Bolo by načase vrátiť sa do reality, zamyslieť sa nad aktualitami verejného života, lebo neradno chvíľu postáť, blíži sa doba, keď bude platiť znova to staré "nerudovské": "Kdo chvíli stál, už stojí opodál". Tak mi prišla na um taká zbytočná myšlienka, odtrhnutá od reality - zamyslel som sa nad obrazmi svätých. Videl som ich už dosť, ale nepamätám sa, že by sa niektorý svätec usmieval. Ani usmievavé sochy svätých som nevidel.
Možno je to preto, že byť svätým je vážna vec a pri vzývaní Boha je radno byť vážny, alebo s výrazom duchovna, veď u svätcov ide vždy o ich duchovný život.
Vážnych ľudí dnes ľud nemá rád. Kto nie je šašo, nie je celebritou, a preto dnes nemáme svätých. Skúšam si spomenúť na sochy pohanských bohov, alebo iné antické sochy a tiež sa tam smiech nevyskytuje. Smiech je asi vo výtvarnom umení považovaný za niečo neľudské, napriek tomu, že vraj práve smiech nás oddeľuje od zvierat. Takže, keďže sme vážni, nič nás od nich neoddeľuje, sme na jednej lodi Zem.
"125 341"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára