Po dlhšom čase sme boli na koncerte. Neviem či je to správny názov takéhoto podujatia, lebo vo viacerých aspektoch ma prekvapilo. V inom aspekte mi zase potvrdilo niečo veľmi dobre známe. Ešte sme ani poriadne nevstúpili do arény a už sa ozvalo burácanie hromu, ako by vystrelili salvu z hajmarsov. Rýchlo sme sa zbavili strachu, hrdinsky sme udržali rovnováhu a vstúpili do hrmenia bez bleskov, aj keď sveteľná šou by mohla byť prirovnaná k aktívnemu bleskozvodu. Sedenie na tribúne bolo vcelku pohodlné, v porovnaní s mládežou, ktorá pod pódiom stála v plnom počte.Hala NTC bola plne obsadená aj obstáta.
Prišli sme, lebo sme chceli počuť Zaz. Keď sme si sadli, Zaz ešte odpočívala v zákulisí a na scéne excelovala akási domáca hviezdička so svojou kapelou (meno mi ostalo neznáme). Spievala pochopiteľne zásadne anglicky, ale občas prehovorila ku "svojim" divákom aj po domácky, aká je šťastná, že prvýkrát spieva pred takým obrovským publikom. Publikum napriek tomu, že prišli kvôli Zaz, burácalo aj pri jej výkonoch nadšením. Basy burácali v neskutočných úrovniach decibelov. Podobný pocit ako kedysi, keď na železnice pricválala lokomotíva s názvom "Sergej". Proste chvenie vnútorností v rytme "hudby".
Tešil som sa, že až príde na scénu Zaz, bude to jemne kultivovanejšie. Márne. Zaz prišla a priniesla na scénu okrem burácania aj dynamiku v speve, ale aj v pohyboch, ktoré rozpohybovali mladú masu publika, čo sa chvíľami podobalo tzv. modernému tancu - knísanie zboka na bok, výzvy k potlesku a tak podobne. Pripomenulo mi to precvičovanie spartakiády (dnes už málokto vie, čo bola spartakiáda). Chvíľami boli reproduktory vyvažované aj občasnými výkrikmi poslucháčstva. Oveľa silnejší však bol výskot istej dámy vľavo asi dva rady za mnou. Proste taká ušná záľaha.
Zaz bola úžasná, prišlo aj na jej slávne evergreeny a to bolo vyvrcholenie nadšenia diváctva. Môj záverečný dojem z masového živého koncertu je však taký, že ak si chcem "vypočuť" a vychutnať Zaz pustím si zas Zaz radšej doma z youtube, lebo mám rád aspoň akú-takú hi-fi kvalitu. To bolo teda asi všetko, čo ma prekvapilo na koncerte Zaz. Neprekvapilo ma, že zvukári už dobre nepočujú alebo, že podliehajú klamu, že mladí diváci dobre nepočujú... Podobný trend sa ujal aj v moderných kinách. Technika balšája, no kultúra ešte burácajúcejšia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára