Všednosti dňa

Všetko už bolo povedané. Globálna medzinárodná, aj domáca politika je jasná, niet čo komentovať. Aspoň pre dnešok mi stačia jednoduché príbehy a namiesto kultúry malý nákup v obchodnom centre. Vo vstupnom priestore ma vítali tri víly, štíhle ako prútik. Vyhliadli si ma k ankete o parfumoch, to zdôraznili hneď na začiatku, aby som si nemyslel, že mi chcú nejakú dráždivú vôňu nanútiť. V tom smere som však absolútny laik a nežné vône hodnotím len ako zhluk nevšedných molekúl poletujúcich vzduchom.

Víla, ktorá si ma vyhliadla spustila naučený monológ a už som bol doma. Pripomenulo mi to niekdajšie návštevy svedkov Jehovových, aj Strážnu vežu. Dobrý deň, som tá a tá, zdržím vás len minútku... atď.  Vstúpil som jej radšej do monológu skôr než vyčerpá svoj naučený text a moje uši. Rozišli sme sa aj tak v dobrom, len sme si na záver, ako barterový obchod, vymenili úsmevy a poďakovania.

Stretnutím s vílami moje dnešné dialógy neskončili. Opodiaľ stál mlčiaci pán, ktorý si ma všímal už pri príchode. Asi ma ohodnotil ako náchylného k dobrým skutkom, aj moja peňaženka sa mu asi pozdávala, ale oslovil ma až keď som odchádzal. Tichým hlasom sa spýtal, či mu nemôžem dať nejaké drobné, že ešte od rána nič nejedol a to už bolo dosť po poludní. Nevyzeral na žobrajúceho, ale to dnes hádam ani nie je podmienkou, aby bol v otrhanom oblečení. Neviem prečo, ale dal som mu dve eurá s tým, že nech ich minie tak ako uzná za vhodné. Nepoďakoval, ale nevadí. Aj tak si to zapisujem ako dobrý skutok.

Podvečer sme boli medzi ľuďmi, len tak sme kráčali pomerne rušnou ulicou, keď vedľa nás zastavila dodávka. Šofér vystúpil s ponukou, či nekúpime domáci chlieb. Vraj upečený kdesi vo Veľkom Mederi. Odkedy si pečieme doma vlastnoručný chlieb, kupujeme pekárenský len občas, na spestrenie chuti. Tento však vyzeral veľmi príťažlivo, aj predajca sa tváril nenútene, ako keď stojí doma za pekárenským pultom. Na zadných sedadlách mal niekoľko čerstvých chlebov a ešte aj voňajúce bábovky, neodolali sme. Priložil by som aj fotografiu, ale už je z chleba i z bábovky len polovica. 

Medvědi nevědí

Aktuality píšu:


"Ministerstvo životného prostredia chce eliminovať strety ľudí s  medveďmi. Rezort preto plánuje pripraviť záväzné predpisy..."


Medvede majú po chlebe, len sa musia naučiť čítať... 

...

Habermannov mlyn

Jozef Poláček na webnovinách o tomto filme v úvode napísal: "Ústrednou témou je odsun pôvodom nemeckého obyvateľstva po 2. svetovej vojne." To je trochu nepresné, lebo odsunu Nemcov po skončení vojny je venovaná len úvodná a záverečná časť. Všetko ostatné, roky 1938 až 1945 je o príčinách odsunu, o hromadení negatívnej energie. Film hovorí o vyhranení charakterov ľudí vystavených brutálnej sile okupácie a vojnovým pomerom. V extrémne ťažkom období nadradenosti nacizmu prerastá u ľudí pocit poníženia do agresivity, ktorá sa po vojne zmení na rovnako krutú odvetu.

Film predkladá divákovi príbehy ľudí veľmi presvedčivo, bez ohľadu na ideologické postoje, akoby zo stanoviska nezaujatého pozorovateľa. Celý film, okrem úvodných a záverečných scén, sa zaoberá príčinami neskoršieho odsunu, hľadá pochopenie toho činu ako bezprostredné vyústenie predchádzajúcich pomerov. Viac ľudské tragédie a zlyhania, ako politické postoje. Viac pomsta, ako boj. Jednotlivé charaktery sú vo filme perfektne zvládnuté. Habermann sa správa ako podnikateľ a majiteľ mlyna. Snaží sa o akúsi neutralitu, byť nad vecou, ale napriek tomu skončí v rukách davu tragicky.

Zaujalo ma aj herecké stvárnenie starostu (Andy Hryc), postava ako šitá Andymu na mieru. V závere stojí za pozornosť postava slúžky Elišky (Zuzana Krónerová). Výborne zahral vo filme aj Karol Roden a Jan Hrušínsky. Prekvapilo ma, že film má inú verziu pre Českú distribúciu a inú pre Nemecko. V čom sa asi môžu odlišovať?

