Čas lúčenia

Ktosi odchádza, že by to bolo leto? Našťastie neexistujú absolútne konce, vždy spolu s koncom niečo iné začína... Napríklad teraz, po lete príde (dúfam) ešte babie leto, alebo hneď jeseň?

Niekomu sa končí dovolenka, moja ešte chvíľu potrvá, len sa nebezpečne blíži čas nového nástupu do práce. Nie že by som sa práce bál, práca je výzvou, vzrušením aj naplnením...

Len aby ma niekto nevzal doslova... Myslím len na vzrušenie plynúce z tvorivej činnosti, z účasti na veciach veľkých a spoločenských... Práca môže byť aj adrenalínovým športom...

Tak sa lúčim, šťastnú cestu, šťastný let... do babieho leta.

Dúfam, že prichádzajúci čas prinesie nové príbehy všedného dňa, že spomienky na leto nás budú ešte chvíľu hriať a budeme aktívne spomínať.

Záhady a ja

Mám rád záhady vesmíru, toho hlbokého, ktorý sa podľa najnovších teórií neustále rozpína a mám rád aj svoj vnútorný vesmír, ktorý pulzuje a v ktorom sa vlastne všetko moje odohráva... Ak zanikne ten môj, prestane existovať aj celý hlboký vesmír... Nie je to vôbec pesimistická predstava, lebo môj vesmír zatiaľ žije pre tento deň a teší sa zo svojej existencie...

Čo je to šťastie? Povestná muška malá, ktorá je tu a pri najmenšom závane vzlietne a už jej niet? Nie také šťastie mám na mysli, ktoré je v okamihoch, ale to, ktoré je v samotnej existencii, v samotnom bytí, v existencii vlastného vnútorného jedinečného sveta. Tam sa odohrávajú moje príbehy poznania, zápasy o bytie s hlbokým vesmírom, aj tie šťastné chvíľky, ktoré život vystužujú ako oceľ spevňuje betón.

Z čoho sa skladá život? Aj takými strategickými otázkami sa občas zaoberá môj vesmír a dochádza k záveru, že je to pohyb a oscilácia okolo nuly... Nikdy nenastáva stav trvalého šťastia a keď je človek na dne, má najväčšiu šancu, že zajtra to bude lepšie a nikdy sa nezastaví na nule, iba raz, na konci sveta....

Mágia čísel

Neaktuálny dátum: 9. 9. 2007 _ 2 + 7 = 9 _ tri deviatky: 9 + 9 + 9 = 27 _ 2 + 7 = 9
... nie je to "ground zero", fotil som to 9. 9. 2007 ...

11. 9. 2001 sme sa vyvaľovali na morskej pláži v Slieme... Správu nám oznámil David, on ju dostal prostredníctvom mobilu... večer sme sedeli a tŕpli pri monitore u Vlastíka, čo z toho bude?
...
Ako občerstvenie sa podávala polovica chladeného melóna pre každého, len tak, dlabať lyžicou... bol to najlepší južanský melón, aký som kedy jedol, len obavy z letu späť, domov kazili ďalšie dni dovolenky.

11. 9. 2001 _ 2 + 9 + 3 = 14 _ 1 + 4 = 5

No nič, iba som si pripomenul...

Dobrý deň

Aby vás to nemýlilo, to "Dobrý deň" v titulku je iba pozdrav... Deň skoro ako každý iný, so závislosťou na blogosfére... Čítanie cudzích príbehov, názorov, postojov, úvah a tak podobne, berie energiu potrebnú k vlastnému písaniu.... Písanie a čítanie - sú to spojené nádoby - čím viac blogov prečítam, tým menej sa mi chce potom písať. Možno mi niekto v diskusii poradí, aby som čítal ešte viac :)

Existujú aj výnimky, ak niektorý spot je tak podnetný, že ma vyprovokuje k reakcii, alebo k rozvinutiu myšlienky. Dnes bol taký iba jeden, ale neprezradím, ktorý to bol... Bol veľmi dlhý, prečítal som iba prvé a posledné tri odstavce... V prvých bol istý náznak zaujímavosti a záver som si prečítal zo zvedavosti, čo chcel autor povedať. Bolo to jednoduché, už ho nemiluje... jasne a stručne povedané...

Ten (a mnohé iné z mojej čítačky) vyčerpali dnes moju slovnú energiu.

Zlý deň

Niekedy sa tomu hovorí "depka"... Ja hovorím že je to len problém komunikácie s okolím... Ak sa človek dostane do defenzívy, je deprimovaný, smutný, nešťastný a nenachádza cestu k ľuďom, je nepríjemne sám, aj keď si nahovára, že nechce nikoho, nechá sa deptať...

Mojim riešením je - prevziať iniciatívu, najlepšie svojim pozitívnym vstupom do priestoru medzi ľuďmi v okolí. Dať o sebe vedieť, dať vedieť o svojej aktivite, ožiť, na "depku" okamžite zabudnúť, ako by nikdy neexistovala.

Je úplne jedno, s čím vstúpime do priestoru, hlavne, aby to bolo pozitívne a suverénne vystúpenie, bez známok predchádzajúcej "depky"... Je to zázračná metóda.... kto neverí, nech to vyskúša... :)