Ďakujem

Titulky článkov sú dôležité. Málokto na internete číta všetko, na čo mu oči padnú, ale titulok láka... Ďakujem v titulku, lebo to je hlavná téma môjho krátkeho vyjadrenia. Druhou podstatnou zložkou článku je záver, teda pointa. Hovorí sa tomu aj "mať hlavu a pätu". 

O titulkoch v novinách sa (rozumne a zasvätene) rozpísal bloger Jaroslav Lipták:

"Keď titulok kričí hlasnejšie než článok - denne nás obklopujú údajne prelomové správy, šokujúce odhalenia a udalosti, ktoré všetko zmenia. Po otvorení článku však často zistíme, že najdramatickejší bol iba jeho názov... Otázkou je, koľko z toho, čo vidíme, je skutočne dôležitá informácia a koľko je iba hluk vytvorený preto, aby získal našu pozornosť."

Stotožňujem sa s tým aj s ďalšími názormi autora v tom článku. Pýta sa, prečo to robia aj "renomované" médiá? Sú dve možné odpovede - "pre zisk (získanie čitateľov)", alebo to už nie sú naozaj "renomované" média (iba boli). Fakt je, že podobne "titulkovo", s vykrikovaním sa správajú aj niektorí agresívni diskutéri. V diskusiách to často vyznieva ako pandémia (hlavne o politike a straníckosti). 

Autor ďalej píše, že zodpovednosť za "názov článku" (aj za obsah) nesie aj bloger.

Áno, aj ja zodpovedám za svoj titulok a ďakujem lekárom a sestričkám Kardiocentra Nitra, ale hlavne môjmu lekárovi v kardiologickej ambulancii č. 1, MUDr. Ľubošovi Roháčovi za príkladnú starostlivosť počas uplynulých 15 rokov, za možnosť žiť plný život so všetkým, čo k tomu patrí. Za ľudský prístup, za prívetivé sestričky, aj za nevšedný kúsok zmyslu pre humor. 

Ďakujem!