2022/03/27

Abstrakcia

Abstrakcia je (podľa Wikipédie) "... stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti". Inak povedané, je to myšlienková manipulácia s realitou. Podľa jazykovedy je to "... filozofické odhliadnutie od nepodstatných znakov skúmaného javu, aby sa utvoril všeobecný pojem". Zriedkavo to môže znamenať aj "niečo neskutočné, neživotné, neexistujúce" a to sme už blízko fikcie.

S fikciou sme už na celkom tenkom ľade z hľadiska reality, lebo tá už nemusí byť ani extrahovaním skutočnosti, lebo podľa slovníka je to niečo vymyslené, neskutočné, či predstierané alebo zdanlivé. A to môže byť zase, z opačnej strany, veľmi blízko reality našej súčasnosti, čomu hovoria  (múdri) ľudia "hoax", ale až sem som sa nechcel dostať, lebo nie som medzi múdrymi obľúbený...

Zaujala ma abstrakcia vo výtvarnom umení, ale aj inde v živote. Fikcia nie, tam je všetko jasné. Môže byť ako vedecká (sci.fi) alebo "bohapustá", všeobecná fikcia. Abstrakcia sa často objavuje aj v poézii a ako už  bolo napísané, objavil ju Apollinaire, ktorý "... objavil kompozíciu novú, založenú na voľnom prúde vedomia, bez prechodu a často bez zjavného logického sledu nesúvislé prvky, pocity, úvahy, spomienky."  (M. Raymond).    

Zdá sa, že vytvoriť abstraktné výtvarné dielo je jednoduché, ale bez myšlienky, ktorá by sa v ňom mohla nájsť, to nebude ono. Asi preto sa návštevníci galérií dlhšie zastavujú pri abstraktných dielach, lebo hľadajú myšlienku. Tá môže byť z pohľadu diváka rôzna, ale keď je silná, môže prísť ku zhode dojmov a pocitov. Ocitáme sa vo virtuálnom svete, ktorý vytvoril autor. 

Niečo podobné platí aj v hudbe, aj keď hudba, ktorá vychádza z civilizačnej reality, má isté pravidlá a ich nerešpektovanie pociťujeme ako nesúlad, abstrakciu a disonanciu. 

V tejto súvislosti by bolo zaujímavé, porozmýšľať o tom, ako sa hudobné motívy ukladajú v pamäti. Možno je to podobné ako u všeobecných spomienok, ale hudba je predsa akási kontinuálna záležitosť, útržky nie sú prijateľné, chceme si spomenúť na celý motív. 

O.K., Idem si oživiť hudobné spomienky na to najlepšie (najlepšie je relatívny pojem) z klasiky:

https://youtu.be/NtypQ0skiug

2022/03/23

Jazyk symbolických novinárov

Jazyk je prostriedok dorozumievania a niekedy aj naopak. Sú ľudia, aj novinári, ktorí majú veľa slov a málo (pravdivých) informácií v nich. Zamyslime sa nad tým, čo je pravda. Inak povedané, čoho je veľa, toho je príliš a pravde to neprospieva. Niekedy sa zdá, že kto kričí, má pravdu (alebo chce pravdu prekričať). Kedysi chodil po svete istý seriál s mottom: "Pravda je vo hviezdach". 

No hej, ale v tom seriáli išlo o mimozemšťanov

Aj niektorí ľudia medzi nami sú ako mimozemšťania

Samo Chalúpka napísal: "Pravde žil som, krivdu bil som..." Mnohí (aj novinári) sa riadia heslom, že proti vetru sa nedá... (plávať), preto si najprv zisťujú, odkiaľ práve dnes fúka vietor... Keď sme boli malí, hovorili nám, že za pravdu ťa aj z voza zhodia a zdá sa, že život sa pod to už zase podpisuje každý deň. Novinári by mali byť zrkadlom doby. Niekedy však majú ďaleko do Benátok, ale bližšie ku krajine krivých zrkadiel.   

Sorry. A kto je tu dnes novinár? Každý kto (verejne) píše. Sú rôzne žánre aj v novinárskej praxi a tobôž v novinárskej teórii.  A obzvlášť dnes. Zatiaľ preto čítajte s porozumením a neberte cudzie názory ako fakty. Čítajte aj to, čo je medzi riadkami. 


2022/03/20

Tréning podľa rádia

Vždy keď počúvam dopravné správy z rozhlasu, aplikujem na seba niečo podobné ako "autogénny tréning" zameraný na trénovanie pamäte a predstavivosti. Moje šoférske skúsenosti nie sú bohvieaké, nenajazdil som ešte milión kilometrov, len nejakých cca 450 tisíc km (Jawa 250, Škoda 100, Škoda Felícia kombi, Fiat GP). Zväčša to bolo na Slovensku, takže slovenský miestopis mám v malíčku.

Keď v dopravnom hlásení o situácii na cestách počujem, že tam a tam sa niečo stalo, či je nejaký problém, naskakuje mi predstavivosť a lietam z jedného miesta na druhé. Trénujem si tým pamäť a oživujem predstavivosť. A možno to pôsobí aj ako špeciálny autogénny tréning na uvoľnenie napätia. Vyskúšajte si to podľa dnešných dopravných správ...

Zjazdnosť, kontroly, radary (skrátené, neaktuálne):

Všetky sledované úseky diaľnic a rýchlostných ciest sú zjazdné... (predstava - naše diaľnice)

Pezinská Baba v oboch smeroch iba vozidlá do 7,5 tony

Huty zjazdné
Donovaly zjazdné
Šturec zjazdný
Dobšiná zjazdná
Čertovica zjazdná

Kremnické Bane zjazdné
Vernár zjazdný
Veľké Pole zjazdné
Makov zjazdný
Biela Hora zjazdná
Príslop prejazdný. uzatváraný pre vozidlá nad 10 m
Fačkov zjazdný uzatváraný pre vozidlá nad 10 m
Herlianske sedlo uzavreté
Šútovce uzavretý pre vozidlá nad 10 m.

Kompa Záhorská Ves - Angern ZMENA v časoch

Kompa vo Vojke premáva 5.00 - 23.00

Kompa Štúrovo - Ostrihom premáva
za Kokavou nad Rimavicou, v smere do Látok je za zákrutou odstavený neoznačený traktor.

CESTNÉ KONTROLY:
    za Studienkou, v smere do Malaciek
    za Trnavou, v smere do Modry
    D1 pri Voderadoch, v smere do Trnavy
    na výjazde zo Zvolena, v smere do Detvy
    v Zuberci na hlavnom ťahu v oboch smeroch
    za Dargovom v smere do Sečoviec
    za výjazdom z Michaloviec, v smere do Sobraniec
    v Košiciach na Fábryho v oboch smeroch
RADARY:
    D1 pri Voderadoch, v smere do Bratislavy
    D4 pri Jarovciach, v smere na D2
    D2 pri Kútoch, v smere do Česka
    D1 za Zelenčom, v smere do Trnavy
    R1 na úrovni Žarnovice, v smere do Žiaru nad Hronom
    Hybe na výjazde, v smere do Východnej
    Košice-Šaca merajú v oboch smeroch
    Humenné - vjazd do Kochanoviec
    Hanušovce nad Topľou - Lipníky
    vo Svinici, v smere na Dargov

Cestujte s nami, s dopravnými správami, prstom na mape, alebo s predstavou v hlave.

(Venované MJ z diskusie)

2022/03/14

Ruská zmrzlina v úvodzovkách

Inšpiroval ma zaujímavý článok na webe, ktorý radšej nespomeniem a písalo sa tam o Ruskej zmrzline v súčasnosti:  

"Jednalo se o jakousi směs cukru, našlehaného ztuženého tuku a vybraných chemických dochucovadel, to vše sevřeno mezi dvě oplatky. Oplatky chutnaly jako kartonový papír a to mezi tím jako izolační pěna s cukrem."

Skrátka, že už to nie je to, čo bývalo. Neodolal som a kúpil som aktuálnu Ruskú zmrzlinu aj ja. Zjedol som ju, ale teraz musím konštatovať, že ten český gurmánsky popis jej konzumácie a chuti je veľmi blízko pravdy. Premenujte toto čudo na Ukrajinskú zmrzlinu a Ukrajinci vám nepoďakujú. Pokiaľ výrobca neprejde na iné suroviny, prípadne aj na inú technológiu, môže to premenovať ako chce, a nič sa nestane, ani politika nepomôže. 