S technickou stránkou filmu som bol spokojný, dej má rýchly spád, kamera takmer klasická, čo mi vyhovuje. Jediným nedostatkom filmu je audio mix, ktorý nekladie dôraz na zrozumiteľnosť dialógov, ale na hudobný podmaz. Tento nedostatok sa bohužiaľ objavuje vo viacerých českých filmoch, ale aj v niektorých slovenských. Pôsobí to na mňa dojmom, že niektorí zvukári strácajú sluch. Ako pozitívny prístup po zvukovej stránke môžem uviesť napríklad film  "Ženy v pokušení". Je to síce úplne iný žáner, ale je pôžitkom vychutnávať si jeho dialógy.



Habermannov mlyn

Réžia: Juraj Herz

Hrajú: Mark Waschke, Karel Roden najml., Ben Becker, Hannah Herzsprung, Radek Holub, Wilson Gonzales Ochsenknecht, Zuzana Kronerová, Jan Hrušínský, Franziska Weisz, Andrej Hryc, Oldřich Kaiser,  Martin Stránský a ďalší.

Kauza králik

Všetci sa už vyjadrili k Matovičovi, niektorí aj opakovane, tak prečo nepridať vlastné postrehy? Celý prípad je v súlade s kontinuálnym tokom našej politiky od ostatných volieb. Len Matovič zdanlivo zmenil  svoju rétoriku, už nenadáva na Fica, ale morálne zhadzuje bratov koaličníkov. Nieže by to bolo neuveriteľné, práve naopak. Táto "občianska" kauza mi však pripadá ako dobre rozohrané divadielko. Na javisku Matovič so Sulíkom a  Bugárom, v pozadí možno Ivan so svojimi súkmeňovcami úspešne koná v ich podstatných veciach.

Osoby a obsadenie kauzy občianstvo na Slovensku sa mi ukazujú v celkom zaujímavom divadelnom svetle. Bugár - pracuje na svojej nemennej agende, presadiť krok za krokom silu svojej menšiny. Sulík - tomu je to absolútne fuk, on sa v tom nevyzná (ako sám zdôrazňuje). Pre neho sú alfou a omegou šachy v odvodoch. Premiérka múdro mlčí (znamenie rýb?), až nakoniec príde s podmanivým úsmevom a populisticky povie k tomu pár teplých slov. Mikuláš, vraj diplomat "par excellance", už svoje povedal ešte keď bol v opozícii, ktovie ako koná teraz. Možno tiež diplomaticky mlčí a čaká, ako sa to vyvrbí.

Matovič sa medzitým mediálne ligoce ako vyleštená šerifská hviezda. Jeho agendou je búriť tiché vody zákulisnej politiky. Nutne sa potrebuje názorovo osamostatniť a oddeliť, inak by sklamal sám seba. Je rád, že ho konečne vyhodili z klubu, kde bol cudzím elementom. V kauze cudzieho občianstva, ako jeden z dvoch, nemohol nevidieť to čo je tak jasné, že to bije do očí. Nedorozumenia okolo hlasovania boli iba sladkokyslou omáčkou, ktorá sa servíruje cez médiá. Tie to vďačne berú. Málokto hovorí o podstate. Tak to býva, médiá píšu to čo sa od nich čaká. Chleba je málo, tak sa servíruje omáčka a hry.

V celom tomto prípade vychádza ako jediný štátnik pán poslanec KDH Radoslav Procházka. Svoj odborný a ľudský názor formuloval na verejnosti jasne a jednoznačne. Naviac má aj návrh na riešenie v súlade so záujmami Slovenska, zodpovedajúci právu a spravodlivosti. Matovič sa k nemu, ako logicky mysliaci človek musel pridať a slovami obyčajných ľudí pomenoval problém.
   

Z prvej ruky

Včera som počúval diskusiu z prvej ruky na SRo (už RTVS), ktorú sledujem, dá sa povedať, že pravidelne. Reč bola o novele zákona o cudzom štátnom občianstve a o Matovičovom principiálnom stanovisku. Zaujímavé bolo, že Hrabko dosť vášnivo obhajoval koalíciu, až to vyzeralo na porušenie princípu verejnoprávnosti. Aspoň mne to tak pripadalo.

Dnes to mal oveľa ťažšie, lebo bola reč (aj) o vede a diaľniciach. Jeho hostia veľmi jasne argumentovali o nezmyselnosti a škodlivosti presunu peňazí z vedy na stavbu diaľnic. Že to môže zapríčiniť dlhodobé podfinancovanie vedy a tým aj stratu perspektívy rozvoja spoločnosti. Som za diaľnice, ale takýmto spôsobom nie, lebo som aj za vedu (a všetko čo sa pod tým pojmom skrýva).

Je to smutné, ale ukazuje sa, že PPP projekty na diaľnice neboli tým skutočným Čiernym Petrom. Možno sa časom ukáže čertovo kopýtko skryté v prekopaní celého systému financovania. Argumentácia, že naše deti by za diaľnice platili je úplne scestná. Každá generácia vždy platí svoj diel a nič nemá zadarmo. Tak to je vždy, platíme minulé dlhy, financujeme našu súčasnosť a čiastočne aj budúci život.