol by som bez minulosti. Je to moja minulosť (inú nemám) a sám pre seba ju nevidím ako obdobie neslobody, aj keď niekedy bolo ťažko. Pre to všetko nie sú mi sympatické snahy o vyhrabávanie starých a domnelých krívd, lebo žili sme tak ako nám to okolnosti a "spoločnosť" dovoľovali. 

Človek je tvor spoločenský, inak neprežije. História je nemenná, niekedy sa mení bohužiaľ len aktuálny výklad dejín... Niekto žije aktívnejšie, niekto pasívne, ale každý človek je súčasťou spoločnosti, v ktorej žije. Všetci narodení majú právo žiť. To je tuším jedno zo základných ľudských práv.

Tí, ktorí sa v aktívnom veku preniesli cez hrubú čiaru roku 1990 museli nové spoločenské pravidlá akceptovať ako vždy predtým. Avšak viny spáchané proti zákonu a pravidlám spoločnosti by však mali byť postihované bez ohľadu na zmeny spoločenského poriadku. To je doména práva a spravodlivosti.

 

Spracované podľa článku na blog.sme.sk z roku 2005

 

2024/03/05

Klupkárt

 Začal som v titulku písať podľa Bernoláka: "Píš ako počuješ". Už síce nechodím do Tesca, ale v reklamách je to stále počuť, podobne ako o inej karte - kauflandkárt. Aj tú som už zahodil, lebo nechcem byť evidovaný v štatistike firmy a tie benefity, ktoré ospevuje v reklame aj Mišo Hudák oželiem. Vlastne by som nemal ani písať o tom, ani o ničom, ale za tie roky na internete som nachytal čosi, čo sa možno podobá na grafomániu. Tak píšem, tentokrát zase len o tom, čo som čítal.

 - Podľa denníka Daily Mail si príslušníci generácie Z (narodení v rokoch 1997 až 2012) čoraz viac osvojujú životný štýl “dôchodcov” – chodia skoro spať a málo pijú alkohol, lebo vraj, čím dlhšie človek spí, tým je zdravší. 

Vyzerá to ako pochvala dôchodcov, ale možno je to aj kritika toho stavu, do ktorého sa raz (možno) každý dostane. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že v tých mladých rokoch (18 - 35) som nemal problém prebdieť hoc aj celú noc, samozrejme pri zaujímavej práci. Dnes už nepijem alkohol (bývali aj iné časy...) a chodím spať pravidelne o desiatej večer (rád vynechávam aj problémové pozeranie TV kanálov a novín). Nemá zmysel ponocovať, prácu si šetrím na deň. Ráno po raňajkách si ju vymýšľam a potom idem do nej...

- Narazil som na slušný postreh v blogu Vlada Javorského: Slušnosť je hlavná „pracovná metóda“ podvodníkov – bez nej by nikdy nezískali dôveru svojich budúcich obetí! Tak pozor hlavne na tých, čo sa bijú´do pŕs, že sú "slušniaci" (poznáte ich podľa rečí, najmä v politických debatách). Ale opatrne aj s neslušnými, hlavne keď rozprávajú vtipy. 

- Na záver môj vlastný postreh - preladil som naše "WC rádio" na vlnu "rádio Regina" a je to úplne iná káva. To je to pravé "rádio Slovensko", nie "rádio Slovensko". Dalo by sa povedať, že to je paradox našej doby a príznak rozdelenej spoločnosti.


 

2024/02/18

Normalizácia a hoaxy

Normalizácia je (aj) upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy. nenormálny príd. odlišný od normy, normálnosti, neprirodzený, abnormálny: n. vývin, stav; n. človek úchylný

Toto ma inšpirovalo na príjemnej prechádzke mestom.

Kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok sa lial… Pracovné kolektívy sa občas stretávali za účelom „teambuildingu“. Vtedy sa to volalo inak, ale v podstate išlo o športovo zamerané stretnutia, či spoločenskú zábavu v kolektíve, alebo aj spoločné zájazdy za spoznávaním krás našej vlasti – Česko-slovenska. Niekoľkokrát do týždňa sme sa na začiatku pracovnej doby stretávali, aby sme sa utvrdili v tom, čo sú „hoaxy“ a čo je pravda.  

Poverený člen kolektívu si prečítal noviny (napríklad Pravdu) a vybral z článkov to, čo sa mu zdalo byť zaujímavé a to nám ostatným prečítal ako pravdu (my ostatní sme ušetrili a nemuseli sme kupovať noviny). Všetko ostatné, o čom sa nahlas nehovorilo, bola lož. Volalo sa to „päťminútovka“. Potom sme sa rozišli a začali sme uvedomelo pracovať na svojich úlohách.

Dnes už kolektívne nečítame noviny, každý má svoj mobil, či počítač a každý číta to čo ho napadne. Vystavujeme sa tak riziku, že to čo čítame nemusí byť naozaj pravda. Napríklad, môj dnešný výber na súkromnú päťminútovku dopadol takto (výber zo spravodajských webov a z niektorých blogov):

Generácia „Z“:
Podľa denníka Daily Mail si príslušníci generácie Z (narodení v rokoch 1997 až 2012) čoraz viac osvojujú životný štýl “dôchodcov”. Chodia skoro spať a málo pijú alkohol. Ľudia vo veku od 18 do 35 rokov tvrdia, že si všimli priamu súvislosť medzi spánkom a celkovým zdravím, preto si dávajú záležať na tom, aby spali čo najviac. Niektorí chodia spať už o deviatej večer. A začali aj menej piť ako predchádzajúce generácie. (Som lepší, ja chodím spať až o desiatej večer.)

Čo je „newspeak“?
Cenzor sa po novom volá "moderátor obsahu". George Orwell by bol z toho nadšený, ale v zásade to nie je nič nové. Od zavedenia slobody tlače v roku 1848 sa jej odstránenie už nikdy nenazvalo zdiskreditovaným pojmom "cenzúra", ale práve podobným „newspeakom“.

Črepinky z OSN:
Náš svet vstupuje do doby chaosu, nebezpečnej a nepredvídateľnej slobody a úplnej beztrestnosti, vyhlásil Guterres s tým, že Bezpečnostná rada sa ocitla na mŕtvom bode pre geopolitické spory.
Globálna komunita je viac roztrieštená a rozdelená ako kedykoľvek počas posledných 75 rokov. Dokonca aj obdobie studenej vojny bolo v niektorých ohľadoch menej nebezpečné.

Trochu davovej psychológie:
V dave máš šancu bojovať za myšlienku, ktorú nie si schopný sám vymyslieť a aplikovať v praxi. (blog Vlado Javorský)

Poučenie o podvodníkoch:
Slušnosť je hlavná „pracovná metóda“ podvodníkov – bez nej by predsa nikdy nezískali dôveru svojich budúcich obetí!

Záverečná novinka:
Profesorka neuropsychologie z londýnské univerzity Sallie Baxendale napsala studii o dopadech blokátorů puberty na vývoj mozku. Blokátory puberty, to jsou chemikálie, které se podávají dětem, aby byl zastaven pohlavní vývoj a mohl být později předělány na napodobeninu jiného pohlaví. (brrr)

Je to ťažké, teraz sa musí každý sám rozhodnúť (ak sa dočítal až sem), čo zoberie ako pravdu a čo moderne označí za „hoax“ (a nielen dnes a nielen tu).

Z dennej tlače (na internete)

 

2024/02/11

Vtip s výhradou

Druhý diel relácie "Vtip za stovku" som čiastočne rehabilitoval, už ma chytil za bránicu, aj herecké výkony boli "vtipné". Všetci účinkujúci aj moderátori majú za tento diel u mňa jednotku. Aj výber vtipov, aj ten za stovku. Táto moja "klasifikácia" platí, až na jednu výnimku - scéna, ktorá tam vôbec nemala byť, akože v operačnej sále so smrtkou (podobne ako predtým scéna "školská"). Škoda bolo pokaziť dobrý dojem.



