Blogger beta...

Niekoľko technických poznámok k (môjmu) beta blogu...

Podklad (pozadie)

Blogger beta, sa má isté vylepšenia, ktoré zjednodušujú vlastné úpravy. Skúšam meniť pozadie, považujem to za prvok, ktorým sa dá zdôrazniť atmosféra, samozrejme pri zachovaní čitateľnosti, aby text bol dostatočne kontrastný voči podkladu. Mám rád vo veciach istý systém a poriadok, na druhej strane však musí byť zachovaná variabilita, zmena je dôležitá rovnako, ako zvyk...

Fotografia

Podobne ako odtieň podkladu, je významným prvkom stránky aj fotografia. Mohla by byť moja, mohol by som tam dať nejaké zviera :), alebo krajinku s motívom práve aktuálnym. Vhodnosť občasnej zmeny je v prípade fotografie ešte významnejšia ako možnosť zmeny podkladu (aj v prípade, že by to bol autoportrét...).

Iné

- Na stránke, mi trochu prekáža umiestnenie počítadiel, ale zatiaľ som neprišiel na spôsob, ako ich umiestniť inde.
- Viete o tom, že pri poklepaní na fotografiu, alebo podklad v oblasti fotografie, sa táto zobrazí v originálnej veľkosti, ako bola "uploadovaná" na blog?
- Som spokojný s vyriešením zoskupovania spotov do rubrík. Samozrejme, popisy v blogu je možné jazykovo aj inak prispôsobovať.

Všetky tieto pripomienky a hodnotenia sa týkajú mnou zvoleného "vzoru", pri iných vzoroch sa dá postupovať obdobne.

V komentároch uvítam aj kritické postrehy a pripomienky...

.

Príbeh jedného dňa

Stretnutie na okraji mesta

Inšpirovaný Silviiným blogom, skúsim popísať časť môjho včerajšieho dňa:

Diaľnica (rýchlostná cesta), cieľ Trnava, vlastne nie celá, iba jej začiatok. Mám dohodnuté blogerské ministretnutie na pokraji Trnavy. Kolega z Ďalekého východu sa vracia domov z Bratislavy a má mi čosi odovzdať.

Meškám 10 minút, tak letím na úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti. Auto naráža na dlhé vlákna a chuchvalce pavučín. Babie leto je vo svojej vrcholnej forme. Kto iný, ako pavúky, by mal vedieť, kde sa práve nachádza počasie?.

Meškanie som skrátil na 5 minút. Ďalšiu minútu strácam hľadaním Opel Astry na parkovisku, až zbadám mávajúce ruky. Stretnutie je veľmi krátke, pozdravy a 3 vety z každej strany, preberám CD s folklórom a už sa lúčime, lebo čas beží a na Východ je ďaleko.

Doma si vychutnávam nádherné zborové spevy pripomínajúce moju, našu mladosť.

________
Pod čiarou: Trnava je kultúrne mesto, práve zisťujem, že som premeškal jej hudobnú jeseň...

Le Grand Blond...

Veľký blondín s čiernou topánkou má už 34 rokov, ale nič nestratil so svojho nádherného humoru. Strávil som s ním dnešné popoludnie vo veľmi príjemnej atmosfére, kde nechýbali ani slzy smiechu... Nie nadarmo sa o ňom píše, že je na poprednom mieste v rebríčku francúzskych veselohier. Situačný humor, ktorým je film doslova prešpikovaný, nestratil nič na svojej príťažlivosti. Možno ani pri jeho premiére, kedysi dávno, som sa tak nenasmial, ako dnes. O hereckých výkonoch ani nehovorím, tie sú excelentné. Povedať viac, by bolo len opakovaním...


Žáner: komédia Réžia: William Tannen Hudba: Vladimir Cosma Hrajú: Pierre Richard Bernard Blier Jean Rochefort

Návraty do histórie

Dnešný deň som sa na chvíľu vrátil do histórie.

Prvý návrat smeroval len niekoľko rokov dozadu, aby som bol presnejší, do roku 1988, kedy vznikali moje prvé rodinné videá. Poviete si, čo je to za históriu? Veď to bolo nedávno... To je pravda, ale deti, ktoré sa vtedy ledva naučili chodiť, dnes chodia na vysokú...

Každý rok najmenej dve spoločné rodinné udalosti, najmenej hodina videozáznamu. Neskôr, záznamy z výletov a dovoleniek... Nechcem sa chváliť, ale aj po rokoch som nadmieru spokojný s vtedajšou mojou kamerovou a režijnou prácou. Nechválim sa, len kriticky hodnotím to, čo som dnes niekoľko hodín sledoval na obrazovke.

A hlavne, malé herečky boli a sú super, dnes by sa povedalo, že boli super zabávačky.

Staré záznamy prepisujem na DVD nosiče. Z digitálnej podoby sa dajú zhotoviť ukážkové videá... Ak sa to naučím a naučím sa vkladať ich na web, niektoré vám predvediem. Nebude to hneď, som len na začiatku cesty... Teším sa na budúcnosť.

Druhý návrat do histórie ani nebol návratom v pravom zmysle slova. Do minulosti ma vrhla moderátorka rádia Slovensko, keď na príhodu istého poslucháča o konfiškácii rozhlasových prijímačov skonštatovala, že to bolo určite v roku 1968... Nielen, že je to hrubé skreslenie, lebo v tom roku sa nič také nedialo, bolo by to proti logike, lebo vtedajšie "obe strany" mali svoje vysielanie a rádioprijímače tak boli nástrojmi propagandy oboch strán.

Konfiškácia rádioprijímačov sa mohla stať v ojedinelých prípadoch, po "víťaznom februári", alebo nebodaj ešte v čase vojny. Vtedajšia vláda sa naozaj obávala rozhlasového vysielania zo západu. Premiestniť to do roku 1968 je naozaj možné len hrubou neznalosťou histórie.

Tak mi pri tejto príležitosti napadlo, že naozaj potrebujeme posilniť historickú pamäť národa, otázka je len, či sa tak má diať v špeciálnych ústavoch pamäti národa, keď máme aj také niečo ako Historický ústav SAV...