Kráčame po Svete a zanechávame na ňom svoje stopy. Potom sa niečo stane a snažíme sa stopy zahladiť... Ničíme svoje (i iných...) dielo. Prečo?
Stopy v piesku sa dajú zahladiť, zaveje ich aj sám čas. Stopy a dotyky v ľuďoch nie. Nedajú sa zrušiť, nedajú sa vymazať, sú večné. Až do skončenia večnosti človeka.
pravda pravduca...
OdpovedaťOdstrániťto, co sme v zivote urobili by malo pretrvat. Aj ked to nie je mrakodrap ci most - staci mala pozitivna stopa v dusi ineho cloveka :)
áno, stopy zanechané v ľuďoch sú večné..
OdpovedaťOdstrániťtie prvé sú najintenzívnejšie a ostávajú..všetky ostatné sú iba náhradou
takéto stopy som mal na mysli, keď som písal túto krátku úvahu... nie sú prvé, alebo druhé, každá je iná, jedinečná.
OdpovedaťOdstrániťZaujímavé uvažovanie.Pridám ešte jednu myšlienku: Stopy môžu viesť k dobru i zlu. Tie zlo signalizujúce je lepšie, keď zaveje vietor.
OdpovedaťOdstrániťsilvia, to už je o niečom inom, to je o vuyužití stôp na orientáciu, alebo dezorientáciu.
OdpovedaťOdstrániťMôže byť. Je to v uhle pohľadu.
OdpovedaťOdstrániť