2024/02/09

Tak som si pomyslel

Milujem tú reklamu o liekoch proti bolesti (ale aj iné), až mi je občas ľúto, že ma nič nebolí. Reklamy môžu byť celkom poučné a dokonca, ako tieto o bolesti, aj vizionárske. Veď určite sa raz nejaká bolesť dostaví a už si nikto nebude môcť povedať, že ho na to v televízii nepripravili. Doktori aj bez toho majú dosť vlastných starostí... Alebo tá chutná reklama, ako staršia pani oduševnene radí devám, aby používali "ív" a ako posledná to zaklincuje reklama na hemoroidy. 

Som milovník reklám v televízii. Nič tak dokonale nepokazí pohodu pri sledovaní filmu. O reklamách som už čo-to napísal, ale rozhodne nepatrím k tým, ktorí "Slobodu prejavu zneužívajú na šírenie klamstiev a paniky..." (ako hovorí istá dáma z vysokej politiky). Zásadne nepíšem o politike, v tej je dosť málo humoru, len občas nejaká sranda.  Ktovie, čo by na to povedal "dozorca", ktorý sa po novom volá "moderátor obsahu". Hovorí sa, že aj keď psi brešú, karavána ide ďalej. Tak psi brešte!

Náš svet vraj vstupuje "do doby chaosu nebezpečnej a nepredvídateľnej slobody a úplnej beztrestnosti". Alebo je to naopak a plakať nepomôže, tak prečo sa neusmiať?


 


 


2024/02/03

Slovenská skrinka

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť nakoniec to isté. Asi to platí aj v umení. Všimol som si to v nemenovanej televízii. Mám rád humor a vtipy. Niekedy zaberú aj tie "staré", lebo aj u vtipu je to skoro ako u vína, že staršie býva lepšie. Ako sa však zasmiať, keď si po vtipe poviete, veď to je staré a už som  to počul aj lepšie povedané. Kedysi bývala v našej televízii relácia Vtipnejší vyhráva. Bolo to také jednoduché domácke predstavenie, úspech závisel od výberu vtipov, ostatná omáčka nič-moc. V Česku začali pred pár rokmi s reláciou Vtip za stovku (českú stovku). Včera začala istá slovenská televízia novú reláciu vraj Vtip za stovku (sto eur). 

Nejde ani o ten kurzový rozdiel, rovnaký názov zvádza k porovnávaniu. Rovnaká scéna asi nie je to pravé, náladu to neurobí. Naviac, tá česká stovka, to je humor v akejsi prirodzenejšej podobe, im to nejako lepšie plynie z úst. Slovenská verzia je taká iná, slovenská... Začali rýdzo slovensky, teda tzv. bačovskými vtipmi náležite pikantnými (v Česku "pane báčo"...). Aj systém súťaže je u nás trochu iný, euro je viac, ale komu ho dajú? Ondro Kandráč ako moderátor a hlavne s husličkami a svojou kapelou nemá chybu, na druhej strane moderoval herec Filip Tůma (alias Holubec zo seriálu Dunaj) a ja mám smolu, že  sledujem ten seriál, takže sa mi nepodarilo v duchu prekonfigurovať "Holubca" na rozprávača vtipov (ak to sledujete, viete o čom je reč). 

Skrátka a dobre, keby som si mal vybrať medzi českou vtipnou "stokorunáčkou" a slovenskou "stoeurovkou", vybral by som si českú korunu. Z iného súdka je iná naša "Pandorina skrinka" a je už nejaký ten rok pootvorená a my ju asi otvoríme naplno. Potom si budeme hovoriť, že "dobre už bolo". Zvedavosť viedla Pandoru k tomu, že z darovanej skrinky vypustila všetko zlo. Neskoršie podoby príbehu o Pandore sa menili, aj dnes sa menia osoby a obsadenie, len zlo ostáva. Pandora už mala všelijaké mená, bohužiaľ ostala tu stále jej skrinka a mnoho zvedavých ľudí, ktorí by ju radi otvorili naplno. Ako „ten, kto sa učí na vlastných chybách". 

