Anketa

Kedysi dávno (rok 2017) som napísal odpovede na otázky v zvláštnej ankete. Moje odpovede mi v archíve opäť zasvietili a možno by stálo za to niektoré si pripomenúť. Napríklad tieto: 

- Aký máš vzťah k vlastným fotografiám?

K vlastným fotografiám (k tým mojim autorským) mám priam príbuzenský a priateľský vzťah. Sú ako moje deti a mám ich rád. Ak bola táto otázka myslená na vlastný portrét, napríklad ten v občianskom preukaze, tak ostávam chladný... Sú aké sú. Ak si musím urobiť vlastnú fotografiu (autoportrét), tak sa s tým trápim ako profesionál - z dvesto záberov možno vyberiem dva. 

- Prečo sa niektorým témam v blogu vyhýbaš?

Nevyhýbam sa v blogu žiadnym témam, ale mám tento blog pre (vlastné) potešenie, tak si ho nebudem kaziť nevhodnými témami. Napríklad, taká politika a to čomu sa zvyčajne na blogoch (a v krčmách) hovorí "politika" a pritom je to bohapusté nadávanie na domnelého odporcu na druhej strane občianskej barikády. Zdá sa, že politika stratila svoje poctivé meno, ako hovorieval kedysi slušne jeden náš profesor: "Kopnem ťa tam, kde chrbtica stráca svoje poctivé meno." Niekedy sa politickej debate vyhnúť nedá, ale polemiku okolo nej nemám rád, lebo mám rád vlastný názor. 

- Dokážeš pochopiť to množstvo televíznych reklám?

Jednoduchá odpoveď na televízne a rozhlasové reklamy, ktoré sa nám vnucujú tam, kde sa deklaruje niečo diametrálne odlišné (umenie) by bola, že nie. Ale logicky chápem, že tento svet, táto civilizácia je v problémoch, do ktorých ju dostala snaha neustáleho rastu. Stabilita a rovnováha sú pojmy nežiadúce ale na tých stojí a padá vesmír... Zdá sa, že najviac rastie reklama (kvantitou, nie kvalitou). Reklama, to sú vlastne voľne obiehajúce peniaze s istým cieľom. Pri troche preháňania by sa dalo povedať, že sú to vlastne korupčné peniaze a korupcia je zjavne vlastná systému, v ktorom žijeme. 

- Ktorý moment v živote by si si rád zopakoval? 

Spomínam si len na jeden taký moment, ktorý by som si rád zopakoval, ale až potom, keď tu už nebudem. Je to moment narodenia. Ale vážne, mladosť prináša príjemné momenty hodné opakovania každodenne. Tak načo niektorý deň povyšovať nad iný? 

Problémy rastu

 ... a rast problémov, tak sme kedysi glosovali našu osobnú situáciu súvisiacu s rastom. Dnes sa núka otázka: Ako je to s nami dnes? Problémy rastu rastú a je ich stále dosť. Nič nové pod slnkom. Často mlátime prázdnu slamu... Asi aj ja, ale píšem pre vlastné potešenie z mlátenia...

Začítal som sa do svojich nedávnych článkov na tomto blogu a chytila ma úzkosť, sú tak dobré, že už ťažko vymyslím niečo lepšie (...), novšie. Inovácie, teda niečo neobvyklé a nové sú základom rastu. A rast prináša aj problémy... Znamená to, že nepísať je bez problémov? Je to ako začarovaný kruh. 

Dajte mi tému a ja vychýlim zemeguľu (Archimedes).

Zdá sa vám, že takéto úvahy o blogovaní sú scestné? Ani nie! (málokedy používam výkričník, častejšie zátvorky). Zátvorka je odbočenie, výkričník vetu nadobro končí! To je koniec... Tri bodky pokračujú skryte v načatom, ale čo som načal? Otáznik je otázka. 

