Návraty do histórie

Dnešný deň som sa na chvíľu vrátil do histórie.

Prvý návrat smeroval len niekoľko rokov dozadu, aby som bol presnejší, do roku 1988, kedy vznikali moje prvé rodinné videá. Poviete si, čo je to za históriu? Veď to bolo nedávno... To je pravda, ale deti, ktoré sa vtedy ledva naučili chodiť, dnes chodia na vysokú...

Každý rok najmenej dve spoločné rodinné udalosti, najmenej hodina videozáznamu. Neskôr, záznamy z výletov a dovoleniek... Nechcem sa chváliť, ale aj po rokoch som nadmieru spokojný s vtedajšou mojou kamerovou a režijnou prácou. Nechválim sa, len kriticky hodnotím to, čo som dnes niekoľko hodín sledoval na obrazovke.

A hlavne, malé herečky boli a sú super, dnes by sa povedalo, že boli super zabávačky.

Staré záznamy prepisujem na DVD nosiče. Z digitálnej podoby sa dajú zhotoviť ukážkové videá... Ak sa to naučím a naučím sa vkladať ich na web, niektoré vám predvediem. Nebude to hneď, som len na začiatku cesty... Teším sa na budúcnosť.

Druhý návrat do histórie ani nebol návratom v pravom zmysle slova. Do minulosti ma vrhla moderátorka rádia Slovensko, keď na príhodu istého poslucháča o konfiškácii rozhlasových prijímačov skonštatovala, že to bolo určite v roku 1968... Nielen, že je to hrubé skreslenie, lebo v tom roku sa nič také nedialo, bolo by to proti logike, lebo vtedajšie "obe strany" mali svoje vysielanie a rádioprijímače tak boli nástrojmi propagandy oboch strán.

Konfiškácia rádioprijímačov sa mohla stať v ojedinelých prípadoch, po "víťaznom februári", alebo nebodaj ešte v čase vojny. Vtedajšia vláda sa naozaj obávala rozhlasového vysielania zo západu. Premiestniť to do roku 1968 je naozaj možné len hrubou neznalosťou histórie.

Tak mi pri tejto príležitosti napadlo, že naozaj potrebujeme posilniť historickú pamäť národa, otázka je len, či sa tak má diať v špeciálnych ústavoch pamäti národa, keď máme aj také niečo ako Historický ústav SAV...