Múry a murári

Téma múrov nie je politická, ale skôr historická. Ktovie odkedy sa stavajú múry na ochranu vlastnej civilizácie pred barbarmi, ale najznámejší je Veľký čínsky múr. Je to systém opevnení v severnej Číne, o ktorom sa hovorilo, že je to jediná stavba na zemi, ktorú vidieť z vesmíru, teda z obežnej dráhy okolo zeme. Veľký čínsky múr má celkovú dĺžku 6700 km.

Čínsky múr bol postavený "nedávno", stavali ho od 15. do 17. storočia. Vraj sa tam dávno predtým  stavali podobné opevnenia. Múr mal chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Nie je mi celkom jasné, nakoľko ju ochránil, ale dnes už patrí len medzi svetové kultúrne dedičstvo a Čina žije obvyklým spôsobom v spolupráci so svetom.

Ešte skôr ako čínsky múr, bol Rimanmi v Anglicku postavený "Hadriánov val". Začali ho stavať v roku 122, bol dlhý len 117 km a siahal od Severného mora po Írske more. Boli v ňom zabudované pevnosti a vedľa neho viedla cesta. Rímsku ríšu nezachránil. Je tiež súčasťou svetového dedičstva UNESCO, teda to čo sa z neho zachovalo.

Z novodobých múrov treba spomenúť "berlínsky múr" a v súvislosti s ním aj "železnú oponu", ktorá sa tiahla po hraniciach "socialistického tábora" so Západom. Berlínsky múr je známym symbolom studenej vojny. Vydržal 28 rokov, keď padol spolu so železnou oponou. Zdá sa, že myšlienka murovania múrov sa ujala aj v "modernej" západnej civilizácii. Po zbúraní berlínskeho múra bola myšlienka múrov a železných opôn opäť oživená.

Vo svete sa vyskytli aj iné "opony" tzv. "bambusová opona", bola obdobou európskej železnej opony vo východnej Ázii. Kaktusová opona bola vysadená na Kube v roku 1961 kubánskou armádou v dĺžke 13 km pozdĺž severovýchodného plota oddeľujúceho americkú základňu v provincii Guantánamo. Neskôr bola doplnená americkými a kubánskymi mínovými poľami v "zemi nikoho". Označenie "ľadová opona" bolo používané pre hranicu medzi USA a ZSSR v Beringovom prielive.

V roku 2000 začal Izrael stavať ochranný múr - bezpečnostnú bariéru okolo západného brehu. Múr má viac ako 400 km a skladá sa z vysokého múra a oplotenia z ostnatého drôtu. Medzinárodný súdny dvor vyzval Izrael na odstránenie múra, ale toto rozhodnutie nebolo záväzné, tak múr stojí.

V roku 2006 vybudovali Spojené štáty 1100 km dlhý "sofistikovaný" múr na hranici s Mexikom. Mal zabrániť nelegálnym imigrantom v prenikaní do USA a tiež mal slúžiť proti pašovaniu drog z Mexika. Do istej miery sem patria aj súčasné "schengenské hranice" EÚ.

Múry postavené v Čechách a neskôr aj na Slovensku sa označujú ako "segregačné", lebo ich postavili na ochranu obyvateľov v mestách pred neprispôsobivými susedmi. Na Slovensku ich je vraj až 14. Do istej miery sem patria aj múry a bariéry okolo víl a honosných domov zbohatlíkov.

No a to najnovšie nakoniec... Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk potvrdil začiatok prác na múre, ktorého vybudovanie na takmer 2000 kilometrov dlhej hranici ešte v júni navrhol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojský. Odhad nákladov sa vtedy pohyboval na úrovni 100 miliónov eur. Zrejme je už aj dodávateľ jasný, lebo v niektorých úsekoch ho začali stavať...




Niet sa čo čudovať, poučení i nepoučení z murovania histórie je veľa. Že by za tým boli slobodní murári? Otázne je, kam nás to dovedie a k čomu to bude dobré.



Zdroj informácií: wikipedia, internet

Kremrola má dva konce

Zvláštne sú tie konce, ktoré sa tvária ako začiatky, kým sa do kremrole niekto nezahryzne. Je to otázka náhodného výberu, ale nikdy to nie je jasné. Keď sa už zahryzneme do jedného konca kremrole, odrazu sa stane z toho konca začiatok. Ten druhý koniec ostane navždy koncom. Tak je to aj s letom, akonáhle raz začne, už sa môžeme dočkať len jeho konca. Tomu, čo je medzi začiatkom a koncom leta, sa hovorí uhorková sezóna.

V tomto roku sa urodilo dosť uhoriek. Užili sme si z nich niekoľkokrát aj "kvašáky" a máme naložené aj na zimu. Symbolicky som dnes na trhu kúpil posledné kilo malých nakladačiek, ktoré som naložil do slaného nálevu, aby z nich boli posledné tohtoročné "kvašáky". Ktovie, čo nám prinesie jeseň. Dúfam, že nebude horúca, len zahmlená a trochu sychravá. Taká má byť. Nech potom prvý sneh prinesie prvú a (poslednú) zimnú snehovú radosť, aby sme sa tešili na skorý príchod jari.