Deti sa pýtajú, dospeláci oznamujú, ale niektorí aj rozkazujú (výkričník). Potom žije medzi nami aj taká menšina, ktorá myslí. Mysliaca menšina nepotrebuje špeciálnu ochranu, žiaden menšinový zákon.  Kto myslí, má za tri  hovorí stará (pokazená) múdrosť. Konfucius k tomu dodáva:

Človek môže múdro konať tromi spôsobmi: premýšľaním, napodobňovaním a učením sa na vlastných skúsenostiach (chybách).  

Pri písaní sa nedá nepremýšľať, ale dá sa napodobňovať, kopírovať (v modernom poňatí, v internetovej dobe sa tomu hovorí plagiát). Vlastné skúsenosti a chyby sa v mojich wabovinách príliš nenosia (skromnosť nadovšetko), je tu (teoreticky) spätná väzba formou komentárov a diskusií. Boli aj také časy, keď sme boli mladí a rozprávali sme sa. Aj tu, ale tomu sa už dlho hovorí "spomienkový optimizmus" alebo "staré dobré časy". 

Nikdy se nevrátí pohádka mládí

 

Cesty za zdravím

Nedávno som absolvoval krátky rozhovor so susedom na priedomí. Bol si zafajčiť (lebo je ešte mladý). Ja som dal definitívnu bodku za fajčením v deň svojich 40. narodenín a dobre som urobil. Mohlo to byť aj skôr, mal som dvakrát výpadok z fajčenia, že som nefajčil celý rok, ale vrátiť sa k tomu bolo (v tom čase) veľmi ľahké. Dnešné (parné) elektronické cigarety, to je niečo strašne škaredé. Mne to pripadá, ako by sa fajčiar vrátil do čias parných lokomotív.

Na úvod som zašiel príliš ďaleko do histórie. Náš sused našťastie nefajčí tie moderné chemické vyvíjače pary, ale klasické cigarety. Neviem, akú značku, ale to už ani nechcem vedieť. Na zábradlí má špeciálny popolník, ktorý je stále plný. Pozitívom je, že nefajčí doma (ako my, kedysi), ale na čerstvom vzduchu pred domom (a čo zelený údel?). Aj tak sa trochu čudujem, keďže je zdravotník a dokonca pracuje v  RZP (112). Debatovali sme len krátko, lebo sa ponáhľal na nočnú. Aktuálne zdravotnícke problémy sme nerozoberali, aj tak to vždy skončí na zvýšení platov a všetko je jasné.

Moje skúsenosti s lekármi, aj so sestričkami a vôbec so zdravotníckymi zariadeniami sú na 99 % pozitívne. Dokonca si rád posedím aj v čakárňach u lekárov, tam sa dajú zbierať zaujímavé námety na krátke poviedky, alebo len tak na uvažovanie o živote. Pre môjho suseda zdravotníka som vybral z wabovín zopár starších článkov o doktorských čakárňach, o lekároch, sestričkách a podobne:  

Kladivo na virózu  (2008)
S príchodom voľných dní prišla na mňa viróza. Ohlasovala sa miernymi príznakmi už v práci, ale včera vrcholila. Povedal som si, že potrebujem pokoj a teplý čaj s energetickými prísadami, tak som si vzal voľno aj na piatok a kurírujem sa...

3 plus jeden  (2007)
Čože je to päťdesiatka... Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia...

Kontrola  (2012)
Bol som u doktora, veď každý tam raz musí. Nebol to obyčajný lekár, ale špecialista. Keď prišla reč na poisťovňu, upozornil ma, že v prípade zmeny špecialistu sa najprv musím od neho odhlásiť. Nerátam so zmenou, veď ani nemám dôvod, má sympatickú mladú sestričku, tak prečo pokúšať osud. Pravdou je, že som sa zatiaľ nepreukázal žiadnou pozornosťou a napriek tomu ma majú radi. Teda aspoň tá sestra, dúfam...

Všedný deň  (2009)
A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje...

Extrakcia  (2009)
Práve som si prečítal článok istého zubára z Austrálie, ktorý tvrdí, že zuby si treba umývať hneď po každom jedle, aspoň 3 - 4 minúty a po umytí (čistení) nevyplachovať vodou. Skúsil som si predstaviť, život bez chuti z jedla počas siesty, bez tých odložených zbytkov mäsa na špici špáradla, ale zároveň som si predstavil aj toho človeka, povolaním čistič zubov a húfy zubných lekárov a dentistov, žijúcich na hranici chudoby...

Experimentálny dôkaz  (2009)
Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...

80 rokov

Nie, nejde tu o moje okrúhle výročie, ale o nedávne 80. výročie začatia SNP. Už dávno som v (S)TV nepozeral oficiálne prejavy tak dlho ako teraz. Napriek tomu, že boli oficiálne, boli ľudsky zrozumiteľné a to sa dalo počuť naposledy v 68. roku a odvtedy dlho nič podobné. Dúfam, že to neskončí ako vtedy zásahom "spriatelených" armád. Zdá sa, že tie najviac "spriatelené" by boli v prvom slede, tak ako vtedy, ale stačilo spomienok na minulosť, dôležitá je budúcnosť. 

Vydržal som pri týchto oslavách sledovať dokonca aj 2,5 hodinovú vojenskú prehliadku. Moskva nám ju iste závidela... Keď si to tak spočítam, naša armáda (cca 3000 vojakov) plus zastúpené malé jednotky NATO, tak potom to netrvalo až tak dlho. Trochu mi vadilo, že sa tá kolóna pestrej zmesi vojenských útvarov a armádneho vybavenia vlečie tak pomaly. Keby boli trochu zrýchlili, mohli tú prehliadku skrátiť na polovicu. 

V každom prípade, nová STVR si zaslúži odo mňa prvú veľkú pochvalu za zvládnutie tohto dňa. Všetko bolo vyrovnané, vyvážené a pekné. Bola tam aj hra na city, aj informačná náplň. Konečne vieme, kde sú dislokované naše vojenské útvary... Nebudem ich menovať, všetko bolo v komentároch. Chýbalo mi trochu viac informácií o cudzích vojakoch u nás, napríklad počty, umiestnenie a tiež druh vojska, v čom nás chránia a s akou technikou (vojenské tajomstvo?). 

Tak už teda opäť máme dve stíhačky a dokonca vraj aj s našimi pilotmi, ktorí sa predviedli nad hlavami divákov po paráde s vlajkovými výsadkármi. Zdalo sa mi, že helikoptér bolo málo, ale asi som z daného uhla obrazovky nevidel všetko. Gala večer som už nepozeral, ale videl som "práskanie" bičmi. Súhrnne môžem povedať, že to bol nezvyčajne pekný deň, ktorý mal perfektne premyslený scenár a jeho realizácia bola do najmenších detailov účinná.    

P.S. 

Toto nepíšem preto, aby som sa zaradil do húfu tých, ktorí o oslavách 80. výročia SNP píšu tak, či naopak, ale píšem to len preto, aby som si zaznamenal môj (a nielen môj) dobrý dojem, že náš život sa normalizuje (to nemyslím ako frázu) a nadobúda postupne vyváženú formu. Dúfam.

Navždy sa zachová...

 ... v pamäti stužková, ako spieva Elán. Bolo to v roku pána (....), v jedálni Štátnej banky Československej v Bratislave. Zdá sa mi, že dnes v tej budove sedí generálny prokurátor. Boli sme trieda z priemyslovky a mali sme len 3 spolužiačky, tak sme si na tanec a spoločnosť zavolali dievčatá zo zdravotníckej školy (ak sa dobre pamätám). Zabávali sme sa veľmi dobre, ako inak. Ja som mal fotoaparát Exakta VX 1000 a blesk Mecablitz požičaný od bratranca Róberta. Veľa fotografií sa u mňa nezachovalo, asi som málo fotil. Aspoň jedna spoločná mi ostala (mňa tam nehľadajte, fotím):

A jedna ako doklad pohody a dobrej nálady:

Autorský fotoaparát

Naša škola

Taká bola naša stužková...