Máme doma taký zvyk, že drobáky sa sypú do jednej starej šálky, takej do akej si vodníci ukladajú dušičky, iba že táto naša nemá poklop, veď korunky sa samé od seba nerozutekajú... Lenže tam sú aj dvoj, päť a desaťkoruny.
Tá šálka by už mala pretekať, dostal som včera zaujímavý nápad, že tajne z neho povyberám tie najväčšie... Vysypal som obsah na stôl a prekvapený som zistil, že tam nie je ani jedna z tých najväčších. Veď som tam nedávno nejaké hádzal... Potom mi svitlo - niekto dostal rovnaký nápad ako ja.
A tak to chodí celý život. Ja niečo vymyslím, nejaký svetový vynález, potom idem do kina a čo nevidím? Môj vynález tam už perfektne funguje. Tak kráčam svetom od objavu k vynálezu a vždy ma niekto predbehne ako dnes s tými desaťkorunáčkami...
áno, tak to chodí celý život..
OdpovedaťOdstrániťtá šálka je ako život samotný, málokedy je prázdna, no málokedy i plná, ale obsahuje hodnotné i menej hodnotné ponuky..
v každom človeku je prirodzený kúsok sebectva.. ak siaha do tej ,,čarovnej" šálky, takmer vždy sa snaží vziať si z nej ten najlepší kúsok..
a či ho využije pre seba, alebo pre niekoho iného, tak to je už zas o niečom inom..
mia, otváram oči, čo všetko tam je... myslel som, že iba mince...
OdpovedaťOdstrániťTak presne taký pocit mávam aj ja. Len teraz neviem, či mi tiež niekto kradne nápady, alebo je to déja-vu...
OdpovedaťOdstrániťmaroško, už to inak nebude.. nabudúce si musíme dať bacha (nie deža-vu)a vymyslieť to, čo nikto ešte nevymyslel.....
OdpovedaťOdstrániť