Prvý pád (NOMINATÍV): Kto? Čo? Ja, bicykel a taška so zeleninou. Bolo to dávno, náhlil som sa na bicykli s textilnou taškou so zeleninou na riadidlách (presne tak, ako sa to nemá). Skončilo to ako číslo z cirkusu - artista šliape do pedálov, naberá rýchlosť a keď je dostatočne veľká, taška za zachytí do otáčajúceho sa predného kolesa. Koleso ostáva stáť na mieste, ja a zvyšok bicykla sme sa pohybovali ďalej okolo osi predného kolesa. Nádherným oblúkom som letel dopredu. Moja zotrvačná hmota je dosť veľká, preto som dopadol ako prvý, bicykel za mnou. Vo vzduchu som sa otočil a chystal som sa dopadnúť ako keď sa nacvičuje džudo-kotúľ. Prvé je pravé plece a kotúľať sa plynulo po chrbte. Skončil som vzorne natiahnutý ako na žinenke v telocvični. Okamžite som vstal, bol som celý, ani ranka, žiadna bolesť, žiadne odreniny... Pozdravil som slušne prítomné obecenstvo s vystrašenými tvárami. Po malej úprave bol aj bicykel pojazdný. Následky teda prakticky žiadne, až na to nedobrovoľné predstavenie pred susedmi v záhrade. Poučenie č. 1 – nedávať tašku na riadidlá bicykla.
Druhý pád (GENITÍV): Od koho? Od čoho? Opäť bicykel a ja. Tiež to bolo dávno, v historickej dobe. Spúšťal som sa dolu miernym svahom z mosta a chcel som odbočiť doľava. Obzrel som sa za seba, nič nešlo, tak som ešte predpisovo ukázal zmenu smeru ľavou rukou (neviem pre koho). Trochu som to prehnal, balans bol príliš veľký, nezvládol som rovnováhu a skončil som na kolenách a na rukách, ako Ján Pavol Druhý, keď pozdravil našu rodnú zem pri prvej návšteve Slovenska. Hneď mi toto prirovnanie napadlo ako som tam bol sklonený k zemi, takmer som sa dotýkal ústami slovenského cestného asfaltu. Mal som šťastie. A následky? Na prvý pohľad nič, ešte hodinu som bicykloval po meste. Až doma som zistil že mám zodraté nohavice na ľavom kolene a pod tým už zaschnutú odreninu. A opäť som si z nehody niečo odniesol – poučenie č. 2, že na ceste netreba podceňovať ani jednoduché nacvičené manévre.
Tretí pád (DATÍV): Komu, čomu? Bez bicykla, ale s českými turistami. Český raj, zámok Humprecht na kopečku a silný dážď. Ako turisti sme čakali na otvorenie zámku postávajúc na úzkom ochodze s výškou asi 0,7 m. Z dlhej chvíle som fotil. Fotografista potrebuje odstup, tak som urobil úkrok dozadu a už som letel horeznačky dolu. Chránil som fotoaparát ako oko v hlave a spomínal som si na pieseň Ivana Mládka „… padaj trochu doprava, pod náma je výprava…“ Českí turisti v nemom úžase sledovali toto kvalitné divadlo, ale žiaden potlesk. Padanie v daždi bolo jemné, nič sa mi nestalo a prehliadku zámku som absolvoval s ostatnými.Už si pripadám ako nepoučený.
Štvrtý pád: (AKUZATÍV) Koho, čoho? (dúfam, že posledný). Už sa aj bojím napísať, že to zase bolo z bicykla. Na vine bola zelenina. Zvolil som inú trasu do supermarketu ako obyčajne. Odbočil som z cesty na úzky betónový chodník v pravom uhle. Zadné koleso sa zošmyklo z chodníka (do diery asi 10 cm) a tak som tú zákrutu nevybral. Odniesla si to pri dopade na betón ruka. Poučenie? Dajte pokoj, už žiadne neberiem, je to asi osud...
