Problémy rastu

 ... a rast problémov, tak sme kedysi glosovali našu osobnú situáciu súvisiacu s rastom. Dnes sa núka otázka: Ako je to s nami dnes? Problémy rastu rastú a je ich stále dosť. Nič nové pod slnkom. Často mlátime prázdnu slamu... Asi aj ja, ale píšem pre vlastné potešenie z mlátenia...

Začítal som sa do svojich nedávnych článkov na tomto blogu a chytila ma úzkosť, sú tak dobré, že už ťažko vymyslím niečo lepšie (...), novšie. Inovácie, teda niečo neobvyklé a nové sú základom rastu. A rast prináša aj problémy... Znamená to, že nepísať je bez problémov? Je to ako začarovaný kruh. 

Dajte mi tému a ja vychýlim zemeguľu (Archimedes).

Zdá sa vám, že takéto úvahy o blogovaní sú scestné? Ani nie! (málokedy používam výkričník, častejšie zátvorky). Zátvorka je odbočenie, výkričník vetu nadobro končí! To je koniec... Tri bodky pokračujú skryte v načatom, ale čo som načal? Otáznik je otázka. 

Deti sa pýtajú, dospeláci oznamujú, ale niektorí aj rozkazujú (výkričník). Potom žije medzi nami aj taká menšina, ktorá myslí. Mysliaca menšina nepotrebuje špeciálnu ochranu, žiaden menšinový zákon.  Kto myslí, má za tri  hovorí stará (pokazená) múdrosť. Konfucius k tomu dodáva:

Človek môže múdro konať tromi spôsobmi: premýšľaním, napodobňovaním a učením sa na vlastných skúsenostiach (chybách).  

Pri písaní sa nedá nepremýšľať, ale dá sa napodobňovať, kopírovať (v modernom poňatí, v internetovej dobe sa tomu hovorí plagiát). Vlastné skúsenosti a chyby sa v mojich wabovinách príliš nenosia (skromnosť nadovšetko), je tu (teoreticky) spätná väzba formou komentárov a diskusií. Boli aj iné časy, keˇsme boli mladí a rozprávali sme sa aj tu, ale tomu sa už dávnejšie hovorí "spomienkový optimizmus" alebo "staré dobré časy". 

Nikdy se nevrátí pohádka mládí