Mobil
Nie je to tak dávno, keď sme mali v byte telefón napojený na pevnú linku. Keď zazvonil, bol to skoro sviatok, museli sme k nemu hneď dobehnúť, zdvihnúť slúchadlo a predstaviť sa. "Haló" (alebo aj inak...) Pri volaní sme používali hrubý telefónny zoznam, kde sme si vyhľadali príslušné číslo podľa mena a adresy. Čísla sme zadávali sekvenčne, vytáčaním na číselnici prstom. Neskôr bývali aj tlačidlové telefóny. Na našej dedine bývalo v tých dávnych časoch len zopár telefónov. Jeden bol u riaditeľa školy, druhý u starostu, tretí u farára, prípadne ešte u lekára. Čísla boli jednoduché, neboli potrebné hrubé zoznamy.
V súčasnosti sú pevné telefóne linky zriedkavosťou, všetci máme mobil a nie je to len telefón... Mobil je, (tzv. smartfón) okrem okrem telefonovania určený na mnoho iných vecí - prenášanie krátkych správ, video-hovory, platobná karta, sociálne siete, internet a všetko čo je na ňom. Keď sa stretneme s priateľmi, alebo aj s rodinou, mobil je súčasťou komunikácie. Pri stolovaní má mobil podľa predpisu ležať z ľavej strane taniera... Chcete navariť guláš, či Kung Pao a neviete ako sa to robí? Máte predsa v ruke mobil... Mobil sa drží v ľavej ruke, ľaváci v pravej (všetko naopak).
Muži, kedysi a dnes...
Mierne upravený citát z blogu (Peter Hroško):
"Čo vlastne znamená byť mužom dnes? Má byť tvrdý? Má byť citlivý? Má viesť? Má ustúpiť?
Keď pravidlá zmiznú a nové nevzniknú, prichádza zmätok. Čo sme stratili? Prechod z chlapca na muža.
Kedysi existovali momenty, ktoré z chlapca urobili muža – zodpovednosť, služba, záväzok.
Dnes často prichádza len vek, ale psychologická dospelosť nepríde automaticky".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára