Osmička

 Významom číslic a vzťahmi medzi číslami a životom sa zaoberá numerológia. Niečo na tom bude, nedávno na mňa zapôsobila skutočná osmička. Skoro som dostal morskú chorobu. Sadol som si na bicykel a odrazu som si spomenul na nočnú plavbu zo Sicílie na Maltu. Nielen ja, ale aj obsah žalúdka sa mi začal kolísať. Napriek tomu som z bicykla nezosadol, niečo predsa vydržím... Len či to vydrží aj zadné koleso s osmičkou? Vydržalo. 

Prešlo pár dní, stal sa so mňa dočasne chodec, napriek tomu, že v garáži máme tri bicykle a ďalší doma (s osmičkou). Nasledovala analýza problému. To koleso už bolo pred ôsmimi rokmi nanovo odborne vypletené a vycentrované. Napriek tomu ma neunieslo. Majster asi použil slabé "špice" (s ohľadom na moju váhu?). Ten bicykel značky Liberta má ešte len 53 rokov a možno je už v kategórii "veterán", škoda by ho bolo recyklovať.  

Už píšem dlho, tak poďme na pointu... 

Keď som dal dolu plášť, pozrel som sa na jeho technické a výrobné údaje. Výrobený bol v Číne, to ma neprekvapilo, aj keď neviem, ako som sa k nemu dostal, ale už dobrých pár rokov mi slúžil. Ešte zaujímavejší údaj je maximálne zaťaženie  80 kg a to je problém (ak majú v Číne rovnaké kilogramy ako my), lebo ja to koleso trvale zaťažujem váhou o 18% vyššou. Ak zoberiem do úvahy dynamické namáhanie, je to ešte viac...

Vsjo jásno, čem bukvy?

Tri anjelské bytosti

 Mohol by som povedať, že to boli traja mušketieri dobroty a štvrtý bol d'Artagnan, vlastne to bola doktorka a tie anjelské bytosti boli sestričky. Sestričky zarúškované, ako sa na túto dobu a prostredie operačnej sály sluší a patrí. Všetci sme boli za rúškami, len oči vraveli to podstatné. Najlepšia asistentka ma neúnavne sprevádzala celou operáciou. Slovný doprovod, neustále informácie o všetkom dianí okolo mňa, to bolo niečo úžasné. Ani som sa nestihol poďakovať a už ma viezli zo sály. Dodatočne ďakujem všetkým zúčastneným sestričkám, doktorke a hlavne mojej úžasnej asistentke. Aj keď rúško na tvári, oči neklamú... Ďakujem.    

Naše zdravotníctvo žije vďaka ľuďom, humánnej tradícii, vďaka skúseným doktorom i mladosti novej generácie sestier, ktoré sú korením oživujúcim pacientov.

Heuréka!

 V čakárni istej nemocnice, špeciálneho oddelenia čakalo najmenej 40 ľudí (hlásaná norma na daný rozmer je najviac 20). Vekové rozloženie od 25 (odhad) až do 99 (odhad). Všetko prebiehalo normálne, hýbal sa občas iba vzduch, čo vôbec nevadilo, lebo sme boli všetci "orúškovaní" v maskách. Mierny vánok v úzkej chodbe zavanul pri príchode nového pacienta. Rýchlo, až zbesilo zadulo pri prechode mladšieho zdravotníka, alebo doktora. Doktor sa pozná podľa fonendoskopu na krku, sestrička podľa príjemne tvarovaných proporcií v bielom "outfite".

Ako hovorím vyššie, u nás je všetko v norme, zdravotníctvo beží na plné obrátky a kvalitne. Len tých pacientov je veľa... Veľmi zaujímavý postreh, mladá dvojica - on mal rifle s tromi veľkými dierami, teda celé kolená vonku, tretia diera aby mu bolo vidieť, aké má "boxerky". Ona bola úplne slušivo mladícky nahodená. V tej chvíli som bol "bezdomovec", teda bez vlastnej stoličky som len tak postával v priestore, keď sa uvoľnili dve stoličky vedľa nich. Mladá si hneď sadla, on sa pozrel na mňa a usúdil, že ešte nie som dosť starý, aby mi ponúkol miesto (aj tak by som bol odmietol, nie som ja ešte tak starý).

Skutočne ma potešil, nepasujem sa vo všeobecnosti za "dedka", dokonca som bol čerstvo oholený, ale to dnes nevidieť na prvý pohľad. Len jeden pacient oproti bol taký, že mu biela brada trčala spopod rúška. Hneď bolo jasné, že je to "kmeť" aj keď, možno ešte nemal dôchodkový vek. 

Na lekára som nečakal dlho, len cca 2,5 hodiny, potom mal doktor so mnou trpezlivosť asi tak 5 minút a že ma chce ešte raz vidieť, aby som prišiel opäť do čakárne  asi o dva týždne. Možno bude mať na mňa viac času, len dúfam, že už sa nebudú vonku čerti ženiť ako dnes. 

Mimochodom, pri čakaní som na chvíľu získal čakárenské miesto na uvoľnenej stoličke vedľa mladšieho pacienta, čakateľa na náročnú operáciu. Na chvíľu nechal "tetris" v mobile a spýtal sa, čo ma trápi. Tak som ho stručne, zhruba poinformoval. On sa posťažoval na trenčiansku nemocnicu, odkiaľ prichádza a kde mu nepomohli. Medzi rečou mi popísal svoju nedávnu diagnostickú príhodu a to nemal robiť, lebo sa takmer presne zhodovala s mojou príhodou spred niekoľkých rokov. 

Tak aj takto si môžu pacienti upresňovať svoje diagnózy... Niet nad to, porozprávať sa s pacientmi v čakárni u lekára, len si musíte vopred vybrať vhodné oddelenie, podľa toho, kde vás to pichá.

Zdravíčko!