Alternatíva je niečo iné, obvykle je to iná porovnateľná možnosť voľby. Influencia znamená vplyv, pôsobenie. Na internete to znamená zvláštne súkromné podnikanie osôb mimo formálnych pravidiel podnikania.
Dr. Marián Kluvanec definuje pojem „influencer” v článku takto:
- Nie je to skutočná práca, zamestnanie, ani živnosť, bez ohľadu na to, ako to má ošetrené „na papieri” a koľko mu svieti v daňovom priznaní. Je to len „hviezda” vlastnej, inscenovanej reality show, ktorá predáva ľuďom sny.Influencer je marketér s prvkami narcizmu, rafinovaný obchodník, a v niektorých prípadoch by sa dokonca dalo hovoriť o šarlatánstve. Vpád influencerov do médií dominantnej kultúry svedčí o tom, že schopnosť generovať zisk je cenená nadovšetko.
O téme nenávisti píše vo svojich blogoch Jaromír Juklíček. Aj blogy sú vlastne svojim spôsobom "alternatívou", teda je to publicistika mimo "hlavného prúdu". Bloger píše o stave spoločnosti s "povinnou" nenávisťou v článkoch aj v diskusiách:
- Pokiaľ si niekto myslí, že neustále vybičovávanie emócií v politike alebo v športe je len neškodné štekanie za klávesnicou, hlboko sa mýli. Toto je ochlokracia, vláda urevaného davu, ktorá v pokročilom štádiu dokáže úplne zničiť civilizáciu.
Alternatíva v publicistike predovšetkým neznamená automaticky niečo horšie ako "hlavný prúd", ale ani naopak. Faktom je, že médiá, nech už sú tlačené, televízne, alebo internetové v ľubovoľnom formáte, sú predovšetkým o názoroch a na tie má každý právo. Tzv. "hlavný prúd" by však mal byť hlavne o faktoch a informáciách (hovorí sa tomu vyváženosť, nestrannosť), menej by mali byť o ovplyvňovaní (influencia). Správy typu: "vraj sa stalo" by mali byť striktne oddelené od informácií a faktov (bulvár).
S prekvapením som sa dočítal v sci-fi románe "Temný les", že aj o 400 rokov sa vraj budú ľudia obávať médií, aby sa to čo nechcú, v médiách neobjavilo. Je to samozrejme fikcia, ale každá fikcia má základ v realite, ktorú autor vníma, reflektuje a vychádza z nej. Zdá sa, že médiá budú večné... Mne z toho plynie závažná otázka, aké je vlastne postavenie médií? Je to naozaj, ako sa hovorilo kedysi "siedma veľmoc"? V tom prípade je to možno prvok mimo rámca demokracie, rozhodne aj mimo rámca štátov s ohľadom na vlastníctvo médií.
Iste, je to aj otázka rozsahu a veľkosti moci veľmoci a každá veľmoc má ľudí v pozadí, ktorí určujú stratégiu a smer. Demokracia je založená hlavne na rovnosti práv (a povinností), ale aj na možnosti vyjadriť slobodne svoj názor. Aj názor však môže byť manipulatívny a kto silnejšie kričí, vyhráva (konečná - ochlokracia). V starom Grécku to bolo jednoduché, na Agore sa zrejme presadil ten, kto mal silný hlas. Našou "Agorou" sú médiá a to je náš, stále nedoriešený spoločenský a mocenský problém. Možno raz bude doriešený a možno to bude v nekonečne...
V zlých časoch máme teda aspoň "alternatívu" v podobe osviežujúcich potôčkov mimo hlavného prúdu informácií (aj názorov). Nemci by si v takomto prípade vzdychli: Gott sei dank (chvála Bohu). Mimochodom, tzv. "mainstream" (médiá hlavného prúdu) nie je celkom možné považovať za "oficiálne", hoci pracujú na základe štátnych licencií a rámcových zákonných pravidiel, lebo sú, okrem verejnoprospešných, ovládané ich majiteľmi a vyjadrujú a pôsobia so stratégiou a taktikou súkromného kapitálu. Alternatíva, pokiaľ viem, je tiež v súkromných rukách, ale je malá, s menšími možnosťami. Devízou alternatívy preto musí byť pravda.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára