Duch vecí

Jedna z teórií o vzniku náboženstiev vychádza z toho, že aj neživé veci majú dušu. Dá sa to chápať tak, že každá vec, či je dielom Vyššej moci, alebo človeka, je stvorená, alebo zostrojená s určitým cieľom, s ideou ktorú má plniť. To je duch zdanlivo neživej veci.

Ak sú veci pokazené, sú choré, postihuje to aj ich dušu. Stolička, ktorá má jednu nohu kratšiu, má dušu postihnutú, lebo sa na nej zle sedí, je labilná... Pokazené rádio vypustilo dušu, je duševne mŕtve, nehrá... Zložitejšie je to s bezdušovou pneumatikou (tubeless) - nemá dušu, ale slúži, teda dušu má, kým sa neprederaví - vtedy príde o svoju dušu, ktorú nemá...

Počítač, má dušu, aj pamäť i rozum. Ak je infikovaný vírusom, je postihnutý na duši, aj keď materiálne je zdravý, musí sa liečiť, má duševnú chorobu...

Objavy, vynálezy a nápady

Máme doma taký zvyk, že drobáky sa sypú do jednej starej šálky, takej do akej si vodníci ukladajú dušičky, iba že táto naša nemá poklop, veď korunky sa samé od seba nerozutekajú... Lenže tam sú aj dvoj, päť a desaťkoruny.

Tá šálka by už mala pretekať, dostal som včera zaujímavý nápad, že tajne z neho povyberám tie najväčšie... Vysypal som obsah na stôl a prekvapený som zistil, že tam nie je ani jedna z tých najväčších. Veď som tam nedávno nejaké hádzal... Potom mi svitlo - niekto dostal rovnaký nápad ako ja.

A tak to chodí celý život. Ja niečo vymyslím, nejaký svetový vynález, potom idem do kina a čo nevidím? Môj vynález tam už perfektne funguje. Tak kráčam svetom od objavu k vynálezu a vždy ma niekto predbehne ako dnes s tými desaťkorunáčkami...

Apocalypto

Film, ktorý som ešte nevidel, zhodnotila mne blízka osoba takto:

Musím priznať, že som bola príjemne prekvapená. Na to, že bol ten film dosť dlhý, vôbec to neprekážalo a nebol pri ňom pocit nudy. Takmer celý čas, teda skoro celé dve hodiny sme bežali s dejom, ktorý bol celkom jednoduchý, ale napätie a vzrušenie sa nieslo celým filmom, takže mi to nepripadalo nudné, nebolo na to ani kedy myslieť. Bolo tam dosť "autentických" krvavých záberov, neboli nechutné, ale skôr pravdivé a nepríjemné. Dalo sa to žalúdočne zvládnuť. Ja som si na niektorých miestach oči radšej zatvorila, ale dalo sa to zvládnuť. Pár myšlienok bolo nadnesených, ale to vnieslo aspoň trochu "humoru". Ináč to bolo vlastne celé napínavé, ale nie únavné.
Ten film v nás všetkých zanechal zvláštny, ale dobrý pocit, nie pocit odporu a znechutenia. Dokonca sme sa mu venovali ešte aj dnes pri raňajkách, každý si o ňom povedali svoj názor, svoje pocity z neho.

Myslím, že pôjdem do kina...

Blog na piatok

Každé ráno vstávam s novým námetom na blog, niekedy ho už mám celý v hlave, len ho naťukať do klávesnice... Poviete si, že je to posadnutosť a že to tu nevidieť.. Je to pravda, asi mám zlý prístup k veci... S čerstvým nápadom si sadám k monitoru, ale nedá mi a ešte sa pozriem, čo píšu iní... A iní píšu, nielen na ostrove, aj na SME aj inde..

Tak čítam a čítam, plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že tá moja téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom...

Najčastejšie to končí tak, že moja snaha o export myšlienok končí importom cudzích slov... Naozaj, niekedy iba slov... Tak aj dnes. Všetko som prečítal, podiskutoval som a moju novú tému som vložil do draftu... Už ich tam mám sedem... Možno sa raz dostanú von...

Áno miláčik, už bežím... (je piatok, vysávame...). Že dnes nie je piatok? A myslíte si, že všetko čo autor napíše na blog je holá pravda?...
.

Skracovanie života

Pôvodne som chcel napísať úvahu o tom, čo je to zvyšok života, s otázkou, koľko je to? Viem, je to zbytočná otázka, na ktorú sa nedá priamo odpovedať... Iba nepriamo sa o tom niekedy hovorí...

Napríklad pri fajčení... Fajčiar si skracuje život každou cigaretou...
Je to experimentálne dokázané, napriek tomu táto hrozba na fajčiarov akosi nepôsobí.
Čo bude v budúcnu, to je tak neisté, že dobré, ani zlé nás nevystraší, žijeme pre tento deň...

A je to tu: Štatistiky hovoria, že v súčasnosti ročne umrie na následky fajčenia asi 3 mil. ľudí...
O 20 rokov to má vzrásť na 10 mil. ľudí za rok ...
Fajčiar si skracuje život o 8 rokov oproti nefajčiarovi...
Rizikový fajčiar si život skracuje dokonca o 25 rokov oproti nefajčiarovi ... Pasívne fajčenie je trikrát škodlivejšie pre nefajčiara, ako aktívne pre fajčiara...

A nič...

Tu je zhruba môj prípad, našťastie už prípad bývalého fajčiara... vyfajčil som cca 90 tis. cigariet... 100 tisíc vraj znamená vysoké riziko rakoviny... Hlboký výdych... stihol som to "o chlp", prestal som včas...:

Pri porovnaní súboru 40 ročných fajčiarov a nefajčiarov sa dospelo k záveru, že fajčenie znižuje vek úmrtia (presnejšie skracuje strednú dĺžku života (SDZ) 40 ročného človeka) priemerne o 4 roky, ak fajčil 20 rokov 15 cigariet denne. Približne to znamená, že 40 ročný nefajčiar sa priemerne dožije veku 76 rokov a fajčiar 72 rokov.

Ale nebuďme pesimisti... Sú aj prípady, keď sa život predlžuje... keď nám lekári život predlžujú liečením, operáciami (bylinkami, ihlami atď.) a dokonca nám aj zachraňujú životy... bez ohľadu na náš ľahostajný pohľad do budúcnosti.