Tycho Brahe (1546-1601), pôvodným menom Tyge Ottesen Brahe (wikipedia), bol význačný dánsky astronóm. Napriek tomu, asi sa zaoberal dôležitejšími vecami astronómie, ako je ticho vo vesmíre. Ani mňa by ticho len tak nenapadlo, keby ma neinšpirovala kniha, ktorú som práve začal čítať. Začína totiž tichom v troch rôznych podobách.
Nezmieňuje sa o "vesmírnom" tichu, ale ja si myslím, že tam všade medzi hviezdami a planétami je to naozajstné ticho, ak za ticho považujeme neschopnosť prostredia, šíriť a odrážať zvukové vlny nášho počuteľného spektra. Ale ktovie ako je to, ak je tam namiesto vákua rozfúkaná neznáma temná hmota? Ticho teda dokonale oddeľuje vesmírne svety. Našťastie, lebo by sme sa z toho hluku asi zbláznili, v takom priestore musí byť života až, až...
Najviac ma z toho pozemského ticha č. 1 zaujalo jeho narušenie vetrom, dažďom, búrkou a hlavne morským vlnobitím. Bájna predstava detstva s bosými nohami v blate a daždi. Druhé je ticho noci v ľudskom obydlí, kde všetci spia vo svojom klbku, oddelení od seba vesmírnou prázdnotou izby. To tretie radšej nespomeniem, lebo vtedy už my jednotlivci nebudeme počuť ani plač pozostalých.
Zdá sa, že som tú dnešnú pointu spackal... Tak to dopadne, keď sa inšpirujem vo vonkajšom vesmíre. Tentokrát som začal vzdychať podľa "Načo" z denníka DH, aj keď som niekde inde ako on, píšem, aby bolo napísané. Ostáva len tá otázka, načo? A aj keď to vyznieva pesimisticky, je v tom zakódovaný optimizmus.
skús aj túto http://www.martinus.sk/?uItem=100629
OdpovedaťOdstrániť