Nedeľná kázeň

Peter Rusnák vo svojej dnešnej kázni v Klokočove hovoril aj o tom, že ľudia neradi počúvajú kázne. Niečo na tom bude, lebo sme raz takí, že neradi sa podriaďujeme múdrostiam iných, radšej šírime tie svoje. Napriek tomu, ja sa rád poučím aj inde, uznávam cudzie dobré nápady a poučenia, ktoré síce najprv skúmam a keď sa ukážu dobré, vezmem si ich za svoje.

Napríklad Piki vo svojom poslednom článku uvažuje o pridanej hodnote istých činnosti, u ktorých to nie je zrejmé na prvý pohľad. Zaujímavé na tom je hlavne to zamyslenie sa nad skúmaním podstaty pridanej hodnoty. Lebo niekedy to nemusí byť každému rovnako zrejmé a jednoznačné.

Na pridanú hodnotu sa zvyčajne pozeráme ako na hodnotu, ktorú pridávajú iní do vecí a činností, ktoré my, prijímame, ale na druhej strane je pre mňa oveľa dôležitejšie sledovať, akú pridanú hodnotu vkladám ja do svojich činností, do práce pre dobro iných. Ono sa to ľahko pozná, tam kdesi vnútri, ako pocit dobre vykonanej práce, pocit užitočnosti, to je tiež pridaná hodnota.

Ten pravý pocit a hodnota pridanej hodnoty je práve v tom vnútornom pocite a je to náš najčistejší zisk z podnikania zvaného život. Za pridanú hodnotu obvykle dostávame odmenu nielen vo vnútornom uspokojení, ale aj v materiálnom ocenení, čo je zvyčajne odmena za hodnotu vytvorenú prácou, ale aj nápadmi a tvorbou iných hodnôt... Výšku materiálnej odmeny však pre nás stanovuje tá druhá strana a nie vždy je plne v súlade s našou vnútornou...

Po nedeľnej omši nastáva čas odmeny vo forme sviatočného obeda. Neviem čo sa stalo, dnes som nepočul u susedov vyklepávanie rezňov, možno sú kdesi pri mori na dovolenke. Je taký čas... Už sa teším na naše obaľované vykostené vyprážané kuracie stehná, videl som ich zatiaľ nastúpené na pracovnej doske a vyzerali sľubne, aj s pripraveným uhorkovým šalátom, aj keď k tomu bude "iba" tarhoňa.

Takže, keďže je nedeľa v polčase, želám všetkým dobrú chuť a najmä hojnosť pridanej vlastnej hodnoty a trochu aj tej, pridanej od niekoho blízkeho...