2022/03/12

Čas sa naplnil

Sľúbil som napísať jeden článok každý de po dobu 90 dní. Ten čas sa naplnil a odteraz budem písať len ak budem mať o čom (keď sa mi bude chcieť). Úplná názorová sloboda. príjemné dni želám.

2022/03/09

Čas zrodu zemiakov

Všetko raz začína a všetko raz aj končí. Napríklad také zemiaky na jar začínajú klíčiť aby z každého klíčka vyrástol nový zemiak. V lete alebo na jeseň ich vykopeme a bude z nich zemiaková kaša, alebo zemiaky mastené maslom. Niektoré skončia pečené v trúbe. Keď sme boli malí, založili sme si na lúke ohník a piekli sme zemiaky v pahrebe. Aj my sme ako zemiaky, náš čas musíme prežiť. Nevieme, čo bude zajtra, ale zemiaky, ak ich zasadíme, vyrastú.


2022/03/08

Utorkové zamyslenie

Ospravedlňujem sa tým šiestim čitateľom, ktorí si včera otvorili moju prázdnu stránku wabovín. Nie, nebola to cenzúra, tá sa dnes robí inak, bol to len "modrý" pondelok. Pamätníci vedia, že v dávnych časoch sa síce chodilo do roboty po víkende, ale s pracovnou morálkou a tobôž s pondelkovým výkonom to nebola žiadna sláva. Dnešná doba je iná, každý deň rovnaký, aj výkony sú rovnaké každý deň. Proste 50 odtieňov šedej...

Ja tiež pracujem "home office", ale na pondelkovom výkone sa to včera odrazilo ako kedysi. Nemiešam síce maltu, na wabovinách môžem pracovať aj systémom "copy-paste", môžem sa vrátiť do minulosti. Faktom je, že súčasnosť už nie je taká pestrá ako minulosť, keď sa každý deň odvíjal nový príbeh. O budúcnosti radšej nehovorím. Aká bude a či bude? Držte mi (si) palce a vlejte si do stránok na internete trochu optimizmu.  


2022/03/06

Jazyk symbolických adries

Počítače pracujú zásadne len podľa programu. Na najnižšej úrovni riadenia sú spúšťané inštrukcie, "strojového kódu", ktoré sú pevne dané. Táto zbierka inštrukcií je všetko čo počítač dokáže, ale robí to presne, veľmi rýchlo a môže robiť súčasne viac operácií (multitasting). Procesor nič iné nevie, len vykonať to, čo mu káže spustená inštrukcia. Strojový kód by sa dal prirovnať k obyčajným vojakom, ktorí nemyslia, vykonávajú len rozkazy veliteľa. 

Nad vojakmi (nad strojovým kódom) je vyšší jazyk symbolických adries. Ten zase realizuje príkazy z vyššieho velenia, teda plní úlohy, kombinuje inštrukcie podľa zadania programátora. Tento jazyk je aj pre človeka trochu čitateľnejší, už to nie sú samé nezáživné čísla v dvojkovej sústave, ale zapamätateľné symboly. Program napísaný v jazyku symbolických adries sa do  procesorovej reči prekladá pomocou assemblera (prekladača). 

Nad tým všetkým sú skutočné programovacie jazyky rôzne orientované. V týchto jazykoch vzniká program, napísaný takmer ľudskou rečou podľa zámeru objednávateľa. Iné formy ľudského vyjadrovania nie sú vhodné na jednoznačný a systémový opis problému a jeho riešenia. Celý tento systém je podobný, ako v bežnom živote, v organizácii spoločnosti. 

Na začiatku je problém, objednávateľ riešenia a na konci vykonávateľ. Ako v politike. Preto je za všetky zlé (aj dobré) rozhodnutia zodpovedný politik (objednávateľ), nie počítač.

