Stránky

20 februára 2010

Avatar a popcorn

V domácej pohode dojedám pukance, čo mi ostali z kina Max. Správne tušíte, že ma osud konečne zavial na Avatara. O filme sa už veľa popísalo, veľa som o ňom čítal. Pod vplyvom rôznorodých recenzií som postupne prechádzal od stavu vysokého záujmu až po takmer úplný nezáujem. Bola to iba náhoda, že som si dnes vybral parkovisko pri kine Max, ktoré je mimo centra Trnavy, aby som si užil aj trochu pešej chôdze za povinnosťami v centre.

Keď sme tam už boli, bolo logické zájsť sa poinformovať o filmoch, ktoré práve bežia. Tak sme sa zastavili pri pokladni kina práve 10 minút pred začiatkom 3D projekcie Avatara. Prvotný záujem o film už iste poklesol, ale aj tak nás tam sedelo najmenej sto. Predstavenie netrvalo dlho - vôbec som sa nenudil, ale v reálnom čase sa našli dvaja diváci v našom rade, ktorí si museli v polovičke filmu odskočiť (ja nie :).

Žánrovo som film vnímal spočiatku ako bežný scifi príbeh s trocha inovovaným dejom, aký tu ešte nebol. Neskôr som ho o kúsok posunul ku sfére rozprávok. Spôsobila to technológia 3D, ktorá tu bola absolútne dokonalá. Počas filmu ma netrápili úvahy o tom, nakoľko je film založený na živých hercoch a nakoľko je dopracovaný v digitálnom štúdiu, výsledok bol presvedčivý. Veľký podiel na výsledku mal iste aj citlivý dynamický strih.

Samotný príbeh mal u mňa dve paralelné roviny. Jednou je už spomínaná rovina mierne modifikovaného scifi príbehu s využitím dostupnej trikovej techniky, teda vlastne moderná rozprávka. Herecké obsadenie bolo fajn, hlavne v "domorodej populácii" a u Avatarov. Zvláštne bolo, že na mňa pôsobil príbeh lásky Avatara celkom prirodzene a príjemne. Neprekročil medze dané dobrým vkusom, nebol celkom ľudský, ale napriek tomu presvedčivý. Všetky postavy domorodcov boli perfektne zahrané, ale ani "druhá strana" nehrala zle.

Druhú rovinu filmu vidím v jeho myšlienkach. V tomto smere to nie je film o nejakých mimozemských rasách a ľuďoch, ale výlučne o ľudskej psychológii. Konečne, kde by sme my ľudia došli k nejakej inej? Druhá rovina ponúka aj paralely so súčasnými predstavami o vzťahu človeka k prírode, o drancovaní matičky Zeme. Núka aj podobnosť s absolútnymi mocenskými ambíciami s neobmedzenou technickou a vojenskou mocou zo sústredeného bohatstva sveta.

Som rád, že som tento film videl a môžem ho odporúčať ako celkom zábavný s možnosťou zamyslenia sa.

8 komentárov:

  1. Presne si vystihol moje pocity z filmu a to som ho videla 2x, najprv klasicky a potom v 3D.
    ima

    OdpovedaťOdstrániť
  2. môžem len súhlasiť, videla som ho a bola som doslova unesená množstvom krásnych symbolov, v ktorých sa odzrkadľovala úcta k prírode a jej sile, spojenie človeka s prírodou, aké by sa žiadalo mať..
    Avatar je krásna rozprávka, pri ktorej človek vôbec nezaregistroval, ako tri hodiny sedenia a pozerania uplynuli...

    v 3D projekcii som ho zatiaľ nevidela... ale verím, že je to úchvatné divadlo

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :-)
    Filmové umenie beží už dlho mimo mňa, žiaľ. Možno raz opäť nájdem k nemu chodníček. Páči sa mi však, že Ty do nášho mesta stále nachádzaš cestu. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Silvia, po dlhom čase ťa opäť vidieť, vitaj. Hádam Rossiju ešte nezaplavila americká filmová produkcia? To je hrozné!

    Vaše mesto, ako sa k nemu pekne hlásiš, je tak trochu aj moje, čo som sa cezeň najazdil.. Veď keby som bol svojho času hlasoval inak, bolo by aj našim krajským mestom. Okrem toho je bližšie aj tým, že k nemu vedie diaľnica.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. :-)
    Rossija je v tom nevinne. Na filmy neostáva čas.:-(

    OdpovedaťOdstrániť
  6. mia, videla si už nejaký film na 3D? Je to zážitok, veď aj na východe sú tri 3D kiná. Odporúčam.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nie nevidela .... :(
    Jasné, že aj tu na východe máme 3D kiná.. :)). Toto je len otázka mojej pohodlnosti, ktorú musím prekonať, zdvihnúť .... :) a ísť....

    OdpovedaťOdstrániť
  8. V kině jsem viděl asi 5x a pak si ještě koupil DVD s rozšířenou verzí o 16 minut :).
    Jirka Ščobák

    OdpovedaťOdstrániť