Plavu si ani nevím jak...

Dnes k nám prišla milá, vzácna návšteva, s ktorou sme po 3 ročnej prestávke išli na plaváreň. Stálo to za to, voda bola výborná, dráhy relatívne voľné, žiadne narážanie a čo je hlavné, ukázalo sa, že ani s plaveckou kondíciou to nie je také zlé...

Vždy, keď sa po dlhšej prestávke dostanem k vode, v prvom rade vnímam jej vôňu, lebo mi pripomenie bláznivé roky, keď sme celé dni vystrájali na kúpaliskách, keď sme tam nachádzali svoje prvé nesmelé, ešte skoro detské lásky. Dnešná vôňa vody bola tak trochu výnimočná, čistá. Nebol v nej prebytok chlóru, ani parfumy dievčat.

Po plavbe nasledovala večerná pizzeria, vybral som si číslo 59, mexickú, aj keď som sa trochu obával, aby nebola ako tá, pred niekoľkými rokmi v Terchovej, keď som po prvej tretine chcel volať hasičov. Nebola taká, mala do Mexika veľmi ďaleko. Na ilúziu nestačilo zopár vyschnutých fazuliek, ani jedna rozkrojená feferónka.

Posledná zastávka bola v Tescu na malý nákup, len také drobnosti, niečo do kuchyne, sadu lacných pier, vrecká na ľad a pár kúskov Margot a Hubert De Luxe... Po predchádzajúcich silných zážitkoch sa mi nechcelo príliš náhliť, tak som len tak ležérne vkladal veci do vrecka a úplne automaticky som sa spýtal pokladníčky, či ju nezdržujem.

- Mám dosť času... odpovedala a naozaj za mnou nikto nečakal, jej úsmev ma na chvíľu zarazil, tak som len tak mimochodom, aby reč nestála, hodil do placu otázku:
- A máte aj večer čas? stálo to za to, jej mlčanie, ale aj výraz prekvapenia, pobavenia a možno aj súhlasu... Vzal som svoj nákup a radšej som po zmysle jej mlčania nepátral...