Záhady a ja

Mám rád záhady vesmíru, toho hlbokého, ktorý sa podľa najnovších teórií neustále rozpína a mám rád aj svoj vnútorný vesmír, ktorý pulzuje a v ktorom sa vlastne všetko moje odohráva... Ak zanikne ten môj, prestane existovať aj celý hlboký vesmír... Nie je to vôbec pesimistická predstava, lebo môj vesmír zatiaľ žije pre tento deň a teší sa zo svojej existencie...

Čo je to šťastie? Povestná muška malá, ktorá je tu a pri najmenšom závane vzlietne a už jej niet? Nie také šťastie mám na mysli, ktoré je v okamihoch, ale to, ktoré je v samotnej existencii, v samotnom bytí, v existencii vlastného vnútorného jedinečného sveta. Tam sa odohrávajú moje príbehy poznania, zápasy o bytie s hlbokým vesmírom, aj tie šťastné chvíľky, ktoré život vystužujú ako oceľ spevňuje betón.

Z čoho sa skladá život? Aj takými strategickými otázkami sa občas zaoberá môj vesmír a dochádza k záveru, že je to pohyb a oscilácia okolo nuly... Nikdy nenastáva stav trvalého šťastia a keď je človek na dne, má najväčšiu šancu, že zajtra to bude lepšie a nikdy sa nezastaví na nule, iba raz, na konci sveta....