2022/05/23

Volám sa...

Ale nie som Marián ako v tej reklame, kde si ON skonštruuje všetko, čo bude chcieť. Hovorí sa, že Nomen omen, teda že meno predznamenáva niečo z vlastností človeka. Znamená to aj pomenovanie osoby, alebo miesta, ktoré vystihuje nejakú jeho charakteristickú vlastnosť. V duchu dnešných obáv, aby nás niekto neoklamal (neohaxoval) si všímame meno autora, čím sa obvykle vyznačuje vo svojich textoch na internete (v novinách, v časopisoch, ale aj v knihách).

Pri postupujúcej cenzúre internetových stránok a obrovskej prevahe tzv. "mainstreemu" sa môžeme čudovať, že tu ešte taká obava je (možno práve preto). No ale dobre, aj v článkoch, ktoré sú akože nezávadné, je dobré vedieť si vyberať. 

Je známe, že človek radšej číta to, čo potvrdzuje jeho názory, je blízke jeho mentalite. Aj z toho plynie vlastná "autocenzúra", keď sa niekto vyjadruje neomalene, gramaticky a štylisticky nesprávne, nabudúce si už jeho článok neprečítam, ale ani v prípade, že ho nachytám pri klamstve. Podobne je to  aj keď je niekto neobjektívny a extrémistický. A je úplne jedno, kam jeho extrémy smerujú. 

Pri istom spoločenskom rozhovore som sa nedávno vyjadril, že keďže som už zverejnil tisíce svojich názorových článkov, že vlastne som na internete takmer nahý, kto chce, vie o mne všetko (až na ten figový list). 

Samozrejme, také "všetko" nikdy nie je stopercentné, lebo poznanie závisí aj od úrovne myslenia pozorovateľa. Tak ako je to so mnou, tak je to s každým, kto na internet už hodil istý počet svojich názorových článkov. Viem to z praxe, mám vytipovaných niekoľko autorov (a je ich dosť), u ktorých mi stačí jeho meno (Nomen omen), aby som ho neotváral, lebo viem, ako a o čom píše.    

Ak niekto postupuje podobne, nemôže sa mu stať, že by čítal (a veril) názorom, či domnelým faktom od autora, ktorého takto pozná. Rád si však prečíta názory ľudí, ktorých pozná v dobrom. Toto všetko platí samozrejme aj o médiách "hlavného prúdu" a možno o nich ešte viac.  Ak ma niekto raz oklame, druhýkrát sa mu to nemôže podariť a nastupuje označenie v zmysle: Nomen omen.


2022/05/20

Kontext

Kontext znamená významovú súvislosť slov, javov alebo udalostí. Toľko iba stručne z opisu významu tohto slova. Súvislosti, teda kontext sú veľmi dôležité pri hodnotení javov, vecí a udalosti. Ak neberieme do úvahy súvislosti, môžeme sa mýliť v hodnotení, môžeme veci nesprávne chápať. Nemôžem, napríklad povedať, že moja babka bola nešťastná, lebo nemala práčku a musela prať bielizeň ručne v drevenom koryte. Tým by som zanedbal súvislosti, teda dôležitý kontext (práčky vtedy neexistovali) a z pravdy sa stáva hodnotiaca lož, či polopravda, čo je ešte horšie. Spomeňme ešte v tejto súvislosti aj súdnu prax, keď súd zvažuje aj poľahčujúce okolnosti, čo je v tom prípade kontext.

2022/05/16

Kto sme?

Hovorili nám, že človek pochádza z opice. Je to pravda? Ako sa to vezme, ešte stále sme sa nezbavili niektorých opičích inštinktov. Skúste počúvať nejakú TV šou vo vedľajšej miestnosti, kde nevidíte obraz, alebo aj pri televízore so zavretými očami. Obecenstvo a niekedy aj účinkujúcich ťažko rozoznáte od stáda opíc. To hulákanie a temné dunenie ako sa bijú do pŕs nepustí. Možno to však bude v niečom inom, lebo stádo opíc som ešte nikdy nevidel ani nepočul, hádam iba vo filmoch. V Zoo sú opice obvykle tiché.

 

 

2022/05/13

My poslucháči

Som poslucháč, ako mnoho iných poriadnych chlapcov. Každú chvíľu mi to pripomínajú rozhlasoví "hlásatelia". Aj tak sa pýtam, prečo nie sme "počúvači"? V televízii sa nehanbia a oslovujú nás ako diviakov (čo kecám, sme tam poctiví diváci). Len preto, že počúvame rozhlas, sme poslucháči, ako tí, čo večne iba poslúchajú, či už doma, alebo v republike? Sme poslucháči preto, že poslúchame? Žiadne protesty, žiadne manifestácie... Ide o to, že koho vlastne poslúchame. 

Dnes je piatok trinásteho a ja som sa ponevieral po istej poliklinike, čakajúc na osobu s označením VIP. Zašiel som aj do bufetu, všade s respirátorom, len som nevedel ako s tým popíjať kávu a zajedať lekvárovo-tvarohový koláč, dosť slabo prepečený, ale horúci, ako by ho práve z pece vytiahli. Bufetárka mi dala povolenie, dať si dolu respirátor. Respirátor sem a tam a voda z fľaše na zapitie.

Po výdatných "druhých" raňajkách som hľadal istú miestnosť a keď som ju našiel, postavila sa mi do cesty wc-dáma s metlou, dosť široká na to, aby som neprešiel. No pasarán, hlesla ako v Španielsku v roku Pána 1936.

- Choďte o poschodie vyššie!

- Z väčšej výšky "to" lepšie padá dolu, zahlásil som a dal som sa hore schodmi k pánskemu cieľu.    

Pochopiteľne, že som sa v tej poliklinike pohyboval slušne oblečený, svetlá košeľa a tmavé moderné nohavice, také aké sa nosili pred 60. rokmi, proste elegán s iskrou v očiach. Oproti išla dáma v dobrých rokoch, no vlastne babička, zadívala sa mi do očí a oslovila ma:

- Pán doktor, povedzte mi, kde nájdem mamografiu. 

Našťastie som to vedel, a aj keď som nemal na krku fonendoskop, akosi som v tej chvíli povyrástol. A potom niekto hovorí, že piatok trinásteho je nešťastný deň. 

Je to naopak.