Blog aj podľa Pravdy

Alebo aj o blogovaní podľa wabovín. O blogoch a blogovaní som písal viackrát a vždy sa to stretlo s diskusiou na danú tému. Teraz to asi nebude inak (alebo to bude presne naopak). 

Inšpiroval som sa článkom na blogu Pravda (3. augusta 2025), v ktorom píše Anton o blogovaní ako o novej forme komunikácie. Tento blog (waboviny) píšem od augusta 2006. Podľa Antona je blogovanie "výzvou pre starý systém masovej komunikácie". Zaujal ma jeho záverečný postoj k aktuálnej a dlhodobej situácii v blogovaní, kde by chcel vidieť väčšiu pestrosť tém a nie len: 

"... a nie len dookola stále: Fico – Matovič – Trump – Putin…" (Anton)

Súhlasím s Antonom (to sú témy, ktoré tu nájdete len okrajovo a výnimočne). 

Na porovnanie, vrátil som sa do starších názorov na blogovanie z wabovín:

Motto od neznámeho autora: "...čo je na blogoch iné ako keď čítaš knihu, je to, že podvedome máš strach, že to, čo čítaš je pravda..."

*2006/11... Na "blogovisko" vstupuje každý autor s čistým štítom, na ktorý postupne pripína svoje trofeje (výhry a prehry) v podobe návštevnosti a hodnotenia z diskusií. V tom je spravodlivosť rovnaká pre každého, ale každým článkom autor zároveň píše aj o sebe (svoj osud). Čitateľ spoznáva jeho "osobnostný profil", vytvára si obraz o ňom, prípadne si vytvára k nemu vzťah cez jeho dielo...

*2007/02... čítam a plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že moja zamýšľaná téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom. 

*2007/07... "blogujem" od apríla 2006, ale prvý blog som si založil o rok skôr. K blogom som sa dostal pri hľadaní možnosti zverejňovania fotografií. Potom sa to nejako zvrtlo, stal som sa čitateľom a neskôr aj autorom vlastného (názorového) blogu. 

*2010/08... okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... (a stále ich je menej)

*2010/10...  Začínam si zvykať na vlastné prázdne reči... Naozaj sú odrazom môjho myslenia? Alebo len hľadajú iné slová, aby s nimi založili spoločenstvo príbuzných slov? Musím provokovať, naraziť na odpor, aby si ma všimli? 

...

Quark 8/25

Augustový úvodník Quarku je ako sen, hlavne začiatok textu je o snoch. Nielen o tých, čo sa nám snívajú, ale hlavne o tých, ktoré máme a ktoré si (občas) plníme. Aj časopis Quark chce plniť sny čitateľov a chce si plniť aj ten svoj - byť najzaujímavejším časopisom. To je ale veľmi neskromné želanie a posúva sa skoro až do utópie...

... ranná šálka kávy pomáha ženám zdravo starnúť...  Vraj dve šálky kávy denne sú potenciálne prospešné (ženám) a šance sa zvyšujú až do 5 šálok denne (keď čítam takéto články, mám pocit, že ich sponzoruje zväz dodávateľov kávy, alebo tak nejako). Ale to nie je to, čo ma v tomto čísle zaujalo. Výber článkov by sa dal nazvať pêle-mêle - pestré všeličo (kedysi tak nazývali rubriku zaujímavostí v časopise Mladý svět). 

V dnešnej informačnej dobe sa dajú získavať informácie priebežne zo všetkých oblastí vedy a poznania aj na internete, ak si človek dá pozor, aby nebral všetko doslovne a vie si vyberať, myslieť a používať vlastnú hlavu, aby vedel rozlišovať medzi pravdou a zavádzaním (moderne - hoax). Trochu detailnejšie som sa preto pozrel na článok o tom "Ako študovať na vysokej škole?". Zaujal ma, ale nie preto, že by som sa chystal študovať, nejde o mňa, možno len o štúdium na univerzite 3. veku, ale ani to nie je môj prípad.

V článku sa píše, že človek si zapamätá  z toho čo číta asi 10%, z počutého 20%, 30% z obrazovej informácie, 70% z z toho čo počuje, vidí a o čom sa rozpráva a až 90% z toho čo sám aktívne vykonáva.

Skrátka, na učenie je najlepšie zapojiť najviac zmyslov a ešte lepšie je spojiť učenie s praxou. A sme u toho, že v minulosti boli najlepšie tzv. "priemyselné školy", v ktorých išlo o pevné spojenie teórie s praxou (tak trochu aj učňovské školy). V článku sa ďalej píše, že existuje osem druhov inteligencie. Dúfam, že do toho nepočítajú tú "umelú" (UI).

Najmenej obľúbené je učenie "naspamäť", tzv. "biflovanie" (ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť). Zaujímavé sú aj mnemotechnické pomôcky, niekedy nás učili na zapamätanie si obojakých spoluhlások: pzsvbrmf = poza lesa vyberal mi fialky. Inde učili niečo iné, ja som si to takto uložil a platí to dodnes. 

V štúdiu a v učení sa je ešte veľa zaujímavého, ale o tom je lepšie dočítať článok v Quarku č. 8/25, alebo v knihe z vydavateľstva "UK Veda", z ktorej článok vychádza, skoro ako recenzia. 

Trochu od veci je moje vlastné skúmanie v kuchyni "Ako zistiť na prvý pohľad, či je nôž ostrý, alebo tupý? Napríklad, pri krájaní paradajok, je dobré vziať taký nôž, ktorý má perfektné ostrie. Môj postup je jednoduchý: otočím nôž ostrím hore a hľadám odraz svetla na reznej hrane. Ak ho nenájdem, je všetko v poriadku, nôž je ostrý. Ak na reznej hrane uvidím líniu odrazu svetla, nôž je (na paradajky, aj na mäso) tupý, treba ho nabrúsiť.   

Toto bolo spojenie teórie s praxou, teda na 90% si to zapamätáte...

- . - 

Poučenie od časopisu k internetu: Quark (kvark), je člen skupiny elementárnych subatomárnych častíc, ktoré interagujú prostredníctvom silnej interakcie a o ktorých sa predpokladá, že patria medzi základné zložky hmoty... (boli časy, keď bol najmenšou čiastkou hmoty atóm, ale časy sa menia...)