Že vraj...

Istý "mienkotvorný" denník bulvárnym spôsobom získava kupujúcich svojich papierových novín (čitateľov? :):




To čo je v podtitulku článku, bolo hlavným trhákom aj v televíznej reklame na toto číslo, tak nekúpte si to! Sám som podľahol čaru zvedavosti a poplašnej správy.

Druhoradé je iste to (podľa denníka), že:






Nebude, lebo už bolo, vďaka za pozitívnu informáciu... :)

A nakoniec ešte odkaz pani ministerky (na tej istej stránke):








a pachuť senzácie z nadpisu správy je tatam.
Na mne zarobili vďaka reklame svojich poctivých 0,4 € a už ani o korunu viac.....

___________
Pozn. pod čiarou:...obrázky z tohto spotu sa dnes (20.6.) záhadne stratili...

Druhá poznámka:...(22:26) Picasa google sa ospravedlňuje za svoj zmätok v účtoch a obeťou sa stali aj niektoré moje fotky... Vďaka Bohu, že nič horšie, iba bug... :)

Deň po...

Práve sme sa vrátili z dovolenky za hranicami našich všedných možností... Nikto nás neokradol, iba ja sám seba keď som zabudol zánovný sveter, dar k narodeninám, v niektorom z troch hotelov v Nemecku. Inak panuje v našej post-dovolenkovej spoločnosti plná spokojnosť.

Absolvovali sme približne 2600 km po diaľniciach Rakúska a Nemecka, náročnými alpskými cestami krížom krážom zo štátu do štátu a opačne svetom bez hraníc. Videli sme množstvo zaujímavostí. Kedysi ma skúsení vodiči z republiky strašievali nemeckými diaľnicami, ale moja skúsenosť a skúsenosť môjho auta je vrcholne pozitívna.

Konkrétne úseky zo západu do Mníchova a z Mníchova do Norimberku, sú kvalitnou bezproblémovou cestou s tromi jazdnými pruhmi, bez obmedzenia rýchlosti. Tam si prišlo aj naše auto na svoju maximálnu rýchlosť bez obáv, že prekročím nejaký limit.

Nemecký systém diaľnic bez priamych poplatkov, bez obmedzenia maximálnej rýchlosti mi je odteraz sympatický.

Zlodejské triky

Vreckový zlodeji majú svoje prepracované technológie, podobne ako iné poctivé povolania vyžadujúce si šikovné ručičky, ale zvládajú aj určitú oblasť ľudskej psychológie, ktorá je pre vreckového zlodeja nevyhnutná.

Prvýkrát som sa s tým stretol na stanici, pri nastupovaní do vlaku sa na mňa zozadu natlačila pekne opálená žena v stredných rokoch, akože sa ponáhľa a zároveň sa nástojčivo pýtala, či ten vlak ide do Trnavy. Nešiel, ale svoju otázku zopakovala dvakrát, napriek mojim záporným odpovediam...

Tak sa to muselo javiť navonok, ale v mojom vnútri som spozornel už pri prvom dotyku a automaticky som položil ruku k vrecku s mojou peňaženkou. Zacítil som len krátky dotyk číchsi rúk. Vzápätí cúvla a vzdala sa pokusu okradnúť ma. Spadla jej maska a so znudeným výrazom sa pobrala preč. Vlak ju už prestal zaujímať.

Druhý prípad nie je mojou skúsenosťou, išlo o dokonalú vreckovú krádež peňaženky s hotovosťou, kartami a dokladmi. To všetko nebadane vytiahnuté z predného vrecka riflových nohavíc v metre. Na prvý pohľad náročná vreckárska úloha sa podarila. Kreditky našťastie odolali, ale hotovosť bola bonusom pre zlodeja. Doklady sa po polroku vrátili cestou polície k majiteľovi.

Po čase si poškodený pán spomenul, že v tom metre, kde bola iba mierna tlačenica, sa mu do očí podivne zadíval nejaký mladík tmavšej pleti. Psychologicky pochopiteľne náš pán v tom momente zapochyboval o jeho sexuálnej orientácii, čo spôsobilo jeho krátkodobú nepozornosť a peňaženka, vďaka šikovným prstom zlodeja, zmenila majiteľa.

Takže pozor, keď idete na dovolenku, nedávajte sa do reči s cudzími ľuďmi, aj keď by prosili o radu a hlavne nepozerajte sa priamo do očí neznámym osobám s uhrančivým kukučom a vždy si držte ruku na peňaženke.

Hmlisté ráno

Je jún a vonku je nepríjemných 13°C. Na okolie padla hmla, nezvyčajný úkaz na toto ročné obdobie a tento kraj. Hmla padá aj na ľudí, našťastie slnko už vychádza a rozptýlené pary padajú na zem ako jemná vlaha. Na jedno hmlisté ráno si spomínam z čias hlbokého socializmu.