Leto bolo horúce, ale už sa teploty miernia. Dokonca nastalo aj prímerie a hrany hláv štátov sa postupne obrusujú. Hádam len okrem tej našej. Všeličo sa vyjasnilo, všeličo sa globálne pospájalo do súvislostí. Stačí čítať aj medzi riadkami internetu, ako kedysi v novinách. Nedávno som videl a počul peknú diskusiu na čt2 Zábavné na nej bolo to, ako jedna strana argumentovala: Je to tak, ako ja tvrdím, lebo aj všetci Holanďania si to tak myslia a to je múdry národ.

U nás si niektorí jednotlivci hovoria, že my sme hlúpy národ, teda ak tá argumentácia platí aj opačne (a prečo by neplatila?), hlúpy je ten, kto to hovorí a ak to hovorí hlupák, nie je jeho výrok pravdivý. Logika nepustí a sranda musí byť. Mal by to byť trend tejto jesene, isté upokojenie a humorný nadhľad, lebo jeseni nesvedčí, keď je horúca.

Tak a už je po mojej sobotňajšej kremroli, téma i ja sme boli mierne vyčerpaní. Nieže by už nebolo o čom, ale treba aj pracovať, nielen klábosiť. Mimochodom, od dnešného dňa si zavádzam presne stanovenú pracovnú dobu. Každý deň odrobiť dve hodiny na niečom užitočnom. Aj keby nebolo čo. S výnimkou soboty a nedele, aby som bol synchrónny s pracujúcimi. Tí majú 8 hodinovú pracovnú dobu, ale vieme dobre ako to chodí, tiež robia len dve hodiny (okrem výnimiek).

Určite mi ostane čas na podobné neužitočné písanie ako toto.

   

Televízny výber

Ponuka programov na televíznych kanáloch je dnes a denne obrovská. Na prvý pohľad. Na druhý pohľad je tam obrovský prebytok kanálov. Znakom súčasnej epochy sú seriály a samozrejme reklamy, ktoré sa vnucujú všade ako matka múdrosti. Nemal by som však o reklamách takto nepekne písať, lebo vždy keď začne reklama, prepínam inde. Aj reklamní mágovia to vedia, preto časy na reklamné vysielanie synchronizujú. Neviem, ako sa tomu hovorí odborne, asi kartel.

Kartel je dohoda medzi organizáciami, ktorá obmedzuje, alebo eliminuje konkurenciu s cieľom maximalizovať zisky (voľne podľa wikipedie). V TV reklamách to má priamy dopad na televíznych divákov. Nie v tom,  že by šaleli po tovaroch a službách vyzdvihnutých do neba v reklame, ale pozitívne v tom, že počas reklamy divák plní príkazy pitného režimu, teda ide sa napiť. V lepšom prípade je to len voda z vodovodu, ktorá je u nás ešte pitná. V ďalšom reklamnom bloku sa ide zbaviť prebytočných tekutín.

Nezanedbateľný dopad reklamných prestávok je aj v tom, že diváci priberajú na váhe. Pochopiteľne, nebudú len tak nečinne sedieť, tak si v tej prestávke zobnú do niečoho, čo je podľa odborníkov značne nezdravé. Komerčný kolotoč pokračuje - obézni diváci majú vyššiu spotrebu potravín, viac platia za spotrebovanú vodu, viac zamestnávajú textilných výrobcov, lekárov a v konečnom dôsledku podporia najprosperujúce odvetvie za každého režimu - hrobárov a kamenárov. To je konečný faraónsky efekt.

Vďaka televíznym reklamám, naša (svetová) spoločnosť primerane prosperuje. Nie je však reklama ako reklama. Tie slovenské sú často extra naivne detsky primitívne a cirkusácky dotieravo nepríjemné. Česť tým dvom výnimkám, ktoré sa objavia, tak asi raz za polrok. RTVS má reklamy v programoch zakázané zákonom a patrične si to pripisuje ako vlastnú zásluhu. Nevadí, aj tak je dobré, že sa aspoň takto odlišuje od tých, ktoré sú zamerané výlučne na zisky majiteľov.

Zaplietol som sa celkom nechcene do reklám a zabudol som na to, čím sú reklamy prerušované, na seriály z unifikovaného radu zahraničnej i našej produkcie. Nie som síce odborník na posudzovanie seriálovej tvorby, len občas si nedobrovoľne nejaký pozriem, aby som bol informovaný. Niekedy človek musí podpísať informovaný súhlas, napríklad u lekára, že vie o čo ide. V súvislosti s TV seriálmi a filmami v televízii by som však mohol podpísať len informovaný nesúhlas.

Na mojom zozname by bolo množstvo, asi väčšina seriálov a mnoho filmov, ktoré už nie sú vhodné ani pre mňa ako pamätníka, lebo sa tak často a do omrzenia opakujú. Možno som náročný a nebaví ma tematika vrážd vo filmoch, lebo je toho veľa. Nebavia ma filmy a seriály o vojakoch a o vojne. Asi som pacifista, alebo som presýtený hrdinami s tvrdou päsťou, či takými, ktorí najprv strieľajú a potom rozmýšľajú. V seriáloch mi prekážajú veční herci v nekonečných "príbehoch". Len lásky je málo a tým nemyslím sex (v meste).

Programová ponuka televíznych kanálov je dnes a denne obrovská. Na prvý pohľad. Na druhý pohľad je tam obrovský prebytok kanálov.
 

Dobrý deň a dovidenia

Čítal som: Asi by bolo ťažké, nájsť dnes v Európe človeka, ktorý by sa niečoho neobával. Je to tak, obávame sa stále niečoho. Aj v minulosti to tak bolo, keď nás strašili peršingy, ponorky a iné moderné vynálezy. Dnes už sú tie strašiaky, akože na našej strane, tak nás strašia strašiaky z druhej strany, z opozície sveta. Otázka je, ktoré sú na strašenie lepšie, tie z našich pozícií, alebo tie opozičné? Kedysi sme tu mali sklady cudzích zbraní, tak sme mali dôvod na obavy. A zase to tak bude.

No predsa o nič nejde, apokalypsa berie všetko...  Máme vedu a jedného vedeckého génia, ktorý vraj hovorí, že počas experimentu s Higgsovým bozónom v podmienkach Zeme môže vzniknúť nestabilný bozón, ktorý bude svojráznym tunelom medzi „klamným a skutočným vákuom“. V dôsledku prelomu v poli Higgsa prejde celý Vesmír do iného fyzického stavu. Daný prechod bude pritom okamžitý. Nebudeme mať čas ani na krátke začudovanie sa a budeme všetci okamžite na "druhom" svete... Bez posledného súdu.

Biela čokoládka

Sladké slovo "čokoládka" som niekedy dávno začul u elektrikárov.Tak humorne nazývali lámaciu svorkovnicu, ktorá v tých časoch bývala vždy z hnedej hmoty. Elektrikár si z nej podľa potreby, ako z čokolády,  odlomil dvojicu, alebo trojicu svoriek. Ako je nám všetkým známe, dnes je všetko inak. Čokolády sú hnedé, ale aj biele a majú rôzne veľkosti. 

Nedávno mi prestala fungovať klávesnica. Aj vy ste si všimli, že píšem menej, s intenzitou blížiacou sa k nule za týždeň. Môže za to aj tá moja klávesnica a trošku aj čokoláda. Nie že by nebolo o čom, skrátka a dobre, každého učím, že pri počítači sa neje. Kto však má učiť mňa, keď tu sedím sám? Tak si sem nosím (občas) aj tanier so zeleninou, či s ovocím. Raz aj gulášovú polievku (no toto!).

Tak som si sem dovolil priniesť aj čokoládu. Všetko bolo dobré, kým som jedol tú hnedú, ale raz som skúsil bielu. A to som nemal robiť, lebo taký maličký kúsok z nej odletel na klávesnicu. A keby len tak niekde zapadol, nič by sa nestalo, v pohode by sa usadil niekde na plošný spoj a spolu-prenášal by moje digitálne dáta. Ale on nie, spadol medzi dve klávesy a tam sa premenil na lepidlo.

Spojil dve susedné klávesy do neregistrovaného partnerstva. Kým som na to prišiel, každý tabulátor priniesol na monitor aj bodkočiarku. Dá sa to vymazať, ale my, čo máme radi všetko tak akurát, takéto zmeny nemáme radi. Keďže som príčinu neregistrovanej a nenormálnej funkcie hneď neobjavil, rozhodol som sa kúpiť novú klávesnicu.

Mala byť iba náhradnou z núdze, tak som si vybral tú najlacnejšiu. Dokonca v najbližšom supermarkete, čo je takmer hriech pri nákupe počítačového príslušenstva. Všetko sa tým na mojom stole zdanlivo vrátilo do normálu, ale predsa. Skúste vymeniť svetlú klávesnicu za čiernu. Nezvyknete si. Okrem toho, tá lacná čierna má nízke a nízkozdvihové klávesy. Po komforte s klávesnicou vysokou si nezvyknete.

Na horšie sa ťažšie zvyká. Navyše, tá nová je  Česko - Slovenská. Ak ste už skúsili samostatné Slovensko, nezvyknete si tak ľahko... Z týchto mnohých príčin som začal špekulovať, ako sa vrátiť ku svojej starej. A podarilo sa, ani som ju nemusel rozoberať! Objavil som a odstránil tú bielu čokoládku medzi tabulátorom a bodkočiarkou, kde sa zmenila na sekundové lepidlo. Už zaregistrovanú súhru som zrušil a všetko je v norme. Začínam písať...

Z príbehu plynie poučenie: Keď čokoládu, tak hnedú. Ušetríte.