O práci...

Stretol som známeho, ktorý občas číta môj blog, tak som sa ho spýtal, nech mi povie, čo by si tu najradšej prečítal? Jeho odpoveď bola stručná: Píš o všetkom, čo ti napadne... Tak som mu poďakoval za radu. V týchto dňoch najviac myslím na... na prácu.

Písať o práci je ťažké, ak sa zaoberáte niečim, čo je tak špecifické ako moja práca. Jej najväčším negatívom je fakt, že 99% z nej musím urobiť s hlodavcom, teda s myšou, na tejto klávesnici a na monitore. Na prvý pohľad by to bolo zaujímavé a výhodné, ale predstavte si, koľko je tu lákadiel, čo odpútavajú pozornosť od podstaty. Koľko zvedavosti musím prekonať, aby som neklikol na niektorú zo záložiek? Alebo len tak skúsiť Google...

Druhá nepriaznivá okolnosť tejto práce je v tom, že pri nej treba sedieť... Ak niekto prestúpi zákon, spácha trestný čin, odsúdia ho a musí si to odsedieť... Ja som nič nespáchal a tiež sedím, len neviem, koľko som dostal a za čo...?

...pokračujem v práci...

Memoirs of a Geisha

Cestou z mesta som sa zastavil vo video požičovni, ani nie tak pre vypožičanie filmu, ale skôr s úmyslom porozprávať sa o tom, čo je na nosičoch nové. Tú najnovšiu zásielku DVD ešte len čakajú, ale z rozhovoru som sa dozvedel, že patrím k náročným zákazníkom, ktorých je menšina... Mne sa totiž páčia všetky dobré filmy, ale nemôžem za to, že tých horších a zlých je tak veľa...

Nakoniec som sa dal nahovoriť na film Dom pri jazere a teraz, s čerstvými dojmami môžem súhlasiť, že je to dobrý film. Tak trochu o duchoch, ale to nie je tak dôležité, lebo ma držal v napätí a zvedavosti až do konca. Ale zaujal ma aj príbeh, ako inak, príbeh lásky, trochu zvláštnej, cez priepasť času...

Aha, a Gejša? Gejšu sme dostali pod vianočný stromček. Pozreli sme si ju predvčerom, umelecký dojem bol vynikajúci. Nechcem hovoriť o dejovej stránke, keď si prečítate túto recenziu, bude vám všetko jasné. V zásade s tým hodnotením súhlasím. Film ma zaujal hlavne ako výtvarné i hudobné dielo. Bol to zážitok, aj vďaka audio systému Dolby digital 5.1, najmä úchvatná scéna, vonku v daždi s občasným zahrmením a toto zažité doma v obývačke, ako naozaj... Čakal som, kedy začne koberec nasávať vodu... Rád sa nechám unášať presvedčivými ilúziami.

2007, alebo ktorýkoľvek iný...

Je tu opäť ďalší nový rok. Mal by to byť impulz k novým aktivitám, ale na mojom blogu to akosi nebadám...

Život pokračuje kontinuálne, ani ten polnočný šampus a ohňostroj neurobili žiadnu bodku, ani veľké počiatočné písmeno vety, iba veľké NOVÝ ROK.

Všimol som si, že ten naozaj všedný, pracovný život začína až po šiestom januári. Mnohí pracovníci si lebedia podľa nejakého dávneho zvyku na dovolenke, aj keď s lyžovaním je to slabšie a ani krásy zimy nie je kde obdivovať.

Kúpil som si noviny - fakty, udalosti, komentáre šport a reklamy... Samé slová, občas fotka. V Tibete padajú teplotné rekordy, v New Yorku je 22°C a biopotraviny už nie sú lepšie... Zase sme o niečo múdrejší...

Kladiem slová na monitor a tri bodky... Ale život je predsa o inom, nie o slovách, je o skutkoch. Život si žijeme a slová závratnou rýchlosťou vypĺňajú priestor medzi nami...

Je tu...

Je tu Nový, Starý je preč a s ním aj výsada bezplatného sťahovania dát z internetu...
Od Nového roku totiž budem platiť za pripojenie k sieti internet, za stiahnuté dáta. Možno už nebudem tak rozšafne sťahovať všetko, čo ma napadne, ale nemalo by to ovplyvniť negatívne moje aktivity na blogu.

Aj tak, nech žije 2007 ...!

Silvester

Silvester, ako posledný deň v roku je venovaný zábave, vtipom, humoru. Je to taký záverečný Prvý apríl, vlastne je to oveľa viac. Prvoaprílové vtipkovanie sa dá zopakovať kedykoľvek v roku, ale silvestrovské je definitívne posledné.

Rozhlas i televízie sa snažia prilákať svojich "zákazníkov" výberom tej najlepšej zábavy, z tvorby roka, ale aj z archívov blízkych i vzdialenejších.

Pokúšam sa spomenúť si na niečo zábavné a vtipné, čo sa mi v tomto roku stalo, nenachádzam nič... Tak si počkám, s čím prídete vy.