Koho?

V jednej predvolebnej ankete na internete som zodpovedal hŕbu otázok o politike a o verejnom živote. Vyšlo mi, že mojim preferenciám najlepšie vyhovuje program istého hnutia. To je však len virtuálna rovina. Prečo to tak nie je aj v skutočnosti? Lebo je tu vždy istý rozpor medzi slovami a činmi. Dokonca, často je rozpor aj medzi slovami a slovami. Rozpor medzi (predvolebnými) slovami a (povolebnými) činmi sa dostaví za každých okolností, po každej voľbe, ale predsa len, koho?

Napravo, či naľavo, na tom dnes už veľmi nezáleží, to sú len zásterky. Rozhodujú ľudia a hlavne širšie okolnosti, ktoré stanovujú hranice našim želaniam. Mnoho ľudí z politiky sme už spoznali. Niektorí sa prejavili, iní ešte nemali príležitosť a chceli by. Napriek tomu ich poznáme, lebo najviac možno veriť tej ich civilizačnej sile v pozadí - mať moc (so všetkými súvislosťami). Hádam len u jednej koalície možno veriť sľubom. Aspoň niektorým. Ak sľúbia, že budú privatizovať, tak aj budú a "okolnosti" im zatlieskajú. V inom často klamú, alebo sa mýlia.

Pred voľbami je vždy problematické vylúpnuť racionálne jadro zo slov. Niekedy sa to pozná ľahko, že tí čo kričia klamú, alebo sa jednoducho mýlia. A možno len pre istotu nezarátali do kalkulácií okolnosti, aby to vyznelo krajšie. Naša vnútorná politika totiž už nie je len naša. Bola iba chvíľu. Podobne ako naša ekonomika už dávno nie je naša. Len ľudia ostali. Osamotení. O pár dní skončia sľuby a život pôjde ďalej. K pevnému bodu ďalších štyroch rokov. Dúfajme, že v pokoji.