Procesor


2022/03/05

Baker street 2019

Chcel som dnes písať o domácich zvieratách (foto), ale podarilo sa nám kúpiť chlieb s veľkým "CH". Už 30 rokov mi nechutí chlieb, ktorý sa predáva v super a hyper aj v malých "marketoch". Pekárske remeslo zrejme vymizlo z tohto kraja. Výborný chlieb som jedol naposledy pred pár rokmi v Székesfehérvári. 

Dnes opäť, chlieb náš každodenný mi chutí. Kváskový pšeničný chlieb je od doposiaľ neznámej firmy "Baker street 2019". Upiecť chlieb je také jednoduché - stačí voda, soľ, um a cit pekára (podľa Baker street). Podrobnosti receptu nepoznám, ale stále cítim v ústach chuť toho chleba. 

Nezvyknem klamať, tak pripájam ešte zopár domácich zvierat:



   





 
Nabudúce, čo si budete želať...

2022/03/04

Zo života hmyzu

Za slniečka, skoro zrána,
vstala včielka, vybúvaná.
Vstala – a už letí, hej!
po lúčine zelenej.
 









 
Zajtra bude hydina  a podobné domáce zvieratstvo...

2022/03/02

Nič

Nič a prázdno, ostali len spomienky. Budúcnosť? Nemôžem to slovo vysloviť, lebo všetci ho majú plné ústa a ja chcem niečo iné. Chcem budúcnosť v kontinuu. Sme už perfektne rozdelení, sme dobrí a zlí. Len nikto nevie, kto je kto. Zdá sa vám, že je to zmätočné, že je to pesimistické? Ani nie. Bohužiaľ.  

2022/03/01

Televízia súkromne historicky

Len zopár exotov tvrdí, že nepozerá televízny program, ale možno, že do zóny otrockého nepozerania TV smerujeme dobrovoľne, či nie, všetci. Bez televízie sa dá žiť. Horšie by to bolo bez internetu, lebo cez internet sú už prepojené žily a nervy systému koexistencie modernej spoločnosti. Účty, platby, obchod, financie, zábava a informácie. Prvotné ľudské spoločnosti internet nepotrebovali. Bez neho sa tam raz možno vráti aj naša. 

Pre človeka nie je internet dôležitý, dôležitý je však pre ľudskú spoločnosť, lebo si naň už vypestovala "závislosť". Prvý televízny prijímač, ktorý vyzeral ako veľké rádio s malou obrazovkou som videl u nás na dedine niekedy v roku 1956-1957. Na programe bol nejaký balet, alebo to bol hokej, to už neviem. 

O rok na to kúpila naša škola veľký televízor, boli sme ho pomôcť priniesť zo železničnej stanice do školy s našim učiteľom. Postavili sme ho na stôl, strčili do zásuvky a pozerali sme na úžasné zrnenie. Anténa ešte nebola namontovaná. Neskôr, už ako rodina sme si kúpili na pôžičku prvý československý televízor značky Orchidea (1964), ktorý mal ako prvý hranatú obrazovku a asymetrické usporiadanie

Vyrábal sa od 1964 do 1966 v Pardubiciach. Dokúpil som si k nemu diaľkové ovládanie na kábli. Dal sa ním nastaviť jas a kontrast a vypnúť televízor. Bol to pokrok, lebo tzv. CRT televízory mali odporúčanú pozorovaciu vzdialenosť najmenej 5x uhlopriečku. Tento TV prijímač nám vydržal veľmi dlho. 

Každých 8 rokov bolo treba vymeniť obrazovku. Samozrejmosťou bolo namontovať do neho "viedenský" zvukový modul. Nesjôr som do neho namontoval aj senzorové ovládanie prepínania kanálov. Naša Orchidea takto vydržala prakticky až do roku 1988, kedy doslúžila a nahradil ju farebný televízor Rubin-Tesla

Rubin-Tesla nám dlho nevydržal, dokonca sme kvôli nemu pozerali našu "revolúciu" s vynechaním jednej farebnej zložky. V medziobdobí opráv sme mali (na výpomoc) malý rumunský čiernobiely televízor, už neviem akej značky. Éru LED televízorov sme začali spoľahlivým "Panasonic Viera" (80 cm) a ako záložný je malý Samsung.   

 


Taká bola a je naša televízna história...