21. storočie

Nie, nevymenil som časopis "Quark" za "21. století", len rozširujem svoj obzor. Nebudem sa zaoberať úvodníkom, ale prejdem rovno k mojej "ústrednej" téme z 21. storočia:

    Spánok: najchytrejšia investícia do zdravia a života.   

V spánku strávime veľkú časť svojho života a je to rozhodne dôležitá a zaujímavá časť. Možno je to preto, že v ňom máme sny, ktoré sú iné ako tie z reality o životných cieľoch, predsavzatiach a túžbach. Zvyčajne sú aj oveľa krajšie.  

    Spánok nie je odmenou, ale základnou biologickou potrebou.

Pri čítaní odborných (popularizačných) článkov zvyčajne preferujeme také, ktoré nejakým spôsobom podporujú naše predstavy, dopĺňajú ich, alebo sú s nimi v súlade, či inak zaujímavé. Všimol som si preto článok s myšlienkami a poznatkami o spánku.

Spánok je základom zdravia, dlhovekosti a duševnej rovnováhy... (Ako ste sa dnes vyspali?) Podhodnocovanie spánku má katastrofálny dopad na zdravie. Zdravý spánok sa u väčšiny ľudí začína kaziť okolo tridsiatky. Nočné prebúdzanie vraj nemusí byť problém, lebo ľudia sa v noci budia stále. Dôležité je, aby sa človek v pokoji vrátil znova do spánku, aby sa nerozbehol "kolotoč" (bdelých) myšlienok. Ak sa ráno zobudíme svieži, tak nezáleží na počte nočných prebudení.  

Aký význam majú sny? Majú význam biologický, ale aj psychologický, lebo sa v nich mozog čistí, triedi informácie na dôležité a nepodstatné. Konsoliduje myšlienky a nevýznamné posiela do zabudnutia, čím sa vytvára priestor pre nové učenie. Toto sa odohráva vo fáze REM spánku. REM spánku posilňuje dôležité asociácie a odfiltruje zbytočné detaily.  

Ešte o farebných snoch, ak ich máte, ste lepší v kreativite a v riešení problémov.  

Okrem vedeckých poznatkov sa v článku o snoch dozviete aj množstvo zaujímavostí, napríklad, že  v roku 1964 vydržal istý muž bez spánku 14 dní. Potom mal problémy s pamäťou, motorikou a trpel halucináciami. 

"21. století" nie je len o spánku, to by bolo na solídny časopis málo. Témy v tomto prvom čísle 2026 sú napríklad aj:

Mamuti zo severných Čiech-Ďalší nástroj v boji proti rakovine-Korálové útesy na hrane-Ticho medzi hviezdami-Konšpiračné myslenie a mnoho iných. Tzv. špeciál je tentokrát o Hitlerovej piatej kolóne.

Nechcem hodnotiť úroveň časopisu, ani porovnávať s iným (mojim "známym" QUARK-om). Niektoré články ma zaujali, iné boli mimo môjho "zorného poľa". Najviac ma zaujalo to o spaní a snívaní, nie že by v ňom boli prevratné vedecké zistenia, ale potešilo ma, že ešte dobre spím... (aspoň podľa teórie :). Trochu mi nesedel špeciálny článok o piatej kolóne, ale počkám si do budúceho mesiaca, o čom to bude.     

(Použité myšlienky o spánku sú z článku v časopise "21. století" od  autora Martin Janda)  

Tiráž je v tlačenom časopise vysádzaná písmom menším ako 9 bodov a to chce lupu, preto uvádzam profil z webovej stránky časopisu: 

21. STOLETÍ je časopis plný novinek postaven na čtyřech pilířích - věda, technika, objevy, lidé. 21. STOLETÍ je důkazem, že i o vědě se dá psát čtivě, srozumitelně, lehce a s nadhledem. 21. STOLETÍ je časopisem čtenáře z 21. století.   

 

Anjeli v hlave

 Heslá sú výkriky, keď myšlienkam dôjdu argumenty. (V. Javorský)

 Vedci radi skúmajú všetko neznáme. Niektorí ľudia vraj majú v hlave akýsi "anjelský vzor" a tvrdia, že vidia rôzne nadprirodzené bytosti, vrátane anjelov. 

Že niekto vidí niečo, čo iní nevidia, ešte nemusí znamenať, že tí druhí mimo nich sú zaslepení. Najmä v politickom zmysle to môže znamenať aj presný opak. 

 

Cesta

Snívalo sa mi o cestovaní, nie na Nový rok, ale až dnes nadránom. Čo to znamená? Hádam aj to, že sme včera viedli dialóg o cestovaní v tomto začínajúcom roku. Alebo sa pozriem do Snára? Čo hovorí snár o snívaní s témou "cesta" (Ikar,1990)?

Cesta

- blúdiť po nej - Všetka tvoja námaha je zbytočná
- dlhá - Nedosiahneš úspech
- ísť po nej - Stretneš starých priateľov
- kľukatá - Opustí ťa šťastie
- po mori - Nečakane ťa pošlú na služobnú cestu do cudziny
- rovná cesta - Máš dobrý život
- s križovatkami - Musíš sa rozhodnúť medzi dobrom a zlom
- so spoločnosťou - Budú ťa ohovárať
- zlá cesta - Budeš smutný

Zo snára je jasné, že snívať o ceste a o cestovaní sa neoplatí. Má to len jeden pozitívny prínos, ak je cesta rovná, idealisticky to potvrdzuje, že máš dobrý život. V mojom sne som blúdil, dokonca ani navigácia nefungovala. Bola to dlhá cesta, kľukatá s križovatkami a viedla aj do stratena, že som sa musel vracať. No a vrchol všetkého je dopravný prostriedok, najprv to bol motocykel, potom auto (Škoda 100) a úplne najnešťastnejšie bolo, že som mal v aute aj spoločnosť.  

Budú ma ohovárať! Ale kto? Hovorí sa síce, že zle je dostať sa do rečí, ale horšie je byť vzduch, o ktorom nikto nehovorí, aj keď ho všetci dýchajú. Fakt, všetka moja námaha je zbytočná...

Dobrý sen

Nie, nebojte sa, nebudem zase písať o sne, aj keď tento bol príjemný. Len som chcel, podľa zásad "feng shui", vykompenzovať zlý dojem zo "zlého sna" v minulom článku. So snami je to ako v živote, po zlom musí nutne nasledovať lepší. Nech robím, čo robím, zo sna sa vždy zobudím!

Zlý sen

Sny sú zvláštne, najmä keď sa nalepia na realitu. Tak mám rozčítanú knihu, v ktorej autorka opisuje svoje príhody z horskej turistiky. Zatiaľ som pri jej ťažkých začiatkoch, keď má nabalený ruksak, ktorý ani nevládze zdvihnúť zo zeme, ale nakoniec si ho navalí na chrbát a prekoná s ním 5 km v horskom teréne. Bolo mi ťažko, keď som to včera večer čítal, ale to nič nie je proti tomu, čo ma čakalo nad ránom v hroznom sne.

Poslali ma na pracovnú cestu do mesta vzdialeného len 5 km, ale pešo a s ruksakom, ktorý vážil najmenej 40 kg (skoro polovica mojej telesnosti). Šli sme traja, kolegovia naľahko a ja ten ruksak. Cesta viedla rozbahneným horským terénom, stále hore do kopca. Kolegovia sa mi, pochopiteľne, skoro stratili z dohľadu a na horskej lúke som mal problém, aby som nezablúdil. Nakoniec som došiel do cieľa. Bola to okresná nemocnica a moji dvaja kolegovia už rokovali s primárom oddelenia.

Nechcel som ich vyrušovať, tak som čakal na chodbe, kde bola jedna posteľ a v nej ležal iný bývalý kolega, vychudnutý a s divnými fúzami. Skoro som ho nespoznal. Povedal, že sa má dobre, ale to už asi myslel na to, že jeho trápenie sa čoskoro skončí... Aby som to uviedol na pravú mieru, tá moja rozčítaná kniha začína tým, ako autorke ochorela mama na rakovinu a v priebehu krátkej doby zomrela. Ani vo sne sa teda nič nedeje náhodne.

Nerád delím knihy na "mužské" a "ženské", ale tejto by som v tejto fáze dal ochotne prívlastok "ženský" román. Veru tak, napísala ho žena, je o žene, ktorá putuje sama divočinou, niečo ako románová autobiografia. Opisuje svoj ťažký život a svoje vážne rozhodnutia po smrti matky, rozvod, striedanie milencov len dvakrát za týždeň... A medzitým pričuchnutie k drogám. Proste iný svet za veľkou mlákou. Taký zlý sen, ktorý ale, dúfam, skončí oveľa lepšie.

Tú knihu nebudem menovať, lebo z nej mám prečítanú iba malú časť, dúfam, že sa to zlepší. Najkrajšie na tom je to, že to je vraj román o turistike. Musí byť, ale zatiaľ som s ňou prešiel len prvých 5 km s tým najťažším batohom na svete.

Rada na záver: Nečítajte ťažké knihy pred spaním...  

Bratislavský sen

Sny sú obvykle hmlisté, neurčité a najmä ich rýchlo zabúdame. Sú však aj výnimky, ako ten dnešný, zameraný na detaily...

Do Bratislavy som prišiel na úrad, na predvolanie, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, bolo to na poschodí (všímajte si detaily), vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.

Vošiel som na úrad pre udeľovanie vodičských oprávnení. Toho pána som tiež poznal, v inom sne mi už vybavoval nejakú inú zmenu... Veľmi sa ponáhľal, ale keď som mu podal ID kartu, skonštatoval, že adresu mám správne zapísanú. Uvedomil som si, že je to naozaj tak, nemenil som svoje bydlisko. Nakoniec som zistil, že aj tak som si vodičský preukaz zabudol doma.

Po vybavení na úrade som sa dal na cestu z nám. Ľ. Štúra, kde je príslušný úrad, na vlak do Vajnor. Pustil som sa krížom, cez rôzne skratky a pasáže cez mesto rovno na Vajnory. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal.

Prisadol som si k voľnému stolu vedľa ktorého bola veľká kovová misa s mletým mäsom pripraveným na hamburgery. Vstal som, aby som z pripravenej zmesi vytvaroval podlhovasté placky a čašník ich potom odnášal do kuchyne. Vtedy som si uvedomil, že je horúco a ja som iba v bielom tielku a šedých slipoch... Detail, ktorý sa tam dostal, ktovie prečo.

Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária. Nadviazali sme iba očný kontakt a keď som skončil s kuchtením, sadol som si oproti nej. Zvláštny a dôležitý detail zo sna je, že už sme nesedeli na okraji miestnosti, ale rovno v jej strede.

Mária sa na chvíľu vzdialila do vstupnej chodbičky a vtedy sa mi zdalo, že je nejako telesne postihnutá a je na vozíčku. Keď sa vrátila, ukázalo sa, že to vôbec nie je pravda. To už skoro ani nebol sen, lebo som začal vnímať reálny svet, spolu s otázkou, prečo to tak bolo a nie inak? Nezvyknem si vykladať sny podľa snára, ale teraz mi prichodili na um rôzne spojitosti.

Zameranie na detaily - večer som pozeral dokument o osobnostiach z histórie fotografie. Tvorba tých fotografistov mi bola veľmi blízka a vôbec mi nepripadali iné, ako moje dnešné vnímanie sveta na fotografiách. Tiež sa snažím vidieť hlavne nevšedné detaily, som na ne dosť zaťažený, preto sa k celkom a polocelkom musím úplne racionálne nútiť.

Druhou inšpiráciou pre sen bol tiež dokument o maliarovi Vincetovi van Goghovi. Zaujímavé sú tie voľné a iste aj subjektívne popisy a výklady maliarových zámerov. Je to niečo ako pútavá detektívka, pátrať po skrytých detailoch. Je to podobné, ako to známe: Čo chcel touto básňou básnik povedať? Môže byť veľa vysvetlení, fantázia je neobmedzená, ale tie pravdepodobné v divákovi vyvolajú odozvu. Tak to bolo aj tu.

S popisovaním fotografických výtvorov mám isté skúsenosti, ak to robí odborník, býva to niekedy až prekvapivé, ako napríklad zmena výrezu zmení celkový dojem. Nedávno som pozeral podobný dokument o jednom jedinom obraze Rembrandta. Pol hodina a bolo to stále zaujímavé.

V súvislosti s Vincentom som si spomenul aj na jeho listy Theovi a ich veľmi vydarenú reinkarnáciu. Všetko so všetkým súvisí... Aj sen so životom.

Potvorské sny

Niektoré sny sa snívajú až následne, po tom ako sa uskutočnia. Napríklad, minulý týždeň som bol u zubárky a snívalo sa mi s ňou až dnes. Nevysvetľujte si to zle, moja zubárka nie je čerstvá absolventka zubárskej fakulty a možno práve preto je odborne veľmi zdatná, perfektne plombuje brúsi i trhá. Jej sestrička je mladá, krásna a veselá (tak to má byť), ale do mojich snov sa jej nechce.

Niektoré sny sa diametrálne líšia od skutočnosti. Vo sne mi moja milá zubárka vytrhla dva dolné frontálne zuby, hrozná dupľovaná extrakcia. Ráno som sa zobudil s prievanom v hube a s ohromnou zubnou medzerou v sánke. Až pri zrkadle sa všetko vysvetlilo, zuby mám na svojom mieste. V skutočnosti som bol minulý týždeň iba na preventívnej prehliadke, teda žiadne trhanie nebolo.

A potom verte svojim snom!
Nielen, že niekedy chodia neskoro, ale ešte aj strašia katastrofickým scenárom.

Experimentálny dôkaz

Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...

Keď som vošiel do ordinácie, sestra ma hneď poslala do vedľajšej miestnosti, načúrať do pohára. V tej miestnosti už bol jeden pacient s pohárom, ja som si zobral litrovú odmerku z poličky pod oknom a začal som. Naplnil som ju do troch štvrtín, parádny výkon. Zvláštne bolo, že môj moč v nádobe nebol šedý, ako by sa vo sne dalo očakávať, ale mal peknú žltučkú farbu.

Prekvapene som sa díval na svoj močopudný produkt a hneď som si pomyslel, že sny naozaj môžu byť aj farebné... Po farebnom prekvapení som sa zobudil a ponáhľal som sa tam, kam ma súdruh doktor posielal... Taký sen sa mi dnes nadránom prisnil, aby ma zobudil. Experimentálne som teda dokázal, že sny môžu byť farebné, ale aj varovné.

Zvláštny deň

Zvláštna nedeľa, niečo je vo vzduchu a nemyslím tým vôňu bravčových plátkov na zelenine, ktorá sa šíri všetkými smermi z kuchyne, ale fakt, že suseda začala klepať bravčové rezne až o štvrť na dvanásť, teda skoro o hodinu neskôr ako zvyčajne v nedeľu, ale o to hlasnejšie.

Keď sme u nej, včera som ju stretol vo výťahu, bola náramne unavená z práce. Pracuje totiž v domove dôchodcov, tak som sa jej spýtal, ako sa tam majú... Odpovedala, že by sa tam nechcela dostať, radšej skoro zomrieť. Asi jej chýba perspektívne myslenie o svetlých zajtrajškoch, alebo má pravdu.

Mne sa dnes ráno vstávalo celkom v pohode, lebo včera odpoludnia som si pospal pri nejakom akčnom filme v TV a tak som si "nadspal" polovicu noci vopred. To televízne spanie bolo rovnako zvláštne, sníval sa mi sen a v tom sne som pokračoval v začatom filmovom príbehu, až kým som sa nezobudil.

S prekvapením som zistil, že akčný film už dávno skončil a ja som v skutočnosti spal s romantickou komédiou... Je to sranda, na čo človek príde, keď sa dobre vyspí. Včera som tak prišiel na zaujímavý poznatok, že sny stačí iniciovať a potom už idú zotrvačnosťou až do konca podľa rovnakej šablóny.

A ešte jeden zvláštny poznatok: na moje sny nemá zmena TV programu absolútne žiaden vplyv...

Sen a palacinky

Dnes ráno som vstával s odtlačkom sna v hlave. Kto mi ho tam vložil, ja predsa nie? Sen prichádza spravidla nepozorovane a hlavne v noci, keď spím a "ja" o sebe nerozhodujem. Prichádza, kedy sa "mu" zachce, bez môjho vedomia... Komu sa to zachce a kto je ten "mu"? Kto je môj sen, keď to nie som ja, ani moje vedomie?

Takéto múdre úvahy, otázky bez odpovedí mi vírili hlavou hneď ráno, ako som sa zobudil zo sna. Bol to "hrôzostrašný" sen o štatistike (!). Mal som za úlohu (kto mi ju dal?) zistiť, koľko je v našom kraji evanjelikov a koľko katolíkov... Výsledok bol ten, že v tom sne som sa začal zamýšľať nad tým, prečo sa takto delíme, keď dúfame, že Boh je len jeden?

A prečo sa delíme na národy a prečo hovoríme rôznymi jazykmi, keď myslíme rovnako, alebo aspoň veľmi podobne? Bolo to vždy tak, alebo pred biblickou stavbou Babylonskej veže všetci ľudia hovorili jedným jazykom? Asi ich bolo tak málo, že to inak ani nešlo... Potom sa im otvorili obzory a diaľky priniesli cudzincov ako stavebnú výpomoc.

V tom to asi je, tie otvorené obzory pospájali svety rôznych kultúr... Čo je to vlastne kultúra a čo je civilizácia? Stačí vziať do ruky slovník, alebo wikipédiu a je to jasné... Ibaže, prečo sa nezamyslieť? Mali sme tu iba jedného Adama a jednu Evu? Alebo sa ľudia najprv rozišli do sveta a žili dlhé veky oddelene, až kým niekoho unudeného nenapadlo postaviť vežu, ktorá by siahala až do Neba.

Je v tom vývoj, ktorý prebieha od mínusu k plusu a potom naopak. Je v tom akási sínusovka, ale prečo práve ona? Je v tom samoregulačný princíp vesmíru? Ktovie, možno sa národy opäť spoja a budú hovoriť jednou rečou, možno aj farba pleti sa časom unifikuje a vzrastom sa vyrovnáme tak, že sa skoro od seba nerozoznáme a začneme znovu, nepoučení stavať Babylonskú vežu siahajúcu až na Mars a ku hviezdam...

A budeme znovu vyhnaní z Raja.

Viem, že to nesedí s biblickým príbehom, ale je iná doba, myslíme na to isté, ibaže trochu inak. Tak ako ja som ráno premýšľal o svojom sne a teraz ma už tieto fantázie opúšťajú, lebo ich nahrádza čosi iné. To iné leží o pár poschodí nižšie ako hlava... No tak sa priznám, sú to palacinky s lekvárom, tvarohom a kakaom a to je veľká systémová zmena, tak už bežím, aby som nedopadol ako Piťo od Andera...

Lancaster v noci

Malý "pub" na okraji mesta Lancaster v strednom Anglicku mi pripomenul našu krčmu Pod orechom. Na dvore je stojan na bicykle, odkladám ten môj a poctivo zamkýnam predné koleso o stojan. S pocitom príjemne stráveného dňa vchádzam do jedálne, aby som tam zjedol svoju skromnú večeru po celodennom šliapaní do pedálov a obdivovaní anglického vidieka.

Cítim sa tu skoro ako doma, krajina je trochu odlišná, aj ľudia sú iní, ale inak to podstatné je ako na každej dovolenke rovnaké - je to čas slobody, takmer žiadnych povinností, iba primitívna základná starosť - kde sa najesť a kde sa v noci vyspať. Vcelku príjemne ubiehajúce dni plné poznania nádherných scenérií a množstva fotografických úlovkov, ktorými sa každodenne plní moja databanka.

Večera bola skromná, ale zvykol som si jesť častejšie a pomenej. Človek sa potom ľahšie pohybuje a cíti sa príjemne. Spokojne začínam spomínať na domov, po ktorom sa mi zatiaľ príliš necnie, domovina je len kulisou v mojich spomienkach na ľudí, ale aj ľudské tváre priateľov a známych mi pripadajú veľmi vzdialené, akoby monochromaticky vyblednuté.

Po krátkom rozjímaní a sieste prichádzam k svojmu bicyklu. Dnes ma čaká už len niekoľko stoviek metrov po rovine. Ešte netuším, že ma čaká aj malé prekvapenie, vlastne dosť veľké prekvapenie, takmer sa rovnajúce úžasu... Čumím na svoj pripútaný bicykel a čosi sa mi nezdá. Namiesto skrutiek a matíc len holé diery... Všetky spojovacie súčiastky sú vymontované, ale akoby zázrakom to ostatné drží pohromade.

Rozladilo ma to, ale aj tak som nevychádzal z údivu nad týmto spôsobom drobnej krádeže. Čo to znamená? Dával som si stále tú istú otázku, keď som odomkýnal neporušený zámok. Možno nejaká vyšinutá recesia, alebo varovanie, či znamenie od mimozemšťanov? Kde kúpim nové skrutky v metrickej sústave tu v Anglicku? Skúsil som vysadnúť na bicykel a šlo to. Napriek všetkému zázračne držal svoju obvyklú formu.

Na neďalekom parkovisku som mal odstavené auto, ktorým som sa presúval medzi cyklistickými lokalitami podľa vopred pripraveného itinerára. Otvoril som kufor a strčil som tam bicykel, zmestil sa na chlp presne, veď som to mal natrénované už doma.. Zadné dvere sa s buchotom zatvorili... a na ten zvuk som sa zobudil...

Šesť hodín ráno, vonku prší. O chvíľu odchádzam do roboty nevyspatý s hlavou plnou anglického cestovania...

...

Snívanie a realita

Snívanie je príjemná vec, ak myslím na tie bdelé predstavy o budúcnosti, ktoré často skončia ako vzdušné zámky. Aj snívanie v skutočných snoch býva príjemné, ale niekedy je aj vážnym varovaním.

Príjemné spomienky a predstavy, ktoré vypĺňajú diery v realite zväčša fungujú ako životodarný elixír, uvoľňujú každodenný stres a napätie... Časom a možno aj s vekom prichádza zmena a človek si už nedokáže s takou ľahkosťou navodiť stav uvoľnenia, nedokáže si tak ľahko a bez námahy vytvoriť priestor pre spomienky a krásne predstavy a stres sa hromadí...

Prečo je to tak? Možno preto, že aj spomienky sa častým používaním "ošúchajú" a predstavy nevšedných krás zovšednejú... Telo i duch sa vyčerpali v tvorivých predstavách... Treba ich opäť povzbudiť niečim skutočne výnimočným, taká je zrejme mechanika tela a duše v ich spolupôsobení...

O skutočných snoch (v spánku) možno rozvíjať rôzne teórie, ja verím len tým, ktoré tvrdia, že je to odraz prežitého, že je to logické pokračovanie skutočnosti podľa vlastných skrytých želaní a kritérií v podvedomí. Niekedy aj podľa diktátu tela, lebo sny sú aj alarmom, varovným systémom tela pre dušu.

Varovné sny sa snažia varovať správcu vlastného systému, že niečo nie je v poriadku, vytvoria šifrovaný príbeh sna, pošlú SMS, alebo len vydajú jednoduchý varovný tón vo forme zlej nálady a pocitu z ťažkého sna... Na tomto mieste môžu nastúpiť vykladači snov so snahou o dešifrovanie príbehu.

Napriek tomu, že sny svojim varovaním predbiehajú súčasnosť, som presvedčený, že skutočné posolstvo z budúcnosti v nich nikdy nie je!

Sen

Dnes ráno ma zobudil sen. Nie je to nič zvláštne, sny prichádzajú a odchádzajú vždy keď sa im zachce a často ich vzápätí zabúdame. Ten dnešný som si presne zapamätal, mal takú zvláštnu symboliku.

Bol som na hudobnom podujatí, ale na scéne nebol orchester. V sále boli voľne rozmiestnené stoličky a pri nich rozložené hudobné nástroje. Sedel som v prvom rade, predo mnou bola trojica bubnov.

Vedel som, že budeme hrať z nôt, ktoré sme dostali namiesto programu. Bol som z toho mierne vykoľajený, lebo v notách na bubon sa nevyznám... Bál som sa, že zabubnujem vtedy keď nemám a moje bubny nezaznejú vtedy, keď by mali.

Nikto v sále mi nevedel poradiť, ako na to a začiatok koncertu sa nezadržateľne blížil. Moje napätie narastalo, keď na scénu vstúpil dirigent. Postavil sa čelom k nám, poklepal na dirigentský pult, zdvihol dirigentskú paličku a.... zobudil som sa.

Sen ako každý iný, založený na minulosti, možno pomiešaný s podvedome očakávanou budúcnosťou... Znamená to, že v novom roku nás čakajú veľké zmeny, alebo je to len dôsledok nedávneho rozhovoru o životných peripetiách? Ktovie...

Viem že sny, podobne ako Novoročné predsavzatia, sa zriedkakedy naplnia, ale čo keď predsa? Mať tak božský snár, vedel by som, aká bude naša budúcnosť... Vedel by som, že všetko bude naopak, že od zajtra bude tak, ako ešte nebolo...

Sny, realita a vnímanie sveta

O snoch i o snívaní bolo už popísaných veľa listov papiera, vytvarovaných veľa bytov na disketách, HD, alebo na CD či DVD, preto ak si myslíte, že toto bude nosenie dreva do lesa, nečítajte...

Včera sa mi podarilo zdriemnuť na pol hodinu, po obede, v obývačke na gauči a prebudil ma zvláštny sen, spojený s realitou. V mojom sne buchli železné dvierka, to ma zobudilo a ten zvuk bol súčasne aj reálny - buchli dvierka na neďalekej bráničke.

Bolo to naozajstné spojenie sna s realitou. Môj sen o zatvárajúcej sa bráničke sa odohral o zlomok sekundy skôr, ako sa udalosť naozaj stala. Je to prvý dokázaný prípad predvídania budúcnosti? Ale vážne, som skeptik a hľadám aj iné možné vysvetlenia, napríklad...

1. bránička, keď sa v realite zatvára, jej pánty vydávajú "nemastený" zvuk, ktorý má iste aj zložku v oblasti ultrazvuku. Moje ucho (telo) zaregistrovalo ten zvuk a príslušné výkladové centrum mozgu mu priradilo obraz škrípajúcich dvierok s následným buchnutím... Na buchnutie som sa zobudil s obrazom sna, ktorý sa presne zhodoval s realitou...
2. Buchli dvierka, na čo som sa zobudil a príslušné výkladové centrum mozgu tomu zvuku priradilo obraz zatvárajúcich sa dvierkach, ale preto, že som v tom momente ešte spal, udalosť zaradilo do sféry sna so spätnou platnosťou... Udalosti vo sne majú iný priebeh času, dokonca nemusia mať vôbec časový priebeh, vyskytnú sa v okamihu, keď dostaneme signál z podvedomia do vedomia..
   

Podobný prípad sa mi stal raz na pracovnej ceste, bolo to školenie o CAD, niekde v Čechách. Ubytovaný som bol v hoteli spolu s kolegom na dvojposteľovej izbe. On sa večer zúčastnil nejakej akcie, ja som spal. Snívalo sa mi, že chrápem a že ma niekto budí..... A bol to fakt, naozaj som chrápal a naozaj ma kolega budil.... :) (ale tváril som sa aj naďalej, že spím...).

To bol historicky prvý prípad (pokiaľ som informovaný), že spiaci človek počuje svoje vlastné chrápanie... O výklade snov sú popísané snáre, ale ja nechcem vedieť, ako niekto vykladá moje sny. Ja si ich aj tak vyložím podľa svojho.

Napríklad sen, ktorý by mal znamenať niečo zlé, si vyložím presne naopak, pomyslím si, že to bude znamenať šťastie a sen, ktorý by mal znamenať niečo dobré, príjemné, si vyložím, nie naopak, ale... ale rovnako presne tak, že to znamená niečo dobré...

U mňa je to tak, aj s poverčivosťou... Všeobecne sa chápe prebehnutie čiernej mačky ako nešťastie, u mňa naopak, je to dobré znamenie.. alebo ak niečo zabudnem a musím sa vrátiť, v tej chvíli si uvedomím, že je to dobré znamenie a vyhol som sa tým niečomu zlému... Pre mňa vlastne neexistujú zlé znamenia, iba dobré...:)

Tak, tak, je to v pohľade na svet...



Na záver myšlienka z webu:

Vidí veci a pýta sa: "Prečo ?". Ale ja snívam o veciach nevídaných a pýtam sa : "Prečo nie?".

A kto sa chce úplne zapliesť do neskutočna, tak tu.