Dnes je ten starý dobrý sviatok žien, ktorý sme v minulosti povinne a uniformne oslavovali. Sviatok sa zachoval dodnes, ženy sú stále krajšie a krajšie, iba forma pripomínania našej krajšej polovice sa trochu zmenila. Už sa neorganizujú tie spoločenské večierky zmiešaných pracovných kolektívov, už to nie je povinné...
Trvalo to dlho, tak som sa ešte nevymanil celkom zo súkromnej opozície voči tomuto sviatku, ktorý som vtedy považoval za oficiálny štátny, ale nech je to tak, ako sa to vyvíja, v duchu želám ženám stále to isté, čo som želal vždy, totiž lásku, úctu a zdravie a nezáleží na poradí, najlepšie všetko spolu a ešte na dôvažok, každej žene toho správneho muža podľa jej predstáv. Bez formalít, iba tak, úprimne.
2009/03/08
2009/03/07
Aperitív na sobotu
Cez víkend obedujeme presne o dvanástej a k obedu máme vždy aj Slovenský rozhlas. U nás je to najpočúvanejšie rádio, takpovediac kuchynské. V sobotu prichádzam do kuchyne o niečo skôr, aby som si vypočul ešte pred prvou lyžicou, ako aperitív, pálenicu Borisa Filana.
Borisa rád počúvam, aj keď niektorí ľudia si myslia, že si svoje príbehy o cestách po svete vymýšľa, ja sa s tým nezaťažujem, obdivujem jeho rečnícku zdatnosť, ktorou sa blíži k českým "bavičom", ktorí vedia plynule rozprávať hodiny, hoci aj o ničom.
Jasné, že Boris tú dokonalosť nikdy nedosiahne, lebo to sa ani nedá, slovenčina si vynucuje celkom iné tempo. Spomínam si ešte na Ivetu Malachovskú, ako raz, keď bolo najvyššou métou moderátorov odrapotať za krátky čas čo najviac slov, že to chvíľami strácalo zrozumiteľnosť a účelnosť.
Boris Filan nie je taký a ani sa nikdy nesnažil o ten nezadržateľný prúd slov, lebo jemu by to ani k postave nepasovalo. Veľký chlap nemôže byť zároveň aj rýchly. U veľkých medveďov to tak nie je, lebo vraj taký medvedisko s 300 kilami váhy, vie nabrať rýchlosť až 50 km/h a to by som si už pred ním netrúfal ujsť, aj keď mám menej ako tretinu z jeho hmotnosti.
Vrátim sa ešte na moment k Borisovi, keď som spomenul, že ho konzumujeme ako aperitív, mal by som dopovedať, čo vlastne pijeme... Je to neľahké rozhodovanie, lebo vodku, ani borovičku mi nepripomína, skôr by som ho tipoval na niečo cudzokrajné, napríklad tequilu, ktorá pochádza z Mexickej dediny Tequila.
Niekedy si ho pri počúvaní predstavujem v širokom mexickom klobúku, s ledabolo prehodeným ponchom a zaprášenými sandálmi, ako sedí za hrubo otesaným stolom v krčme na terase a pred sebou má tequilu, citrón a soľničku s rozhlasovým mikrofónom... A obed mi hneď lepšie chutí...
Borisa rád počúvam, aj keď niektorí ľudia si myslia, že si svoje príbehy o cestách po svete vymýšľa, ja sa s tým nezaťažujem, obdivujem jeho rečnícku zdatnosť, ktorou sa blíži k českým "bavičom", ktorí vedia plynule rozprávať hodiny, hoci aj o ničom.
Jasné, že Boris tú dokonalosť nikdy nedosiahne, lebo to sa ani nedá, slovenčina si vynucuje celkom iné tempo. Spomínam si ešte na Ivetu Malachovskú, ako raz, keď bolo najvyššou métou moderátorov odrapotať za krátky čas čo najviac slov, že to chvíľami strácalo zrozumiteľnosť a účelnosť.
