O 5 minút trištvrte na dve

Ušlo sa mi dnes iba posledných 15 minút televíznej diskusie s premiérom, akože už na záver plynovej krízy. Bodaj by to tak bolo a hlavne aby sme sa poučili. Teda nie my, čo sme mimo, ale vláda a príslušné naše "privátne" firmy. Jediné čo sa nedá zmeniť, sú lokalizácie zásob zemného plynu na Zemi a ich majitelia.

Nechcem do diverzifikácie energetiky hovoriť, tá môže byť riešená na rôznych úrovniach, od šetrenia až po, neviem čo... v rámci reálnych možností. Zaujala ma diskusia s premiérom a pozícia moderátora, ktorý sa márne snažil nepočúvať svojho hosťa a márne sa snažil doviesť debatu do svojej politickej roviny - koalícia versus opozícia, suplujúc opozíciu.

Premiér popri vecných argumentoch a informáciach sa úspešne bránil vlastným tlakom na politickú rovinu, ale samozrejme z tej druhej strany. V politickej rovine vysoko vyhral na body a v realite, to posúdime po istom čase, keď sa plynová kríza aj fakticky skončí.

Teším sa na časy, keď sa novinári a moderátori zamerajú na skutočné (naše) problémy a politikárčenie nechajú politikom v ich stranách a straničkách...

StarGate dnes

Generál Hammond bol odvolaný z funkcie a v úlohách SG1 nastal rapídny zvrat... Nástupca generála nechá zostrojiť super bombu z minerálov dovezených zo vzdialenej planéty, ktorú obývajú Goaldi. Pri prvom pokuse s výbuchom bomby na vzdialenej planéte však príde k jej zničeniu a cez bránu, ktorá sa včas nezatvorila, sa dostáva na zem nebezpečná radiácia...

Plukovník Jack O'Neill tuší za odvolaním generála Hammonda nejaké pozemské štátne spiknutie, tak vezme osud Vesmíru do vlastných rúk, podujme sa sprisahanie odhaliť a Hammonda vrátiť späť do velenia SG1. Aj sa mu to, vďaka jeho múdrosti, šikovnosti a hlavne tvrdosti (inak pôsobí dosť mäkko) podarí. Ako inak, aj na Zemi sa mu darí rovnako ako na každej planéte.

Pozerám tento seriál už 2 - 3 týždne, zatiaľ púta moju pozornosť, len sa mi zdá, že plukovník O'Neill je zo samých happyendov značne znechutený a začína byť nepresvedčivý, akoby svoje nebezpečné poslanie plnil ľavou zadnou, len tak mimochodom, veď aj tak vie, že všetko pre neho dobre skončí...

Plukovník nikdy nestráca fazónu, vždy je nad vecou a nikdy neprejavuje žiadne emócie a ak, tak iba v rámci povinnej trošky zvláštneho humoru. Majorka Cartrová zase bez mihnutia oka zostrojí na povel nového veliteľa superbombu, aj keď je presvedčená, že je to proti jej morálnym zásadám a hrozba pre obývané planéty a v konečnom dôsledku aj pre Zem (Ameriku).

V dnešnom dieli bol aj zaujímavý politický aspekt - nejakí šéfovia špeciálnej tajnej služby NID (jednej z mnohých...) sa spolčili s Rusmi a presvedčili ich, aby svoju hviezdnu bránu zničili. Na záver sa generál Hammond vrátil do svojej funkcie a všetko sa vrátilo do starých koľají... Svet bol opäť zachránený a Vesmír tiež, až na tú jednu planétu... až na tú jednu planétu...

Čo je za tým?

Už je všetko jasné, kto je väčší a kto menší vinník, kto je postihnutý viac, kto menej a kto totálne. Samozrejme ide o plyn. Chcel som dodržať bobríka mlčania až kým nezačne k nám prúdiť plyn z východu, ale to by som asi musel tento blog nadlho opustiť. Vsjo jásno, sa tam hovorí a tiež sa tam hovorí, že za tým všetkým je v pozadí ešte väčší brat.

Po dnešnej diskusii s odborníkmi na TA3 je jasné, že v rámci Ukrajiny je niekoľko alternatívnych riešení, jedna zlá a dve ešte horšie, ani jedna dobrá správa pre nás... Takže nechajme plyn plynom, počkajme si, ako sa to vyvrbí, lebo čo neovplyvníme, to nech plynie tak, ako chcú mocní na nebi... Rád by som písal o niečom pozitívnom a príjemnom, ale kde vziať a nekradnúť?

Počasie nám pripravilo pravé zimné radovánky. Vytiahol som auto z garáže a hneď na skle primŕzal dážď. Cesty sú ešte zasolené, tak nemrzli, ale ak sa trochu ochladí, bude to ako sklo, možno do rána. Lepšie bude sedieť doma. Veď sa to už aj na cestách prejavilo zvýšením aj neatmosférických "zrážok". Zdá sa, že mnohí sa stále niekam bezdôvodne a nezodpovedne ponáhľajú.

Lampa opäť na scéne

Po včerajšej oslave v Národnom divadle to už máme za sebou - sme v Eure aj slávnostne. Nebudem sa vyjadrovať k programu, veď som tam nemusel sedieť, ale rád by som povedal, že som bol zvedavý hlavne na slová premiérov Poľska, Česka a Maďarska. Pochopiteľne, lebo reakcie susedov sú najzaujímavejšie.

Pre mňa ani nie je dôležité o čom hovorili, to podlieha v takýchto prípadoch istej slušnosti a oficiálnosti, ale vnímal som skôr celkový dojem. Český premiér bol trochu neistý a nevyšlo mu záverečné slovenské "Dovidenia..." Poľské vyjadrenie bolo susedsky žičlivé. Príjemne ma prekvapilo bezprostredné vystúpenie maďarského premiéra, bez papiera, vecné, jasné, stručné a susedsky úprimné, perfektné vystúpenie.

Dnes som mal aj svoju osobnú premiéru, prvýkrát som platil účty na pošte Eurom (a v krčme svoje prvé euro-pivo). Všetko som si doma spočítal a pripravil. Jediný problém sa ukázal, že som 5 centov považoval za 50... Akoby aj nie, keď za päťkou je zemeguľa, ktorá vyzerá ako nula (guľa nech mi prepáči)... Už budem vedieť. Tie centy mi nejako nesedia, aj pani poštárka za priehradkou povedala, že mi vydáva eurá a (euro)haliere. A prečo nie?

Na námestí som stretol dvoch kolegov, jedného staršieho a jedného mladšieho ako ja. Staršieho nedávno spovedal Oliver Andráši vo svojich Múdrych... Spýtal som sa ho, koľko mu zaplatili, snažil sa rozprávať čo najdlhšie, aby toho bolo čo najviac, ale vraj nič nedostal. Ani mu nedali podpísať súhlas s uverejnením.. Za ankety sa teda asi neplatí...

Večer som si nenechal ujsť novú Lampu. V skutočnosti som sa pozeral na Lampu starú, lebo Hríb bol starý a diskutujúci tiež. Najprv sa posťažoval na svoj ťažký život a potom diskutovali na tému ktorá už raz bola (podobná) na programe a nesie jasný divácky úspech. To mi však nevadí, takýto program, aj takéto témy mi vyhovujú. Kým nezačne búšiť do politiky, lebo tam je trochu neohrabaný.

A ešte k tej téme života, kedy vlastne začal... Otázku podľa mňa zodpovedali dostatočne jasne. Otázku o Bohu veľmi inteligentne nezodpovedali, do tajov božích sa veru vedcom neoddá hovoriť.

Myslím si, že naša starosť o iné civilizácie vo vesmíre je a ostane navždy v oblasti teórie a scifi, ale je to v poriadku, aj tak je vzrušujúce o medzihviezdnych letoch hovoriť.

V poslednom čase sledujem seriál Hviezdna brána, ako oddychovú reláciu. Ničím nezaťažuje, všetko je jasné ako v rozprávkach, kde dobro víťazí. Čistá fantázia.

Vnútorné veci

Je čas, keď sa aj na blogoch bilancuje, robia sa malé domáce inventúry. Nerád sa pridávam k masovým trendom, ale takéto úvahy na záver roka robím už tradične, tak pár slovami aj teraz zhrniem svoje záverečné dojmy. Tentokrát som si dal na čas, tak ma predbehli viacerí, ale to môže byť aj výhoda, lebo niektoré všeobecné uzávery už nemusím opakovať, na iné zase môžem reagovať.

Bilancovanie môže byť optimistické, alebo aj také, ktoré končí s danou etapou vývoja a nastávajú novoročné zmeny a predsavzatia. Pozitívne to vychádza na Bútľavej vŕbe, dokonca autor udeľuje blogerské (virtuálne) ceny a mne sa ušla cena "Diskutujúci roka". Asi som si ju zaslúžil, lebo medzi slepými aj jednooký býva kráľom... Tým som chcel iba naznačiť, že s diskusiami sa tu málokedy roztrhne vrece.

Filip sa chváli 34 tisícmi čitateľov v minulom roku, u mňa bola iba polovica, ale to uvádzam ako nedôležitú informáciu, len pre porovnanie. Filip sa zameriava na "angažované" a spoločenské témy, ale aj na politiku s vyhraneným názorom, študentskú problematiku a to prináša iný okruh čitateľov ako moje všedné, osobné postrehy, glosy iba s občasným zabŕdnutím do vážnejšej problematiky.

Z Bútľavej vŕby som bol nasmerovaný na Hyenoviny, na ktorých autor končí, lebo sa nenaplnili jeho očakávania, hlavne v návštevnosti a tiež mu chýba diskusia, známy to problém na osobných blogoch mimo sme a podobných - nedostatok odozvy, diskusie a uznania, tak prechádza blogovať s menej osobnými vecami na blog.sme...

Sú známe aj prípady blogerov, ktorí začali na blog.sme , neskôr prešli na inú platformu a sme zanechali, alebo pokračujú v oboch smeroch.

O životnosti blogera sa už dosť popísalo, sú veci, ktoré prinášajú rýchlu blogerskú smrť (poznám) ale je aj tisíce maličkostí, ktoré dokážu blogera "uondať" až tak, že pomaly a isto zbalí kufor. Medzi tie drobnosti patrí aj nedostatok odozvy a uznania. Taký je život.

Sám sebe si týmto gratulujem k oceneniu od Filipa... :)