Nie je to žiadna politika, len pripomenutie jednej starej fotografie, na ktorej je v pozadí veľký "billboard" s nápisom "Hmlisté ráno". Je to neuveriteľné, ale billboardy existovali u nás v Československu už v roku 1959. Boli to hlavne pútače na nové filmy v kinách a taký pútač mal rozmery najmenej 2x4 m.

Neskôr som sa dozvedel, ako sa také pútače vyrábali. Použil sa na to záber z filmu, premietnutý projektorom priamo na veľké plátno a maliar propagačného oddelenia kultúrneho domu to príslušnými farbami domaľoval. Zachovali sa tak proporcie a tvary originálu. Zdá sa to na prvý pohľad jednoduché, ale na dokončenie takého obrazu bolo treba mať aj istý talent.

Na mojej starej fotke je v pozadí obrovský pútač na maďarský film Hmlisté ráno (réžia László Ranódy). Nejde o ten film, nevidel som ho, ale iste to bol jeden z radu nezaujímavých filmov "socialistického realizmu" tých čias. Veď aj na tej starej fotografii som najkrajší ja, v bielom baloňáku hladko učesaný, zamyslene kráčajúc začiatkom Obchodnej ulice... :)

Hovorí sa, že lepšie raz vidieť, ako dvakrát počuť, ale na druhej strane, napísané podnecuje fantáziu, tak tú fotografiu nezverejním, aby ste si tú scénu, krajšiu ako z čierno-bieleho filmu Hmlisté ráno mohli vymaľovať podľa mojich premietnutých kontúr a proporcií. Veď o talenty u čitateľov wabovín nie je núdza...

Trhový princíp kalkulácie

Na trhovisko chodím rád, lebo tam stretávam už skoro ráno samých dobrých a usmiatych ľudí. Sem, tam stretnem kolegu z práce a prehodíme zopár viet, ale už tam mám aj dobrých známych trhovníkov a trhovníčky, viem od koho mám čo kúpiť, hoc aj len pre tú radosť z obchodovania na trhovom princípe...

Je radosť pokochať sa čerstvou zeleninou a zároveň vnímať stav dozrievania plodov v záhradách. Kde sú tie časy, keď prišli na trhovisko ľudia s neumytou mrkvou... Dnes som videl okrem čistej koreňovej zeleniny výber paprík, rajčiny a kaleráby, kel, hrášok a z ovocia dominovali jahody, čerešne a višne. Ešte stále sa ponúkajú aj zeleninové a kvetinové priesady.

Musím sa tu pochváliť, že višne na trhu sa ani zďaleka nevyrovnali tým našim zo záhrady, ktoré už dva týždne ochutnávam a teraz keď dospeli do plnej krásy, vône a višňovej chuti ich vo veľkom oberám. Niet nad to, vyliezť na strom a kŕmiť sa ako vtáctvo nebeské.

Višne majú výbornú vlastnosť, že narastú v skupinách. Stačí zovrieť stopky medzi prsty a naraz máte plné priehrštie tmavočervených sladkých plodov a po chvíli aj višňové ústa...

Je radosť oberať višne, ale aj iné plody zeme. Ten čas zbierania úrody mám najradšej a trvá od jari až do jesene. Už máme za sebou zber hrášku, višne sú takmer obraté, pokračujú jahody a začínajú sa červenať ríbezle. Dorastá cibuľka, cesnak sľubuje peknú úrodu a to už nehovorím o očakávanej bohatej úrode slivák, na ktoré mám už teraz chuť.

Rajčiny sa snažia dobehnúť chladné dni, plody sa guľatia a rastú, papriky majú nasadené množstvo plodov, niektoré už skoro v konzumnej zrelosti. Už som zjedol prvé dve vlastné feferónky... Na trh vlastne nemusím chodiť nakupovať, len si vychutnať ľudskú trhovnícku atmosféru a porovnať vlastné záhradkárske výsledky.

Na našom trhu sa okrem zeleniny predávajú aj mäsové výrobky, jedna babka ako celo-obecná predavačka tam nosí od ľudí na dedine všetko od klobás, cez šunku, oškvarky, krvavničky, jaternice, slaninu, ale aj pitvané husi, kačky a kurčatá. Tam som sa dnes postavil do radu a z dlhej chvíle som sledoval trhový princíp kalkulácie.

Chvíľu mi trvalo, kým som pochopil účelnosť eurokalkulačky, ktorú tetka (nény) trhovníčka používala. Najprv tovar odvážila, potom podľa váhy a druhu tovaru vyhľadala vo vlastnej tabuľke na formáte A4 príslušnú sumu a tú zapísala na kúsok papiera. Tak aj pri ďalších položkách, nakoniec tužkou podtrhla, spočítala (po maďarsky) a oznámila zákazníkovi výsledok.


A načo tam mala kalkulačku? No predsa pofukoval vetrík, tak kalkulačku vždy v medzičase položila na sčítací papierik ako ťažidlo, aby jej ten "sčot" vietor neodniesol...