Boris Filan nie je taký a ani sa nikdy nesnažil o ten nezadržateľný prúd slov, lebo jemu by to ani k postave nepasovalo. Veľký chlap nemôže byť zároveň aj rýchly. U veľkých medveďov to tak nie je, lebo vraj taký medvedisko s 300 kilami váhy, vie nabrať rýchlosť až 50 km/h a to by som si už pred ním netrúfal ujsť, aj keď mám menej ako tretinu z jeho hmotnosti.
Vrátim sa ešte na moment k Borisovi, keď som spomenul, že ho konzumujeme ako aperitív, mal by som dopovedať, čo vlastne pijeme... Je to neľahké rozhodovanie, lebo vodku, ani borovičku mi nepripomína, skôr by som ho tipoval na niečo cudzokrajné, napríklad tequilu, ktorá pochádza z Mexickej dediny Tequila.
Niekedy si ho pri počúvaní predstavujem v širokom mexickom klobúku, s ledabolo prehodeným ponchom a zaprášenými sandálmi, ako sedí za hrubo otesaným stolom v krčme na terase a pred sebou má tequilu, citrón a soľničku s rozhlasovým mikrofónom... A obed mi hneď lepšie chutí...
2009/03/05
Čo je za?
" za slovami
existuje svet kde nefungujú pravidlá
podľa ktorých sme zvykli myslieť... "
Odpísané u susedov, tu...
2009/03/03
Niektoré veci sa vracajú
Niektoré veci sa vracajú, škoda, že mladosť nie. Nemusia to byť len "Dobří holubi, co se vracejí...", urobil som si dnes holubník z ordinácie môjho zubára... Vletím dnu a o pol hodiny som von, ale opäť sa vraciam a tak stále dokolečka, zase o týždeň, až kým niekoho (niečo) nepohryziem.
Nie je to také horúce, ako sa ľahko napíše, jednoducho som po dlhšom čase pristúpil na údržbu svojho chrupu. Je to chvíľami otravné, zvykám si na pachuť gumových rukavíc v puse, držím sa operadiel, keď ide vrták do živého, ale dúfam, že výsledok bude stáť za to a čoskoro budem celkom spokojný človek (Csc).
Chvíľu som si posedel v čakárni a snažil som sa, ako obvykle, nadviazať pozorovací kontakt. Najkrajší objekt študoval zo svojho veľkého zošita múdrosti ekonomiku marketingu. V tom som dosť veľký laik, tak mi to ako predmet konverzácie veľmi nesedelo. Začal som sa preto vyzvedať na školu a tak. Veľa som sa nedozvedel, zubárka nás po chvíľke rozdelila, ale mali sme na seba šťastie ešte dvakrát, raz v čakárni na zubný RTG a potom medzi dvermi ordinácie, kde sme sa striedali.
Nebudem tu popisovať, ako vyzerala tá mladá, pekná študentka, veď mladosť je krása a krása je mladá bez výhrad... Na poslednú chvíľu som jej ešte stačil vložiť do dlane vizitku s adresou môjho blogu, tak sa tu možno objaví pod nejakým záhadným "nickom" a opäť sa stretneme...
Nie je to také horúce, ako sa ľahko napíše, jednoducho som po dlhšom čase pristúpil na údržbu svojho chrupu. Je to chvíľami otravné, zvykám si na pachuť gumových rukavíc v puse, držím sa operadiel, keď ide vrták do živého, ale dúfam, že výsledok bude stáť za to a čoskoro budem celkom spokojný človek (Csc).
Chvíľu som si posedel v čakárni a snažil som sa, ako obvykle, nadviazať pozorovací kontakt. Najkrajší objekt študoval zo svojho veľkého zošita múdrosti ekonomiku marketingu. V tom som dosť veľký laik, tak mi to ako predmet konverzácie veľmi nesedelo. Začal som sa preto vyzvedať na školu a tak. Veľa som sa nedozvedel, zubárka nás po chvíľke rozdelila, ale mali sme na seba šťastie ešte dvakrát, raz v čakárni na zubný RTG a potom medzi dvermi ordinácie, kde sme sa striedali.
Nebudem tu popisovať, ako vyzerala tá mladá, pekná študentka, veď mladosť je krása a krása je mladá bez výhrad... Na poslednú chvíľu som jej ešte stačil vložiť do dlane vizitku s adresou môjho blogu, tak sa tu možno objaví pod nejakým záhadným "nickom" a opäť sa stretneme...
2009/03/01
Naučte sa nerozmýšľať
Je taká televízna reklama a nie je dôležité čo propaguje, ale pripadá mi to zvrátené ako reklama na nebo: Hrešte, pán Boh sa poteší a prídete do neba! Naučiť sa nerozmýšľať je ťažké, ak si už človek z nedostatku tejto výzvy zvykol myslieť od okamihu narodenia na svet, až po horúcu súčasnosť.
Televízne reklamy (na našich kanáloch a asi aj inde) sú často tvorené podľa tohto hesla - nerozmýšľať. Viem, že existujú prepracované psychologické postupy masového ohlupovania a manipulácie s ľuďmi, ale nie som istý, či niektorí tvorcovia televíznych reklám už o tom niečo počuli.
Možno práve kvôli tým sofistikovaným prístupom z literatúry, sú tie reklamy tak často strelené, aby upútali a je jedno či v dobrom, alebo v zlom... Tým nemyslím vtip a humor, lebo vtipné prísady rád vidím a počujem aj v reklame. Ale aj s vtipnými reklamami je jeden kardinálny problém - opakovaný vtip totiž už nie je vtip, ale fraška.
Napriek mnohým nezmyselnostiam, ma súčasné televízne "prestávky" svojim spôsobom fascinujú ako nevyčerpateľný zdroj tých najnezmyselnejších slovných a významových spojení, ale nielen jednotlivo, ale aj ako reklamný blok.
Zvlášť je to vypuklé, ak do jedného filmu nastrkajú 3 až štyri bloky, niekedy presne opakované. Prvý reklamný blok strčia už 3 min. po začiatku filmu a 3 min. pred koncom detektívky znova. Po tom záverečnom bloku vám povedia už len meno vraha, ktorého ste aj tak už dávno odhalili.
Aby to bolo ešte krajšie, niektoré reklamné bloky počas opakovania v jednom filme, modifikujú na spôsob bájnej telenovely Jednoducho Mária. Raz si dám tú námahu a zachytím všetky texty z reklamných blokov niektorej komerčnej TV a dám ich sem, ale ktovie, či tie bláboly majú copyright?
Televízne reklamy (na našich kanáloch a asi aj inde) sú často tvorené podľa tohto hesla - nerozmýšľať. Viem, že existujú prepracované psychologické postupy masového ohlupovania a manipulácie s ľuďmi, ale nie som istý, či niektorí tvorcovia televíznych reklám už o tom niečo počuli.
Možno práve kvôli tým sofistikovaným prístupom z literatúry, sú tie reklamy tak často strelené, aby upútali a je jedno či v dobrom, alebo v zlom... Tým nemyslím vtip a humor, lebo vtipné prísady rád vidím a počujem aj v reklame. Ale aj s vtipnými reklamami je jeden kardinálny problém - opakovaný vtip totiž už nie je vtip, ale fraška.
Napriek mnohým nezmyselnostiam, ma súčasné televízne "prestávky" svojim spôsobom fascinujú ako nevyčerpateľný zdroj tých najnezmyselnejších slovných a významových spojení, ale nielen jednotlivo, ale aj ako reklamný blok.
Zvlášť je to vypuklé, ak do jedného filmu nastrkajú 3 až štyri bloky, niekedy presne opakované. Prvý reklamný blok strčia už 3 min. po začiatku filmu a 3 min. pred koncom detektívky znova. Po tom záverečnom bloku vám povedia už len meno vraha, ktorého ste aj tak už dávno odhalili.
Aby to bolo ešte krajšie, niektoré reklamné bloky počas opakovania v jednom filme, modifikujú na spôsob bájnej telenovely Jednoducho Mária. Raz si dám tú námahu a zachytím všetky texty z reklamných blokov niektorej komerčnej TV a dám ich sem, ale ktovie, či tie bláboly majú copyright?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)