Napriek tomu, že už tu nie sú horúce letné dni, zvykám si na pinacoladu (rum, malibu, šľahačka, ananásový džús, ľad).
...ťažko si predstaviť kratší spot, ako tento "long drink"...
2007/08/30
2007/08/29
Talent
Milujem "nenormálnosti" prejavujúce sa ako talent v umení, hlavne v hudbe. Hudba mi prináša to, čo sám nedokážem stvoriť, je pre mňa dušou sveta, je niečim, pre čo sa oplatí žiť, hudba je život...
Nikolka
Keď mala 5 rokov, pokúsila sa sotiť svojho tatina rovno z móla do mora... Našťastie sa to nepodarilo, ale ak by jej to vyšlo, mal by som unikátnu video sekvenciu, takto som zachytil iba neúspešný pokus, ako sa jej ocino sám a dobrovoľne naklonil nad vodu v snahe uvidieť lepšie na dielo pouličného maliara, Nikolka to zaregistrovala a nevinne do neho strčila, či to vybalansuje... Pravda je, zvládol to, aj keď adrenalín iste urobil svoje. Automaticky, hneď po zvládnutí náklonu nasledovala nefalšovaná a iste aj zaslúžená výchovná facka...
Aj po rokoch si túto pasáž, pri rodinných stretnutiach, vždy radi pripomenieme, spolu s niektorými ďalšími hviezdnymi výkonmi detí v rodine a mojej kamery...
Veľa šťastia Nika!
(ilustračné video...bez zvuku)
2007/08/23
Záhorácke oné...
Nie som v jedle prieberčivý, ale mám radšej jednoduché jedlá. Napríklad taká dobrá slanina s čerstvým chlebom a cibuľou, alebo hrianka s cesnakom... Kedysi, keď sme sa ešte nebáli šialených kráv, bol mojou pochúťkou aj tatársky biftek...
Môj prvý tatarák bol na návšteve u spriatelenej rodiny a pretože on bol (mladý) lekár a lekári v tej dobe dostali u mäsiara tie najlepšie kúsky, mal výbornú surovinu na tatársky biftek. Spočiatku som na to surové mäso a surové vajce hľadel s nedôverou, ale korenie ma presvedčilo, že chuť bude dobrá.
Bola. Do zlatava opečené hrianky, na to surové mäso premiešané s kopcom čierneho kerenia a s vajcom, chrumkali sme a vychutnávali... Samozrejme, zapíjalo sa to dobrým vínkom, možno trochu nadmieru, lebo záverečná reč prišla až neskoro po polnoci... Ráno mi nič nebolo, žiadne následky, len na druhý deň v práci prišla krátka nevoľnosť od žalúdka, ale tá možno bola od slabých raňajok...
Tatársky biftek som si odvtedy dal ešte niekoľkokrát, stále mi to chutilo. Dnes by som už nemal odvahu. Som opatrný na jedlá, ktoré sú mi cudzie, a na jedlá, ktoré sú vyhlásené za rizikové a tých stále pribúda (po čase aj ubúda)... Vzdal som sa hríbov, aj keď mi chutia, len do rizika z amatérskych zberov sa mi nechce. Z toho košíka uznávam len hlivu...
Dnes som dostal na stôl niečo, čo mi moje chuťové bunky nechceli uznať za dobrotu. Vraj sa to volá "záhorácke kurča". Aj som si pozrel recept, ale uznajte, či to môže byť dobré: kura, slanina (zatiaľ to ide..), mrkva, petržlen, zeler (záleží na množstve a pomere, ak sa to preženie, je zle), cibuľa, bobkový list (!), nové korenie ! a ten zbytok: soľ, cukor, múka, biele víno a olej...
Zle sa to číta, ak čítate Život odporúčam tento recept radšej neskúšať... Ale nemyslite si, že som nejako rozmaznaný, naozaj zjem všetko (čo je dobré), čo mi schvália moje chuťové receptory... A nielen oni. Práve dnes som sa dočítal u osla, že aj naše črevá majú svoje chuťové bunky a čo sa im nepozdáva, toho sa chcú rýchlo zbaviť...
Kde je pointa? No, ani tak narýchlo neviem, tak končím a bežím...
(Upozornenie: akákoľvek podobnosť so skutočnosťou a s mojim dnešným obedom je čiste náhodná...:)
Môj prvý tatarák bol na návšteve u spriatelenej rodiny a pretože on bol (mladý) lekár a lekári v tej dobe dostali u mäsiara tie najlepšie kúsky, mal výbornú surovinu na tatársky biftek. Spočiatku som na to surové mäso a surové vajce hľadel s nedôverou, ale korenie ma presvedčilo, že chuť bude dobrá.
Bola. Do zlatava opečené hrianky, na to surové mäso premiešané s kopcom čierneho kerenia a s vajcom, chrumkali sme a vychutnávali... Samozrejme, zapíjalo sa to dobrým vínkom, možno trochu nadmieru, lebo záverečná reč prišla až neskoro po polnoci... Ráno mi nič nebolo, žiadne následky, len na druhý deň v práci prišla krátka nevoľnosť od žalúdka, ale tá možno bola od slabých raňajok...
