Blog na piatok

Každé ráno vstávam s novým námetom na blog, niekedy ho už mám celý v hlave, len ho naťukať do klávesnice... Poviete si, že je to posadnutosť a že to tu nevidieť.. Je to pravda, asi mám zlý prístup k veci... S čerstvým nápadom si sadám k monitoru, ale nedá mi a ešte sa pozriem, čo píšu iní... A iní píšu, nielen na ostrove, aj na SME aj inde..

Tak čítam a čítam, plním si hlavu novými informáciami, srdce novými emóciami, občas niečo pridám do diskusie a zrazu zisťujem, že tá moja téma, môj nápad, môj vlastný postreh je proti tomu všetkému strašne maličký... K slovu sa hlási neodbytná otázka: Písať, či nepísať? To je ako byť, či nebyť, lenže v zelenom...

Najčastejšie to končí tak, že moja snaha o export myšlienok končí importom cudzích slov... Naozaj, niekedy iba slov... Tak aj dnes. Všetko som prečítal, podiskutoval som a moju novú tému som vložil do draftu... Už ich tam mám sedem... Možno sa raz dostanú von...

Áno miláčik, už bežím... (je piatok, vysávame...). Že dnes nie je piatok? A myslíte si, že všetko čo autor napíše na blog je holá pravda?...
.

Skracovanie života

Pôvodne som chcel napísať úvahu o tom, čo je to zvyšok života, s otázkou, koľko je to? Viem, je to zbytočná otázka, na ktorú sa nedá priamo odpovedať... Iba nepriamo sa o tom niekedy hovorí...

Napríklad pri fajčení... Fajčiar si skracuje život každou cigaretou...
Je to experimentálne dokázané, napriek tomu táto hrozba na fajčiarov akosi nepôsobí.
Čo bude v budúcnu, to je tak neisté, že dobré, ani zlé nás nevystraší, žijeme pre tento deň...

A je to tu: Štatistiky hovoria, že v súčasnosti ročne umrie na následky fajčenia asi 3 mil. ľudí...
O 20 rokov to má vzrásť na 10 mil. ľudí za rok ...
Fajčiar si skracuje život o 8 rokov oproti nefajčiarovi...
Rizikový fajčiar si život skracuje dokonca o 25 rokov oproti nefajčiarovi ... Pasívne fajčenie je trikrát škodlivejšie pre nefajčiara, ako aktívne pre fajčiara...

A nič...

Tu je zhruba môj prípad, našťastie už prípad bývalého fajčiara... vyfajčil som cca 90 tis. cigariet... 100 tisíc vraj znamená vysoké riziko rakoviny... Hlboký výdych... stihol som to "o chlp", prestal som včas...:

Pri porovnaní súboru 40 ročných fajčiarov a nefajčiarov sa dospelo k záveru, že fajčenie znižuje vek úmrtia (presnejšie skracuje strednú dĺžku života (SDZ) 40 ročného človeka) priemerne o 4 roky, ak fajčil 20 rokov 15 cigariet denne. Približne to znamená, že 40 ročný nefajčiar sa priemerne dožije veku 76 rokov a fajčiar 72 rokov.

Ale nebuďme pesimisti... Sú aj prípady, keď sa život predlžuje... keď nám lekári život predlžujú liečením, operáciami (bylinkami, ihlami atď.) a dokonca nám aj zachraňujú životy... bez ohľadu na náš ľahostajný pohľad do budúcnosti.

Známka bez ceny

Na Slovensku máme prvú známku bez udania nominálnej hodnoty. Namiesto toho je tam iba T2 50g (tarifa 2 pre zásielky do 50 g v rámci Slovenska). Je to super vynález, ceny poštovného sa tak rýchlo zvyšujú, že sa neoplatí tlačiť známky s nominálnou hodnotou...

Všetky tovary majú byť označené cenou, tak neviem, ako to dopadne s touto špecialitou... Odporúčam nakúpiť teraz tieto známky bez ceny, ich cena bude určite stúpať... V prípade, že takýto postup Slovenskej pošty jej bude zakázaný, známky sa stanú filatelistickou raritou a ich cena na svetových burzách závratne stúpne.

Ak sa NBS rozhodne pre podobný postup (podľa návrhu z diskusie jano betina, 15.02.2007 23:53 ), bude to začiatok novej éry vo finančníctve - NBS bude tlačiť peniaze bez udania nominálnej hodnoty, každý si ju dopíše perom podľa vlastnej potreby... :-)

Biele plášte

Lekári vedia, že niekedy má pacient pred nimi istý rešpekt alebo akúsi trému, ktorá môže byť pri meraní tlaku krvi príčinou skreslených výsledkov smerom k vyšším hodnotám. Hovorí sa tomu syndróm bieleho plášťa. Nechcel som tomu veriť, moje hodnoty to nikdy neovplyvňovalo. Až donedávna...

Vymenil som lekára za lekárku, mladšiu sympatickú, pri ktorej sa mi hodnoty mierne zvyšujú... Pomyslel som si, že predsa na tom niečo bude... a začal som si uvedomovať, že moja ruka sa takmer dotýka bieleho plášťa medzi dvomi kopčekmi. Sledujem tie krivky ako stúpajú a klesajú, tlakomer to registruje... a syndróm bieleho plášťa si robí svoje...

Pri nedávnej kontrole, som sa už tešil na účinok syndrómu, ale stalo sa čosi neočakávané. Merania sa ujala sestrička, blondína tiež v tom správnom veku... Nesadla si, iba sa oprela o moju ruku, teda trochu nižšie... a syndróm fungoval rovnako úspešne... Asi preto, že aj sestričky nosia biele plášte...

.

Hliník sa odsťahoval do Humpolca

Dnes som mal dohodnutú návštevu u špecialistu, ortopéda a ja si na presnosť potrpím, preto som sa náhlil najprv si vyzdvihnúť kartu u svojej obvodnej lekárky. S kartou som pribehol k ortopédovi práve včas, aby ma nepredbehli dve dílerky liekov. Našťastie, doktor je kamarát, tak ich tam nechal čakať, veď so mnou aj tak mal vybaviť iba nejaké formality.

Sestričke som podal svoj zdravotný preukaz, lekárovi kartu a začal som s nimi priateľský rozhovor. Sestra naťukala do klávesnice moje číslo a na monitor jej vzápätí naskočila orámovaná správa: Pacient bol vyradený z centrálnej databázy. Vyradili ma z môjho rodného zdravotného strediska..! Zalial ma studený pot, nebodaj už nie som medzi živými?

Sestra ma pre istotu štipla na zadku, zareagoval som správne, aj sa ma pre istotu spýtala, či ešte žijem, ale opakovane naskakoval ten istý oznam, pacient bol vyradený z databázy, neexistuje... Nakoniec zavolala sestričke mojej obvodnej lekárky a tá jej potvrdila, že naozaj tam nie som... vraj som sa odsťahoval...

Na moje uistenie, že je to omyl, že nie ja, ale Hliník sa odsťahoval do Humpolca, ma obvodná sestra vrátila do centrálnej databázy medzi živých, so všetkými mojimi bývalými, súčasnými i budúcimi chorobami. Vďaka Bohu a obvodnej sestre, odchádzal som zo strediska s dobrým pocitom, že do Humpolca sa odsťahoval iba Hliník a že moje číslo 5 ešte žije...

Nech žije 550214...!
.