Nie že by som ho nemal strategicky, ale takticky a fakticky mi chýba v tomto čase. Len čo som to dopísal, už je to minulosť... Vraciam sa do reality v čase aktuálneho zaneprázdnenia. Neprázdny znamená plný, alebo skoro plný, teda mám plno roboty. Alebo sú to len (zbytočné) starosti? Možno sú to v detailoch aj hlúposti čo mi bránia v tej akože poriadnej "práci". Keď si to na prstoch jednej ruky spočítam, je každý nový deň veľmi podobný tomu predchádzajúcemu. Tento spôsob leta je už raz taký.
Dopoludnia chodím plávať, potom sa nechám masírovať v perličkovej vani. To je tá príjemnejšia časť dňa. Voda v bazéne mi vždy pripomenie mladosť, tie vodné pary nasýtené chlórom a ľudským potom sú hmlovinou spomienok na prvé zábery vo vode a ten slastný pocit ponorenia sa do bezváhovosti dáva nesmrteľnosť. Obed je u nás takým starým zvykom, že by sa podľa neho dali nastavovať hodinky. Keby som bol kostolník, mohol by som tesne pred obedom zapnúť zvony na veži. Teoreticky, lebo aj to je dnes už isto iste automatizované.
Po obede nastávajú aktuálne letné "vedrá" To je síce český výraz pre nadmerné letné horúčavy, ale vraj aj vedrá naplnené vodou ho (to české "vedro") môžu zmierniť. Na chladnejšej strane budovy je dobré, hneď po obede si trochu "pohovieť". Môže to znamenať aj spánok, veľmi dobre a príjemne sa tak zabíja letný čas siesty. Podmienkou je, aby bol obed letne ľahký, ako také jemné a vzdušné odenie mladej ženy práve vystupujúcej spopod sprchy. (To bol úlet). Deň sa končí podvečernou prácou, tentokrát naozaj - polievaním záhrady.
A tak to ide zo dňa na deň, až kým nezaprší...
Nabudúce:
"O smart-fónoch" a možno aj "O mantre" a potom možno aj "O ľudovej demokracii" (to len aby som nezabudol :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára