Zvláštny deň

Zvláštna nedeľa, niečo je vo vzduchu a nemyslím tým vôňu bravčových plátkov na zelenine, ktorá sa šíri všetkými smermi z kuchyne, ale fakt, že suseda začala klepať bravčové rezne až o štvrť na dvanásť, teda skoro o hodinu neskôr ako zvyčajne v nedeľu, ale o to hlasnejšie.

Keď sme u nej, včera som ju stretol vo výťahu, bola náramne unavená z práce. Pracuje totiž v domove dôchodcov, tak som sa jej spýtal, ako sa tam majú... Odpovedala, že by sa tam nechcela dostať, radšej skoro zomrieť. Asi jej chýba perspektívne myslenie o svetlých zajtrajškoch, alebo má pravdu.

Mne sa dnes ráno vstávalo celkom v pohode, lebo včera odpoludnia som si pospal pri nejakom akčnom filme v TV a tak som si "nadspal" polovicu noci vopred. To televízne spanie bolo rovnako zvláštne, sníval sa mi sen a v tom sne som pokračoval v začatom filmovom príbehu, až kým som sa nezobudil.

S prekvapením som zistil, že akčný film už dávno skončil a ja som v skutočnosti spal s romantickou komédiou... Je to sranda, na čo človek príde, keď sa dobre vyspí. Včera som tak prišiel na zaujímavý poznatok, že sny stačí iniciovať a potom už idú zotrvačnosťou až do konca podľa rovnakej šablóny.

A ešte jeden zvláštny poznatok: na moje sny nemá zmena TV programu absolútne žiaden vplyv...

Že vraj...

Istý "mienkotvorný" denník bulvárnym spôsobom získava kupujúcich svojich papierových novín (čitateľov? :):




To čo je v podtitulku článku, bolo hlavným trhákom aj v televíznej reklame na toto číslo, tak nekúpte si to! Sám som podľahol čaru zvedavosti a poplašnej správy.

Druhoradé je iste to (podľa denníka), že:






Nebude, lebo už bolo, vďaka za pozitívnu informáciu... :)

A nakoniec ešte odkaz pani ministerky (na tej istej stránke):








a pachuť senzácie z nadpisu správy je tatam.
Na mne zarobili vďaka reklame svojich poctivých 0,4 € a už ani o korunu viac.....

___________
Pozn. pod čiarou:...obrázky z tohto spotu sa dnes (20.6.) záhadne stratili...

Druhá poznámka:...(22:26) Picasa google sa ospravedlňuje za svoj zmätok v účtoch a obeťou sa stali aj niektoré moje fotky... Vďaka Bohu, že nič horšie, iba bug... :)

Deň po...

Práve sme sa vrátili z dovolenky za hranicami našich všedných možností... Nikto nás neokradol, iba ja sám seba keď som zabudol zánovný sveter, dar k narodeninám, v niektorom z troch hotelov v Nemecku. Inak panuje v našej post-dovolenkovej spoločnosti plná spokojnosť.

Absolvovali sme približne 2600 km po diaľniciach Rakúska a Nemecka, náročnými alpskými cestami krížom krážom zo štátu do štátu a opačne svetom bez hraníc. Videli sme množstvo zaujímavostí. Kedysi ma skúsení vodiči z republiky strašievali nemeckými diaľnicami, ale moja skúsenosť a skúsenosť môjho auta je vrcholne pozitívna.

Konkrétne úseky zo západu do Mníchova a z Mníchova do Norimberku, sú kvalitnou bezproblémovou cestou s tromi jazdnými pruhmi, bez obmedzenia rýchlosti. Tam si prišlo aj naše auto na svoju maximálnu rýchlosť bez obáv, že prekročím nejaký limit.

Nemecký systém diaľnic bez priamych poplatkov, bez obmedzenia maximálnej rýchlosti mi je odteraz sympatický.

Zlodejské triky

Vreckový zlodeji majú svoje prepracované technológie, podobne ako iné poctivé povolania vyžadujúce si šikovné ručičky, ale zvládajú aj určitú oblasť ľudskej psychológie, ktorá je pre vreckového zlodeja nevyhnutná.

Prvýkrát som sa s tým stretol na stanici, pri nastupovaní do vlaku sa na mňa zozadu natlačila pekne opálená žena v stredných rokoch, akože sa ponáhľa a zároveň sa nástojčivo pýtala, či ten vlak ide do Trnavy. Nešiel, ale svoju otázku zopakovala dvakrát, napriek mojim záporným odpovediam...

Tak sa to muselo javiť navonok, ale v mojom vnútri som spozornel už pri prvom dotyku a automaticky som položil ruku k vrecku s mojou peňaženkou. Zacítil som len krátky dotyk číchsi rúk. Vzápätí cúvla a vzdala sa pokusu okradnúť ma. Spadla jej maska a so znudeným výrazom sa pobrala preč. Vlak ju už prestal zaujímať.

Druhý prípad nie je mojou skúsenosťou, išlo o dokonalú vreckovú krádež peňaženky s hotovosťou, kartami a dokladmi. To všetko nebadane vytiahnuté z predného vrecka riflových nohavíc v metre. Na prvý pohľad náročná vreckárska úloha sa podarila. Kreditky našťastie odolali, ale hotovosť bola bonusom pre zlodeja. Doklady sa po polroku vrátili cestou polície k majiteľovi.

Po čase si poškodený pán spomenul, že v tom metre, kde bola iba mierna tlačenica, sa mu do očí podivne zadíval nejaký mladík tmavšej pleti. Psychologicky pochopiteľne náš pán v tom momente zapochyboval o jeho sexuálnej orientácii, čo spôsobilo jeho krátkodobú nepozornosť a peňaženka, vďaka šikovným prstom zlodeja, zmenila majiteľa.

Takže pozor, keď idete na dovolenku, nedávajte sa do reči s cudzími ľuďmi, aj keď by prosili o radu a hlavne nepozerajte sa priamo do očí neznámym osobám s uhrančivým kukučom a vždy si držte ruku na peňaženke.

Hmlisté ráno

Je jún a vonku je nepríjemných 13°C. Na okolie padla hmla, nezvyčajný úkaz na toto ročné obdobie a tento kraj. Hmla padá aj na ľudí, našťastie slnko už vychádza a rozptýlené pary padajú na zem ako jemná vlaha. Na jedno hmlisté ráno si spomínam z čias hlbokého socializmu.

Nie je to žiadna politika, len pripomenutie jednej starej fotografie, na ktorej je v pozadí veľký "billboard" s nápisom "Hmlisté ráno". Je to neuveriteľné, ale billboardy existovali u nás v Československu už v roku 1959. Boli to hlavne pútače na nové filmy v kinách a taký pútač mal rozmery najmenej 2x4 m.

Neskôr som sa dozvedel, ako sa také pútače vyrábali. Použil sa na to záber z filmu, premietnutý projektorom priamo na veľké plátno a maliar propagačného oddelenia kultúrneho domu to príslušnými farbami domaľoval. Zachovali sa tak proporcie a tvary originálu. Zdá sa to na prvý pohľad jednoduché, ale na dokončenie takého obrazu bolo treba mať aj istý talent.

Na mojej starej fotke je v pozadí obrovský pútač na maďarský film Hmlisté ráno (réžia László Ranódy). Nejde o ten film, nevidel som ho, ale iste to bol jeden z radu nezaujímavých filmov "socialistického realizmu" tých čias. Veď aj na tej starej fotografii som najkrajší ja, v bielom baloňáku hladko učesaný, zamyslene kráčajúc začiatkom Obchodnej ulice... :)

Hovorí sa, že lepšie raz vidieť, ako dvakrát počuť, ale na druhej strane, napísané podnecuje fantáziu, tak tú fotografiu nezverejním, aby ste si tú scénu, krajšiu ako z čierno-bieleho filmu Hmlisté ráno mohli vymaľovať podľa mojich premietnutých kontúr a proporcií. Veď o talenty u čitateľov wabovín nie je núdza...