Tatársky biftek som si odvtedy dal ešte niekoľkokrát, stále mi to chutilo. Dnes by som už nemal odvahu. Som opatrný na jedlá, ktoré sú mi cudzie, a na jedlá, ktoré sú vyhlásené za rizikové a tých stále pribúda (po čase aj ubúda)... Vzdal som sa hríbov, aj keď mi chutia, len do rizika z amatérskych zberov sa mi nechce. Z toho košíka uznávam len hlivu...
Dnes som dostal na stôl niečo, čo mi moje chuťové bunky nechceli uznať za dobrotu. Vraj sa to volá "záhorácke kurča". Aj som si pozrel recept, ale uznajte, či to môže byť dobré: kura, slanina (zatiaľ to ide..), mrkva, petržlen, zeler (záleží na množstve a pomere, ak sa to preženie, je zle), cibuľa, bobkový list (!), nové korenie ! a ten zbytok: soľ, cukor, múka, biele víno a olej...
Zle sa to číta, ak čítate Život odporúčam tento recept radšej neskúšať... Ale nemyslite si, že som nejako rozmaznaný, naozaj zjem všetko (čo je dobré), čo mi schvália moje chuťové receptory... A nielen oni. Práve dnes som sa dočítal u osla, že aj naše črevá majú svoje chuťové bunky a čo sa im nepozdáva, toho sa chcú rýchlo zbaviť...
Kde je pointa? No, ani tak narýchlo neviem, tak končím a bežím...
(Upozornenie: akákoľvek podobnosť so skutočnosťou a s mojim dnešným obedom je čiste náhodná...:)
2007/08/21
Plavu si ani nevím jak...
Dnes k nám prišla milá, vzácna návšteva, s ktorou sme po 3 ročnej prestávke išli na plaváreň. Stálo to za to, voda bola výborná, dráhy relatívne voľné, žiadne narážanie a čo je hlavné, ukázalo sa, že ani s plaveckou kondíciou to nie je také zlé...
Vždy, keď sa po dlhšej prestávke dostanem k vode, v prvom rade vnímam jej vôňu, lebo mi pripomenie bláznivé roky, keď sme celé dni vystrájali na kúpaliskách, keď sme tam nachádzali svoje prvé nesmelé, ešte skoro detské lásky. Dnešná vôňa vody bola tak trochu výnimočná, čistá. Nebol v nej prebytok chlóru, ani parfumy dievčat.
Po plavbe nasledovala večerná pizzeria, vybral som si číslo 59, mexickú, aj keď som sa trochu obával, aby nebola ako tá, pred niekoľkými rokmi v Terchovej, keď som po prvej tretine chcel volať hasičov. Nebola taká, mala do Mexika veľmi ďaleko. Na ilúziu nestačilo zopár vyschnutých fazuliek, ani jedna rozkrojená feferónka.
Posledná zastávka bola v Tescu na malý nákup, len také drobnosti, niečo do kuchyne, sadu lacných pier, vrecká na ľad a pár kúskov Margot a Hubert De Luxe... Po predchádzajúcich silných zážitkoch sa mi nechcelo príliš náhliť, tak som len tak ležérne vkladal veci do vrecka a úplne automaticky som sa spýtal pokladníčky, či ju nezdržujem.
- Mám dosť času... odpovedala a naozaj za mnou nikto nečakal, jej úsmev ma na chvíľu zarazil, tak som len tak mimochodom, aby reč nestála, hodil do placu otázku:
- A máte aj večer čas? stálo to za to, jej mlčanie, ale aj výraz prekvapenia, pobavenia a možno aj súhlasu... Vzal som svoj nákup a radšej som po zmysle jej mlčania nepátral...
Vždy, keď sa po dlhšej prestávke dostanem k vode, v prvom rade vnímam jej vôňu, lebo mi pripomenie bláznivé roky, keď sme celé dni vystrájali na kúpaliskách, keď sme tam nachádzali svoje prvé nesmelé, ešte skoro detské lásky. Dnešná vôňa vody bola tak trochu výnimočná, čistá. Nebol v nej prebytok chlóru, ani parfumy dievčat.
Po plavbe nasledovala večerná pizzeria, vybral som si číslo 59, mexickú, aj keď som sa trochu obával, aby nebola ako tá, pred niekoľkými rokmi v Terchovej, keď som po prvej tretine chcel volať hasičov. Nebola taká, mala do Mexika veľmi ďaleko. Na ilúziu nestačilo zopár vyschnutých fazuliek, ani jedna rozkrojená feferónka.
Posledná zastávka bola v Tescu na malý nákup, len také drobnosti, niečo do kuchyne, sadu lacných pier, vrecká na ľad a pár kúskov Margot a Hubert De Luxe... Po predchádzajúcich silných zážitkoch sa mi nechcelo príliš náhliť, tak som len tak ležérne vkladal veci do vrecka a úplne automaticky som sa spýtal pokladníčky, či ju nezdržujem.
- Mám dosť času... odpovedala a naozaj za mnou nikto nečakal, jej úsmev ma na chvíľu zarazil, tak som len tak mimochodom, aby reč nestála, hodil do placu otázku:
- A máte aj večer čas? stálo to za to, jej mlčanie, ale aj výraz prekvapenia, pobavenia a možno aj súhlasu... Vzal som svoj nákup a radšej som po zmysle jej mlčania nepátral...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)