Opäť som vonku nameral 42,5°C na slnku. Na slnku meriam preto, lebo... Ak vyjdem von a som na slnku, stávam sa jeho terčom a útočí na mňa práve tá slnečná teplota, tej sa musím brániť a ochladzovať sa. Bránil som sa aj včera podvečer, po krátkej a intenzívnej práci v záhrade. Najlepšia obrana je vraj útok, hovoria šachisti, tak som cestou z garáže zaútočil na najbližšie "osviežovadlo" zvané bufet. Je to celkom obľúbené miesto pre svoju neformálnosť, nie je to žiaden novodobý "pub", ani klasická krčma. Sedí sa na terase a je tam vždy chládok a pivo sa točí.
Už z diaľky bolo vidieť, že je tam plno smädných ľudí. Čapovali správne vychladenú desinu. Prisadol som si ku dvojici mládežníkov. Všetky stoly naokolo boli čiastočne obsadené kolektívom nepíšucích blogerov... Každý prísediaci tam rozprával svoj príbeh, hodnotili politiku a ohovárali susedov (ktovie, možno, za to neručím). Niektorí lenivci dokonca iba sem-tam vyhlasovali svoje statusy ako na facebooku - ešte jedno čapované, prosím... O rôznorodosť tvárí tam tiež nebola núdza. Pilo tam rôzne vekové zloženie, mne sa pri stole ušiel ročník 1982. Pripojil som sa k reči, lebo točili okolo televíznych seriálov a na tie mám dosť vyhranený názor.
Mladíci sa len tak medzi rečou pochválili, že oni si z komunizmu veľa nepamätajú, lebo stihli byť iba iskričkou, ale za pionierov ich už nevzali... Ja si pamätám oveľa viac, ale nebol som ani iskričkou, ani pionierom. Šupli ma na strednej škole rovno za zväzáka a tým aj moja socialistická politická kariéra skončila. Ale to nie je dôležité, nie o tom som chcel. Náš rozhovor sa začal televíznymi seriálmi, ktorými ma vtiahli do nezáväznej debaty. Bola to celkom podnetná seriálová výmena skúseností.
Netvrdím, že diskusia bola podnietená mojim veľkým pivom, ani ich, neviem koľkým. Proste to bolo zaujímavé, aj keď sme nemali rovnaký repertoár. Iste si už aj oni čosi odsedeli pri obrazovke, či pri monitore. Ja, s mojim jediným obľúbeným seriálom Stargate SG1, som tam síce bol ako chudobný príbuzný, moc som sa nemohol rozťahovať, ale boli tolerantní a neťahali ma do podrobností tých ich. Napriek tomuto môjmu postihnutiu viem o mnohých seriáloch, ktoré bežali a bežia v TV. Niečo, čo stačí na povrchnú, naoko zasvätenú krčmovú reč, lebo keď sa rečník vytasí rovno s pointou, netreba už siahodlhé vysvetľovanie, na vyzvanie oponentov to stačí...
Postupne sme sa v reči dostali aj do hlbšej minulosti a bol som hviezdou, keď som im povedal, že som sa narodil cez druhú svetovú vojnu... Mal som na tvári týždňové strnisko, tak tomu nebolo ťažké uveriť, aj sám seba by som o tom presvedčil pred zrkadlom... Zdá sa, že mladých tá stará história zaujíma a vedia si už niečo uvedomiť z ľudskej vývojovej špirály, ktorá sa stále opakuje len s inými hercami a kulisami. Je im jasné, že vždy ide o moc a to všetko s ňou spojené. Láka ich to, aj keď to ešte nezažili na vlastnej koži. Hovorí sa, že moc má mocné a rôznorodé účinky, dokonca vie aj meniť charaktery... Jej vedľajším produktom je vždy pokrok, alebo úpadok spoločnosti a občas nejaká tá všeobecná kríza. Veď aj to už poznáme zo skúsenosti na vlastnej koži.
Rovnako zaujímavé bolo dnešné stretnutie s mojim bývalým kolegom. Hneď po podaní rúk, po rokoch čo sme sa nevideli, vystrelil na mňa priamo svoj názor na súčasnú politickú situáciu u nás. Potešilo ma, že je podobný tomu, ktorý som si z politickej "reality show" vyprodukoval ja sám, aj keď čítam blogy a on iba noviny... Tým nechcem povedať, že ma blogy v politike akosi ovplyvňujú, skôr iba znechucujú, často sú to len psychologické sondy do stavu duše a myslenia autorov...
Nesúhlasím s tým, čo sa tam teraz objavilo, že my Slováci sme hlupáci. Je pravda, že máme isté spozdenie v odhaľovaní podvodníkov, dôjde nám to zväčša, až keď nás podvedú. Teda aspoň to, ale hlúpi nie sme, aj keď ten autor vyhovuje kritériu hlúposti. Veď uvidíme ako bude, ani mladých netreba podceňovať, tiež sa im časom oči otvoria. Všetko čo je dané výchovou a mladíckym vzdorom sa časom ustáli v rovnovážnej polohe skúsenosťou nadobudnutej múdrosti. Len medzitým neprísť o gate... (ani o star-gate). Tí dvaja mladíci z krčmy v tom už majú jasno, ja im verím, lebo sú dobre vychovaní. Dokonca mi pri odchode aj ruku podali a to sa v krčme často nestáva...
