Pod sprchou

Začína sa obdobie, keď bude sprcha najdôležitejšou súčasťou bývania.

Dal som si toť nedávno, po skončení seriálu "o neviditeľnom Petrovi" virtuálnu sprchu. Jednotlivé pokračovania tej poviedky som písal bez prípravy, dej som rozvíjal od prípadu k prípadu, dokonca sa mi raz podaril zjavný logický nezmysel, ale už sa nedalo cúvnuť, tak som to zakomponoval do deja...

V nedeľu som náhodou pozeral v televízii americký "duchársky" scifi film a mal som dojem, že ten môj príbeh nie je o nič horší (alebo rovnako zlý?)... On sa nasťahoval do prenajatého bytu, kde ho začal navštevovať duch ženy, a spočiatku o tom ani ona nevedela, nevedela ani kto vlastne je... Tak sa po počiatočnom odmietaní dali dohromady a vypátrali jej bývalú totožnosť.

Jej telo ležalo v nemocnici v kóme, s umelo udržiavanými telesnými funkciami. Ona - duch nevedela ako sa vrátiť späť do tela a ani definitívne zomrieť nevedela. Medzi mladými (človek a ženský duch) došlo k ľudskému porozumeniu, takže keď sa jej sestra rozhodla dať súhlas odpojiť ju od prístrojov, spoločne to chceli prekaziť a získať čas...

Keď ju on chcel odviezť z nemocnice, strhla sa trma-vrma a v nej sa duch ženy dostal do tela a ona začala spontánne dýchať... a začalo to nové spoznávanie, ona si na ich kontakty z jej duchovnej podstaty nepamätala... Nakoniec si spomenula, aby to skončilo happy...

Vo filme sa príliš nevenovali technickým podrobnostiam ani zdôvodňovaniu.. proste bolo to tak a dosť...

Tak vznikol nápad, trochu ten môj príbeh učesať, aby bol čitateľnejší...

Možno sa nájde ešte jeden, dvaja (dve) čitatelia, ktorí si z toho sem tam kúsok prečítajú... Nikomu nič nevyčítam, aj keď som čakal väčšiu odozvu...

Na internete sa už dávnejšie roztrhlo vrece spisovateľských ambícií, ja sa do toho vreca netlačím, jednoducho sa zabávam svojim spôsobom.

:)

Životnosť blogera

Hovorí sa, že životnosť blogera sú dva roky... Zdá sa mi, že už nadsluhujem, budú za to nejaké body naviac? Kto by mi ich však dal, keď blogovanie je jednosmerná ulica. Ak nechcem písať o banalitách všedného dňa, ak nechcem písať o politike tak už skoro nemám o čom...

Ak sa však pozriem na svoje rubriky, ktoré vznikali náhodne podľa momentálnej potreby a nápadu, tak tých tém by bolo stále dosť...

Napríklad:

- blogovanie - písať o písaní je dosť rozšírený zvyk a často sú s tým spojené aj zaujímavé úvahy o vlastnom prístupe, ale možno ešte častejšie kritické pohľady na blogovanie iných. Kto píše dlhšie, môže hodnotiť minulosť, začiatky blogovania, deliť blogerov do kategórií, alebo triediť a hodnotiť diskutérov...

- cesty - zážitky z ciest sa nájdu, ak človek občas cestuje. Ak cestuje častejšie, alebo pravidelne, malo by ich byť viac... Nie vždy to tak je, možno našťastie, lebo na cestách sa najčastejšie stávajú nepríjemné udalosti.

Pravidelné cestovanie prináša so sebou rutinu, ktorá býva zradná... V časoch môjho pravidelného cestovania som občas niečo z cesty napísal (z nedostatku iných lepších príležitostí :)...

O cestách a cestovaní píšu aj iní, aj tu neďaleko sa objavil Silviin zážitok z presúvania sa autom po meste. Konkurencia je dobrá vec, budem sa musieť viac snažiť...

- filmové dojmy - jednoduché konštatovania o filmoch nie sú príliš zaujímavé, lebo často sa film dá odbiť dvomi tromi slovami... Filmov je oveľa viac ako dojmov z nich, ktoré by stáli za reč...

- hrôzostrašné príbehy - túto rubriku som si vymyslel viac-menej pre zábavu, tej nikdy nie je dosť, ale hrôzy a strašidlá sa mi našťastie (zdanlivo) vyhýbajú.

- hudba - je soľou a korením emócie. Tým nemyslím, že spôsobuje pálenie v očiach, alebo že by zvyšovala krvný tlak, aj keď slza občas padne na úrodnú pôdu vreckovky a pozitívny adrenalín od nej naozaj rastie... Z povahy korenín vyplýva, že sa ich množstvo nesmie preháňať a jedlá by nemali byť presolené...

- jedlo - spomeň jedlo a jedlo je za dverami... S jedlom je to tak, že keď som najedený, tak sa mi o jedle vôbec nesníva, ale niekedy pôsobí ako dobrá hudba - prináša spokojnosť a príjemné zážitky...

