Podľa editoriálu, som nadobudol dojem, že to bude hlavne o Hríbovi, o Lampe a o jeho boľačkách v rozhlase, čo je už dosť vymletá téma. Niektorí básnici, aj ja nebásnik, sme sa narodili v čase socializmu, teda máme smolu. Aj keď som vtedy nebol v tej jedinej správnej strane, som sa po tých výčitkách musel cítiť skoro ako trafená hus (husák). Nuž čo, fakt je, že by som mal rád opäť dvadsať, aj keď sa na svoju mladosť nesťažujem.
To je moja pravda, on má svoju a každý z nás si svoju pravdu uchopí podľa svojho. Zle je, keď niekto vidí iba tú svoju, ako to bolo v tých zatracovaných časoch našej mladosti, keď vládla jedna jedine správna pravda. Odvtedy si dávam pozor na jediné správne pravdy, jediné správne voľby, hlúpych voličov a podobne.
Všeobecnou nevýhodou týždenníka v dnešných časoch je, že kým ho vydajú, my načerpáme informácie z internetu už ich zväčša máme utriedené spolu s vytvoreným vlastným názorom. Tak potom opakovanie v papierovom týždenníku vychádza skoro ako duplicita.
Niekto môže oponovať, že .týždeň je časopis pre ťažkých intelektuálov, budiž, ale na mňa pôsobí jednostranne a trochu pesimisticky. Vec vkusu a politických cieľov vydavateľa, lebo v týždni ide hlavne o politiku. Prelistoval som si aj ŽURNÁL a čo to som si z neho tiež prečítal. Zhrniem to tak, že má živšie farby, fakticky aj prenesene a má trochu bližšie k nezáväzným spoločenským témam.
______
Nakoniec ešte jedna aktuálne chronická poznámka mimo hlavnej témy: niektoré veci človeka občas rozhnevajú, takpovediac jednorázovo, ale niektoré otravujú pravidelne a často, napríklad také presladené, sladkokyslé opakované želanie na jednom TV kanáli: "Markíza, všetko najlepšie" - ako med.
