O čom sa hovorí

Keď sa stretne rodina, alebo známi, rozhovory sa vedú obyčajne o blízkych aktuálnych spoločenských témach. Až na záver sa zvyčajne skĺzne do politiky, čo je tiež spoločenská téma, ale značne riziková. S vyšším vekom diskutujúcich nastupujú aj rozhovory o chorobách (vlastných) a teraz aj o spoločenskej chorobe zvanej "covid". Spomínam si na mladé časy, na základne vojenskej službe, vtedy boli diskusie jasné, vždy skončili u jedla a pri ženách.

Predmet rozhovoru záleží aj od špecializácie účastníkov. Tak som mal včera možnosť diskutovať so špecialistom na elektroniku. Pracuje v módnej oblasti elektromobilov.  Museli sme sa teda logicky dostať aj k budúcnosti tejto "politiky", ktorá chce nahradiť spaľovacie motory v automobiloch elektrickými, čo by bolo v poriadku, len sa zdá, že nie sú domyslené všetky dôsledky tohto vývoja. V každom prípade by to malo dopad na energetiku a mnoho iných oblastí. Vyvolalo by to aj dramatické spoločenské zmeny. 

V aktuálnom rozhovore dnes nemožno vynechať ani choroby, presnejšie tú jedinú, o ktorej sa každodenne veľa nahovorí, ale málo povie. Týmito dvomi témami sme sa vlastne nenápadne dostali do oblasti politiky a to do tej najvyššej, až globálnej, o ktorej sa dnes už (ešte) nahlas nehovorí...

Čitateľský zápisník

Zápisník, v ktorom momentálne nie je nič... To je bohužiaľ pravda. Málo čítam knihy. Sledujem len dianie na internete a to je veľmi ďaleko od "normálneho" príjemného, alebo napínavého (románového) života. Tým nechcem povedať, že taký "normálny" si tu teraz žijeme, to zďaleka nie, veď to onô, ale ktovie, šikovný autor by z nás možno vykresal dajaký príbeh. Musíme vydržať, všetko ešte bude a možno už zajtra príde nejaká kniha s príbehom. 

Mám v zásobníku dve neprečítané knihy, jedna je príliš hrubá a druhá je o dejinách od Eduarda Chmelára. Ešte som nenašiel odvahu pustiť sa do Banášovho Štefánika, ani ponoriť sa do Rekonštrukcie slovenských dejín od bývalého kandidáta na prezidenta. Kým bude zvolený, určite to dočítam. A mám ešte jednu, ktorú som čítal aj písal: Waboviny, výber z blogového denníka 2006-2021 (prvé vydanie). 

Zajtra bude streda, o čom bude?

 

Včera nedeľa bola

 Aj náš "lokdovnový" program bol nedeľný, ale v podstate sa ničím nelíšil od všedných dní v tomto stave hybernácie. Neboli na obed rezne, ale fašírka so zemiakovou kašou a miešaným šalátom. Zdravotná prechádzka k labutiam...

Dovidenia v utorok.

Najlepšie počasie

 Na Titaniku bolo asi celkom slušné počasie a narazili na ľadovú kryhu. Na jednom televíznom kanáli majú najlepšie počasie. Nemám nič proti dobrému počasiu, dokonca túto reláciu najradšej pozerám zo všetkých počasí. Aj tak si myslím, vo všeobecnosti, že je trochu odvážne povedať "táto relácia je najlepšia" alebo, že tento rozhlas je "každým slovom vyladený". 

Superlatívy sú dnes obľúbenou formou v reklame, ale aj medzi ľuďmi sa to ujalo. Neviem prečo. Ak je všetko najlepšie, potom naozaj chýba "naj", lebo všetko je vyrovnané. Ostáva už len "naj, naj, alebo naj, naj, naj".

Povedať, že "tento seriál" je najlepší, je odvážne. Neviem prečo, nemám rád ani jeden seriál za najlepší. Na každom, z toho mála, ktoré pozerám, sa dajú nájsť pozitíva aj chybičky krásy. Ak by som to mal uzatvoriť, tak predsa len najlepším seriálom je "Najlepšie počasie". Vždy prináša nové informácie celkom slušnou, nenásilnou formou. Aj tak sa tie informácie niekedy nepotvrdia.   

Upratovanie

Môže sa zdať, že píšem o bežných veciach, o hlúpostiach. Upratovanie však nie je celkom obyčajná záležitosť, aj keď doma každý pravidelne upratuje. Z času na čas treba poupratovať aj priestory, na prvý pohľad neviditeľné. Napríklad takú špajzu, či komoru, alebo garáž. To sú priestory veľmi často používané na odkladanie momentálne nepotrebných vecí. Tam sa kopia bez ladu a skladu... Ale naozaj neviditeľná je myseľ, teda vlastná duša, vlastné emócie, ktoré je dobré tiež z času na čas poupratovať.

To vnútorné upratovanie je oveľa náročnejšie ako každodenné vysávanie, či utieranie prachu. Niekedy, keď je už naozaj zle, si to vyžiada aj spoluprácu nezainteresovaného odborníka, psychoanalytika. A to je už iná káva, o tom viac nemôžem písať, je to mimo mňa, nie som psychológ.

V istom zmysle každý človek uplatňuje v spoločenskom styku postupy, ktoré psychológovia preskúmali a spracovali do svojej vedy, do rôznych testov, ale prapôvod toho je v bežnom ľudskom spolupôsobení. Vzájomne sa hodnotíme, odhadujeme, čo je v tom druhom... Niekedy sa trafíme, inokedy sa môžeme aj mýliť, lebo každý jedinec používa isté "mimikry", chce sa ukázať v takom či onakom (lepšom) svetle. Hovorí sa tomu pretvárka, niekedy aj "dobrá výchova". Lepšia je však úprimnosť, hlavne ak je vzájomná. 

Tak dobrý deň! 

Alebo ako sa v týchto časoch hovorí: Pekný (ďalší) deň! 

Hlboký nádych bránicou a plný výdych, ako ako podľa jogy...