- komentáre - o kom a o čom? Ak vynechám spoločnosť, politiku, kultúru a iné veci všeobecného záujmu a pozornosti...

- kultúrne dojmy - kultúru som si naschvál rozdelil do dvoch kategórií, lebo dojmy sú moje a do tých mi nikto nemôže zasahovať, lebo sú jedine odo mňa závislé... Na druhej strane

- kultúrne postrehy - mi prinášajú niečo nové, čo spoznávam a o čom by sa dalo diskutovať.

- live is life - to je taká samoúčelná kategória na hudobný život v minulosti z môjho aspektu...

- na zabitie času - skutočná rarita a zriedkavosť, lebo nemám vražedné sklony, napriek tomu sa mi niekedy stáva, alebo len mám ten dojem, že drahocenný čas života zabíjam nemilobohu na hlúposti... Je to zvláštne, ale niekedy mám ten pocit aj pri tejto klávesnici a s podobným obsahom monitora ako práve teraz...

- návraty - to je batoh, ktorý je riadne naplnený a niekedy aj ťaží a niekedy z neho trčia zle poukladané haraburdy a tlačia na chrbát... nedávno som stadiaľ vyhodil jeden rároh z oblasti sci-fi a fakticky sa mi teraz lepšie dýcha... Aj keď, myslel som si, že sa mi bude dýchať ešte ľahšie... Ale však viete ako to chodí, málokedy sa niekomu človek zavďačí.

- o vesmíre - o vesmíre bolo aj to moje sci-fi a rôzne iné fantázie a fantazmagórie... Vesmír je veľký, doňho sa veľa zmestí. Nedávno som sa dočítal, že otáčanie našej zemegule sa spomaľuje, takže už je to jasné, vesmír sa zmenšuje, spomaľuje a raz príde čas, že sa zastaví... Dovtedy žime!

To by hádam na prvýkrát stačilo, ešte mi ostalo 25 hesiel... Ak raz opäť budem chcieť zabiť čas, bude o čom :) a okrem toho, volajú ma k sobotňajšiemu obedu, polievka lákavo rozvoniava a bravčový perkelt tiež... Vlastne som to poplietol, perkelt bude na zajtra, dnes bude zdravá výživa: Vajce na tvrdo so špenátom... A nepíš potom o jedle... :)


Odporúčané čítanie, tiež toto: Chyťte zlodeja

mimochodom...

Zaplietol som sa do sci fi príbehu a ani nestačím sledovať čas ako beží okolo mňa. Kto za to môže? Ja, nikto iný... Strašne dôležité veci sa tu medzitým stali. Predvčerom som stúpil na klinec, do päty sa mi zapichol presne jeden centimeter. Kosť je našťastie trochu ďalej, ale nič sa nekoná, po ošetrení je miesto úplne pokojné...

Včera som dával auto do opravy a tak som sa cítil voľný, že som išiel domov pešo dve hodiny. Fakticky to nie je tak ďaleko, len pol hodiny som sedel v krčme Pod orechom. Je tam fantastická krčmárka, načapovala mi síce skoro z dna suda, vzápätí narážali druhý, ale ten zjav! Piercing na spodnej pere, obvod pása odhadujem na dva metre, výška meter osemdesiat a hmotnosť najmenej 150 kg. A na tvári milý úsmev.

Začínam sa orientovať na letné stravovacie návyky. To je tiež vrcholne dôležitá aktualita. Dnes som napríklad večeral, višne priamo zo stromu, zajedal som ich výbornými jahodami, čo rastú tiež tam a pre zmenu chuti som si natrhal mladý hrášok. To bolo v záhrade, a doma som si dal navrch iba pivo Topvar Premium... Nie, následky nie sú také ako si myslíte, je mi fajn.

Teraz keď som už vypustil zo seba všetko dôležité, môžem pokračovať na úrovni vedeckej fantastiky... To "vedecké" berte s rezervou, lebo ja za to nemôžem, že ten žáner sa tak volá... Už mi je lepšie.... :)

Záhradné intermezzo

Hádam veľa slov netreba, pred dvomi dňami som písal o nedozretých višniach, dnes je tu už aj hrášok... mňam.

Višňové guru

Mal by som písať trochu zrozumiteľnejšie, takže Guru je film, ktorý budem o chvíľu pozerať a višne... sú višne. Nezrelým višniam nikdy neodolám, sú ešte iba červené, ale chutia znamenite. Zatiaľ je to kombinácia dvoch osamelých chutí - čerešňovo sladkej a višňovo horkej.

Odteraz, až kým višne dozrejú čo bude tak za týždeň, najviac dva, si z nich zopár natrhám do úst pri každej ceste do záhrady. Višne sú znamením prichádzajúceho leta, vlastne je to u nás v záhrade prvé ovocie.

Višne budú rýchlo doháňať jahody medzitým sa prihlási hrášok, hneď za ním paprika (prvé budú o týždeň), po nej rajčiny, ale to už bude letná sezóna v plnom prúde. Jasné, a čas dovoleniek za hranicami všedných dní.