Priatelia

Ešte raz o priateľoch, lebo dobrého nikdy nie je dosť. To by sa dalo povedať aj o dobrých priateľoch, ale ja som skeptik, neexistuje priateľstvo v absolútnom zmysle slova (výnimky potvrdzujú pravidlo). Existujú priatelia, ktorí prichádzajú a potom odchádzajú, aby prišli ďalší, lebo človek nikdy nie je sám, teda aspoň na sieti Facebook a podobných. Spomínam si na kolegov z práce, na vynikajúci pracovný kolektív (BSP), boli sme priatelia, ale keď to skončilo, každý šiel svojou cestou. Niektorí do iných fabrík, iní len za svojimi miestnymi, domácimi a rodinnými cieľmi. 

Možno sa náš okruh aktuálnych priateľov zmenil, ale všetci, ktorí už raz boli, ostali v pamäti a v spomienkach. Tam sú najdôležitejší! Pribudli aj noví. V inom čase, v inom prostredí sa vyskytujú iní ľudia. Dnes nám pribúdajú priatelia, najčastejšie na fejsbúku. Akoby sa tam, na "sociálne" siete presunul  aj život. Bohužiaľ, okrem priateľov je tam už aj (a hlavne) politika a reklama a tieto dve komodity (komodita = druh tovaru) naozaj nie sú priateľské. Spoločnosť je rozdeľovaná práve na základe politiky aj prostredníctvom sietí, ktoré si paradoxne zakladajú na priateľstve.

Pripomenulo mi to knihu od Ericha Maria Remarqua z roku 1956 o následkoch (1.) svetovej vojny a kontrastoch v povojnovej nemeckej spoločnosti, ktorú práve čítam. Prekvapilo ma, ako sa opis vtedajšej nemeckej spoločnosti podobá tej našej (a nielen našej) dnešnej, aj keď doba je celkom iná - nie sme práve po svetovej vojne a inflácia (rozumu) ešte nie je taká veľká:

"... na tribúne rečnil o lumpoch, údere dýkou do chrbta, neporazenej nemeckej armáde a sľube našim mŕtvym hrdinom, že si ich budeme ctiť, že ich pomstíme a že znovu vybudujeme nemeckú armádu."  (E. M. Remarque, Čierny obelisk)

... 

Slovo Facebook sa dostalo do poslednej kodifikačnej príručky - do Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 2020 v tvare fejsbúk, fejsbuk.