Už len na dne ostala nádej...



2024/01/22

Novinové titulky

Motto (od neznámeho autora z diskusie):
"...čo je na blogoch iné ako keď čítaš nejakú knihu, je to, že podvedome máš strach, že je to pravda..."

Na internete je veľa prístupných novín (niektoré články len za poplatok) a všetko sa čítať nedá, treba si vyberať. Našťastie, niektoré ani netreba čítať, za všetko povedia ich titulky (za niektoré aj meno autora). Skúsil som dnes "prečítať" malú vzorku z výberu... Nehodnotím obsah, ako taký, len informáciu v titulku článku a jej pôsobenie.

HARABIN VYZÝVA MACHAJA, ABY HO PRESTAL IGNOROVAŤ ... Netreba čítať, celá informácia je v titulku. Stačí poďakovať autorovi článku a ísť ďalej. Napísať titulok kapitálkami tiež hovorí čosi o charaktere článku.

Ministerka Šimkovičová, vydržte ... Aktuálne všeobecne známa situácia okolo kultúry s diametrálne odlišnými postojom "politickej" časti spoločnosti. Niekto jej drží palce (ministerke, niekto kultúre). Lepšie je nemiešať sa do "politiky kultúry" ani do politickej "kultúry". 

„Jediná vec potrebná na to aby zlo zvíťazilo je, aby dobrí a slušní ľudia nerobili nič.“ ... Titulok, ktorý provokuje (nerobiť nič) a nešpecifikuje dobro ani zlo a pochopiteľne ani to, kto je dobrý a slušný. Pokiaľ nás to doma alebo v škole nenaučili, môžeme si článok prečítať, ale o sebe musí každý rozhodnúť sám.

Balada o tom ako médiá manipulujú verejnou mienkou ... Článok ponúka takmer hamletovskú dilemu: čítať, či nečítať (that is the question) toto médium? Chce ma zmanipulovať, alebo informovať? Pre pokoj v duši ho odkladám a ostávam pri vlastnom názore.  

Deti zverené zverom ... Takmer básnické vyjadrenie problému, o ktorom chce autor informovať. Prezrádza autorov názor a tým pádom veľa o obsahu, novo otvorenej "kauzy" o deťoch.  

Katastrofa s názvom Degrowth - katastrofy sú príťažlivé, ale len vo filmoch alebo ani tam už nie. Čoho je veľa, toho sa človek preje. Záhadné slovíčko "degrowth" však láka k čítaniu katastrofy. Napriek akej-takej znalosti angličtiny je jasné, že ide o globálny názor na problematiku "premnoženia" našej populácie. O tom sa zle číta a popísalo sa o tom už dosť, aby sme sa, ako každej katastrofy obávali. Alebo aj obavy patria do cieľov podobných novinových "katastrof"? Kto nevie o čom je reč, mal by si to aj tak prečítať. Článok sa snaží vysvetliť zložité vzťahy v spoločnosti prístupnou formou.  

Najlepšie veci na svete ... Titulok nehovorí nič konkrétne, tak to môže byť o hocičom. Nečítam, lebo čítanie nemá byť o slovách a vetách, ale o myšlienkach.

Zaujatosť novinára je ako pre slepca ďalekohľad ... konečne niečo o novinách a novinároch. Nebudem citovať, ale som si to prečítal, lebo spomínaného F.S. poznám z minulosti skoro ako kolegu na blogoch, ešte keď študoval na katolíckej univerzite novinárstvo. Mladý, zanietený pre (novinársku) pravdu. Nastúpil do SME, potom prestúpil do N. Bojuje za pravdu? Ktovie. V každom prípade je v prvej línii „Novinári nemajú povinnosť zverejňovať celé stanoviská, ktoré im respondenti poskytnú, ale majú použiť len to, čo je relevantné..." Len, aby v tom nebola cielená manipulácia, lebo z pravdy sa tak vo výsledku môže stať moderná entita "hoax".

Ak toto niekto dočítal až sem, tak sa mu ospravedlňujem, že som zverejnil málo informácií a viac vlastných názorov. Vo výbere som použil titulky len z dnešných zverejnených článkov, teda len smietku z vreca každodenných novinových informácií.

2024/01/21

Přání k narozeninám

"Začínam česky, neboť jsem právě zhlédnul pravou českou komedii." Dúfam, že sa mi tá čeština podarila, lebo už som vyšiel z cviku, keď som na vojenčine celé dni počúval češtinu a dokonca som prvé amatérske básne napísal po česky. Dnes je iná doba, básne sú už v dejinnom šuplíku a facká nás prozaická realita, ale k veci: 

Práve som dopozeral... ale to by som sa opakoval, takže český film "Želanie k narodeninám" ma oslovil, aj pozitívne precvičil "bránicu". Som naozaj príjemne prekvapený touto, takmer klasickou českou komédiou (2022), konečne niečo čo sa, podľa mňa, vydarilo na sto percent. Nechcem písať recenziu, len sa krátko zmieniť o zopár postrehoch z tohto filmu. 

Ide v ňom o rodinnú zápletku a napriek všetkým výhradám v niektorých recenziách na "csfd.sk", že niektoré scény sú mimo reálnych možností, že tak by sa  nikto v živote nechoval... No a čo, veď o to ide v komédii, aby sme sa zasmiali na tom, čo by sa v bežnom živote nemohlo stať. Je to základný atribút filmu, má nás klamať a komédia rozosmiať, aspoň sem-tam. 

Želanie k narodeninám, ako by nadviazalo na dobré (staršie) francúzske, ale i české komédie. A ešte jedna zvláštnosť - vo filme hrajú českí herci, nie ako to v posledných rokoch býva, že je obsadenie česko - slovenské. Holubová neskutočne príjemná, aj keď hrá rodinného generála, proste šťastná voľba u všetkých. Situačný humor spájal zdanlivo neskutočné scény do súvislého toku zábavy. Ani Troška by sa za tento film nehanbil.  

Na záver už len malá poznámka k tomu, že "tak by sa nikto v živote nechoval"... Naopak, v prehnanej podobe a štylizácii sa dali spoznať skutočne reálne ľudské vlastnosti, ktoré pozorujeme každodenne. A už iba jedna poznámka - takmer hlavnou zápletkou filmu je "priateľstvo" dvoch mužov, ale je to zobrazované s mierou, ale hojne a vhodne využité v situačnom humore filmu. Čo už, zdá sa, že dnes to musí byť v každom filme, buďme realisti. Ako kedysi - láska k jednej mocnosti...     

Namiesto pointy si požičiam citát z diskusie na csfd.sk od "Vyrdasa": "Nicméně na dnešní poměry se jedná o nadprůměrné dílo... Súhlasím.

    

2024/01/15

Simona, včera a dnes

Inšpirovalo ma vyjadrenie, že Simona je prvá "stendapistka" na Slovensku. Neviem, kto to povedal, len som to začul z niektorého reproduktora v domácnosti. Zaujalo ma to poradie, ale veď aj blogeri sú tak trochu "stendapisti", akurát, že ich scénou nie sú dosky "čo znamenajú svet", ale obyčajný monitor a klávesnica.    

Simona je fajn, srandu potrebujeme k životu ako soľ do bryndze, inak by nechutila ani Slovákom. Či je však Simona prvá, to je otázka. Byť, či nebyť, to je otázka... To hádam ani nie. My niektorí sme ešte nezabudli napríklad na Magdu Pavelekovú, bola to síce herečka a komička, to sa nevylučuje, ale vedela ľudí zabávať aj sama "na pódiu" a huba (ústa) jej chodila aspoň tak ako dnešným moderátorkám. 

A mali sme aj zopár "stendapistov" (ergo ľudových rozprávačov). Ani o tých v minulosti nebola núdza, myslím (a viem), že v žiadnom období nám nechýbali. Ja si pamätám, za svoj krátky pobyt na Slovenskej zemi Uja z Detvy (Ľudo Zelienka), Andera z Košíc (Ján Pisančin), Strýca Marcina z Pezinka (Milan Mlsna) a Ďuriho Štachitku (Elemír Erby z Košíc), ktorý šíril východniarsky humor. 

S Milanom Mlsnom som sa raz aj stretol v krčne v Pezinku, ja na pivo, on na vínečko. Proste ide o komikov (zabávačov, dnes stendapistov), ktorí nás vedeli zabávať a hlavne rozosmiať v ťažkých časoch. V ich rozprávaní bol humor, ľahká irónia a tiež zrkadlový obraz vtedajšej spoločnosti. Dnes je to podobné, len sa mi zdá, že tí odvážnejší do toho nahodia aj kúsok vysokej politiky, ale to len keď vycítia takú náladu obecenstva. Sú slobodní, bez obmedzení až do úrovne vlastnej odvahy.  

Povedzme si však na rovinu, čo sú to ťažké časy? Hádam si niekto prizná, že tieto terajšie sú ľahké? Ľahké boli vždy len tie staré dobré časy.  Ľahké to dnes nemajú ani humoristické (sic) časopisy, ako také Woloviny (preboha, to je skoro ako Waboviny), alebo Kocúrkovo. Ale ani iní to nemajú ľahké, aj p(P)ravda sa dá kúpiť. Dnes som to výnimočne skúsil a neprekvapila ma len cena 1,40 €, ale aj titulok (asi takto):"... Naše F-16 môžu zostať v USA do roku 2026". Padol mi kameň na otlak, len na čo sme ich vlastne kupovali? Nabudúce si radšej kúpim to Kocúrkovo... 

Zalovil som v pamäti a prepadol som sa do roku 1968. "Pravda na weekend" vtedy stála 1 Kčs. Podobnosť čisto náhodná:

 

Ten rok bol zázračný. Zaujal ma v Pravde z 1. novembra 1968 aforizmus: "Pri nedostatku holej pravdy je aj striptýz dobrý".  Alebo aj tento (už vtedy): "Niektoré noviny sa tlačia iba preto, aby kryli prechodný nedostatok iného papiera".  

p.s. - p.f. 2024

 

 

2024/01/10

Čas neexistuje...

Neexistuje, ale napriek tomu sa niekedy dá vrátiť späť v čase, najmä slovami. Tak som sa dnes vrátil do svojich starých úvah o čase. (Bolo načase, lebo nečinnosťou sa mi podarilo dosiahnuť takmer nulovú dennú čítanosť wabovín. Ale waboviny ešte žijú!)

Ja čas, po čase napísať niečo o ničom, lebo nič o niečom tu už bolo. (Budíček...)

Zastavil sa čas, alebo len hodiny idú pomalšie? Čítal som, že pri prechode na letný čas sa čas posúva o jednu hodinu... Aký to omyl. Čas je vesmír a svetlo je len neexistencia tmy (alebo naopak?). Čas nás núti premýšľať o podstate... Vesmír je živá hmota a má dušu, lebo základnou vlastnosťou živého je pohyb a vesmír je v neustálom pohybe. Bez pohybu nič neexistuje (len Big-Bang), všetko je hmota a energia v rôznych formách a prejavoch. Základnou časťou hmoty, menšou ako atóm a jeho známe zložky, je častica život - motor pohybu, sila príťažlivosti, podstata gravitácie a všetkého... (Pantha rei)

Čas beží (letí ako vták), lebo všetko je v pohybe. Vnímanie času je o tom, že človek má v živote niekoľko období, či etáp, ktoré trvajú rozdielny čas, ale aj vnímanie toho času človekom je rôzne. Ostatných 20 rokov mi ubehlo veľmi rýchlo. Asi to bude tým, že som sa nenudil, ale bolo to naozaj zaujímavé obdobie. Želám si pokračovanie v takomto tempe, aj keď to znamená, že opäť mi ten čas uletí ako vták. (Teória relativity)

Kino Čas bola dobrá vec, hádam až na tie povestné blchy. Spomínam si, že v tom kine z času na čas chodila uvádzačka s takým ručným rozprašovačom a postrekovala nás ako voňavkou na veľkonočný pondelok. Vždy som si myslel, že je to kvôli smradu, ale už nie som si istý, či to náhodou nebol postrek proti blchám. (Blcha)

Raz nám vypadla elektrina, skoro  na dve hodiny. Bol to čas určený na šmátranie po sviečkach a zápalkách, vhodný na spustenie temnej fantázie. Čas na zamyslenie a mierne obavy. Pustenie strachu na špacír, lebo sme už zabudli ako vyzerá tma. Tá tieseň, ktorá padne na človeka, keď sa nemá čoho chytiť. Kým sa nájdu sviečky a lampáše. Už mi je fajn, už som pozitívne naladený, dobrá nálada mi visí nad hlavou (ako Damoklov meč) len padnúť a padnúť. V najtemnejšom kúte izby ťukám do klávesnice a je mi dobre ako podľa Jakubiska. Čo viac by som mohol chcieť.? (Času je málo...)

Vždy keď sa dostanem do stavu pohody, čas začína plynúť zdanlivo pomalšie, všetko stíham, nič mi neutečie, na všetko mám čas... Zakaždým však nasleduje druhá fáza - zistenie, že čas sa kamsi stratil a už ho niet, že dobré predsavzatia odplávali spolu s ním... Nasleduje fáza tretia, naháňanie zmeškaného času a stres. (Stav pohody a večne mladé ženy)

Blogy sú vo svojej podstate podenkovou žurnalistikou. To obvykle z hľadiska aktuálnosti, ale často aj z aspektu kvality. Chcem veriť, že toto nie je môj prípad (občas si všeličo namýšľam a domýšľam...)
Trvácnosť a platnosť "múdrych myšlienok" je dôležitá, niektoré sa dajú použiť (aj zneužiť) podľa potreby a príležitosti. Niečo zhasne s najmenším vánkom času, niečo pretrvá aj víchrice. (Minca času)

Patrí sa zaspomínať na našu bývalú republiku. Boli to pekné časy, lebo sme tam žili a boli sme mladí. V histórii neexistujú návraty po rovnakej trajektórii, vždy sa čosi mení a vždy je niečo nové (lepšie?), ale sme stále "bratia".  Len peniaze nás trochu delia. Mám pocit, že by bolo lepšie, keby sa už aj u nich platilo Eurom (jednoduchšia dovolenka). Až potom by to bola paráda - žiadne "vekslovanie", rovnaké meny,  priame porovnávanie cien a súťaž, kto je lepší. Takto sme stále lepší my... (ČSR)

Ktosi (čosi) stále odchádza. Našťastie neexistujú absolútne konce, vždy spolu s koncom niečo iné začína... Nový čas (aj keď neexistuje) prinesie nové príbehy všedného dňa. Spomienky nás však vždy vrátia tam, kde chceme. (Čas lúčenia)

Záverečná ľahká myšlienka (skoro ako by ani nebola) namiesto pointy: Hľadám autorov, ktorí by chceli písať v tomto blogu (Waboviny) v podobnom duchu (humor, ľahká irónia, aktuálnosť, hĺbka myšlienok a pod.) nech dajú vedieť v komentári, pošlem im mailovú adresu blogu.