Založiť do archívu, alebo skartovať viac ako 350 článkov za posledné 3 mesiace, na tému Radičová a prezidentské voľby 2009, len na blog.sme.sk?
Je to dilema, ale myslím, že by sa to malo uchovať pre poučenie nás i budúcich generácií straníkov a mládežníckych aktivistov.
Kto by to však o sto rokov čítal, keď sa to zväčša nedalo čítať ani teraz?
Voľby už majú svoju históriu a múdrosti popísané okolo nich prejdú do minulosti nenápadne a obávam sa, že aj bez poučenia pozostalých...
Nech žije prezident... (-ka až nabudúce...)
:)
Tak nejako...
OdpovedaťOdstrániťno ja som to poňalo trochu pochmúrnejšie ako ty :)
OdpovedaťOdstrániťnech zije prezident?
OdpovedaťOdstrániťostrovanka, niečo ti nesedí? chceš sa pridať k žalospevom? :) To sa predsa vždy po voľbe (i po smrti kráľa) hovorí (lebo život je potvora a nezastaví sa pre nejakú maličkosť).
OdpovedaťOdstrániťuplne prirodzena vec je ,ze ludia budu nadavat furt,nech je tam zvoleny ktokolvek...to je holy fakt,tak to chodi...zmeni sa len mozno osadenstvo nadavajucich....toto az si aspon trochen uvedomime,tak sme razom vo vysom levele....bez nemoznosti nadavania by sme ani nevedeli co beznych ludi trapi...ako v stredoveku
OdpovedaťOdstrániťno, myslím že v tomto našom "veku" má každý toľko priestoru na nadávanie, koľko mu hrdlo ráči, ale kto nechce, nemusí... :)
OdpovedaťOdstrániťano a tym je povedane vsetko...nadavat je dovolene ale nic to nepomaha :-) preto ani nadavat nemusi :-))
OdpovedaťOdstrániťale voli si clovek ponadavat na nespravodlivost (aj ked z vedomim ze to nikam nevedie)ako vyviest niejaku hlupost ktoru potom bude lutovat
dodatok....preto su tie blogy take popularne si myslim
OdpovedaťOdstrániťAno...
OdpovedaťOdstrániťPopularita býva rôzna. Ako príklad uvediem televízne reality show, koľko sa o nich negatívne popísalo a predsa boli masovo sledované..
Príklad na nadávanie - poznám človeka, ktorý má taký štýl, ak dva dni prší, nadáva na počasie, že stále prší. Ak dva dni svieti slnko, nadáva na slnko... Kto chce psa biť, palicu si nájde...
Je to aj o atmosfére v spoločnosti, vždy je tu nejaký stádový efekt, často vyvolaný úmyselne a cielene, a nie vždy (takmer nikdy) pozitívny.
Ak je IN byť kritický, tak sa slabšie, ovládateľnejšie povahy radi pridajú.. na kritické postoje skôr, ako na pozitívne.. lebo kritický postoj, akosi v kontexte vyzdvihuje moje vlastné ego, ako člen stáda som silnejší a moje komplexy sú na čas umlčané... :)