Hviezdne predurčenie

Nedávno som si uvedomil, že takmer všetky moje články a úvahy sú pozitívne ladené. Nie že by mi to vadilo, som v tom nevinne, určili mi to hviezdy, som v znamení Barana...

Nevadí mi to, lebo tento môj nedostatok vyvažujú iní, ak by mi pozitívne myslenie niekto vyčítal, s čistým svedomím sa priznám, viem o tom. Dokonca sa mi stáva, že začnem písať kritický postreh a kým prídem k pointe, je z toho zmierlivé pohladenie.

Aj teraz, chcel som písať o horoskopoch, o návrhu na zmenu základných charakteristík ľudí podľa znamení a nakoniec je z toho iba mierne kritický pohľad na moje vlastné blogové schémy... Lebo hodnotiť ľudí, aj keď podľa hviezd, je veľmi ťažké...

Horoskopy považujem viac-menej za zábavné čítanie, tak predsa len prezradím, o čo ide v mojom návrhu: Baran je baran, ale ja tvrdím, že Vodnár je väčší a Ryba je najväčší baran....


(Akákoľvek podobnosť s realitou a s osobami je čiste náhodná...)

Vážne tváre

Slávnosti, recepcie, vernisáže, vstup len pre pozvaných... Muži dôležití a vážni... Manželky hrdé na svojich dôležitých mužov... Decentné poháre vína, úsmevy len s prípitkami medzi dôležitými. Prečo nie pre každého navôkol? Prečo nezľaviť zo svojej dôležitosti pri spoločenskej udalosti?

Prestretý stôl sa prehýba pod množstvom dobrôt, malé prasiatko zaplatilo životom... Ale aj hus a kačka. Rozhovory, promenáda, sledujem tváre, z ktorých sa dá čítať... Mám svoju v pohode? Ležérne prechádzam súbežne i protibežne... Som hodnotený mužmi - som dôležitý? Usmejem sa len sem tam - má to efekt, vstupujem do súkromia...

Ženy vnímajú inak ženy a inak mňa... Čítajú z mojej knihy... Zatváram list, obraciam na prázdnu stránku. Rozhovor so ženou je udalosť hodná trémy... Aj ona ju má a to ma jej (trémy) zbavuje... Vďaka za milú spoločnosť...

...

Long drink

Napriek tomu, že už tu nie sú horúce letné dni, zvykám si na pinacoladu (rum, malibu, šľahačka, ananásový džús, ľad).

...ťažko si predstaviť kratší spot, ako tento "long drink"...

Talent

Milujem "nenormálnosti" prejavujúce sa ako talent v umení, hlavne v hudbe. Hudba mi prináša to, čo sám nedokážem stvoriť, je pre mňa dušou sveta, je niečim, pre čo sa oplatí žiť, hudba je život...

Nikolka

Keď mala 5 rokov, pokúsila sa sotiť svojho tatina rovno z móla do mora... Našťastie sa to nepodarilo, ale ak by jej to vyšlo, mal by som unikátnu video sekvenciu, takto som zachytil iba neúspešný pokus, ako sa jej ocino sám a dobrovoľne naklonil nad vodu v snahe uvidieť lepšie na dielo pouličného maliara, Nikolka to zaregistrovala a nevinne do neho strčila, či to vybalansuje... Pravda je, zvládol to, aj keď adrenalín iste urobil svoje. Automaticky, hneď po zvládnutí náklonu nasledovala nefalšovaná a iste aj zaslúžená výchovná facka...

Aj po rokoch si túto pasáž, pri rodinných stretnutiach, vždy radi pripomenieme, spolu s niektorými ďalšími hviezdnymi výkonmi detí v rodine a mojej kamery...

Veľa šťastia Nika!


(ilustračné video...bez zvuku)