Komárom

Horúcou politickou témou týchto dní sú komáre. Ak náhodou po voľbách Fico stratí vládu, na komárov si už nikto nespomenie, tak radšej tento spot venujem komárom už teraz. Teda, nech zhynú komáre! Osobne ma ešte veľmi neobťažili, len dnes ráno, keď som sa vybral do volebnej miestnosti, ma obleteli hneď ako som vyšiel von. Našťastie ma netrafili. Možno v tom bolo aj kus politiky, aby som si to nerozmyslel a šiel voliť. Ako by tušili aj komáre, aké číslo som si vybral a tiež chcú svetlú budúcnosť pre svoje deti a vnúčence...

Včera podvečer to však vyzeralo hrozivejšie, hlúčik susediek mávajúcich rukami pod lipou sa rozčuľoval, čože je toto za svet, keď sa kvôli komárom nemôžeme pokojne ani porozprávať? Nedávno sa sťažovali, že čo je to za počasie, keď stále prší a prší... Od zajtra budú bedákať, že je horúco a mohlo by zapršať. Veru tak to chodí. Naše susedky si rady zaklebetia, inak povedané, vymieňajú si čerstvé informácie, ale aj také čo už trochu zapáchajú a sú po záruke... Niektoré sú všetečné ako markíza a iné iba joj-kajú.

Čo ma nepáli, by som nemal hasiť, lebo nie som hasič, tak by to na dnes stačilo o komároch, lebo ako sa zdá, som zatiaľ voči nim dočasne imúnny. Veď uvidíme po voľbách, či prestanú štípať mojich spoluobčanov. Ak neprestanú, vytiahneme do boja proti komárom (a kliešťom) s repelentmi...

Som majster

Dnes iba pár slov...

Už pol roka pečiem chlieb v domácej pekárničke, pridŕžam sa receptov. Dnes som bol lenivý a nehľadal som žiaden recept, prvýkrát som dávkoval suroviny od oka, ale s citom. Vodu, mlieko, jogurt, múku soľ, ocot a droždie. Pre zlepšenie chuti rascu a ľanové semienka počas miesenia. Výsledkom je najkrajší a najchutnejší chlieb, aký som kedy upiekol.
Dnes som zložil tovarišské skúšky na domáceho majstra pekára.

Obrtlík

Niekedy potrebujem zvláštne veci. Tak už nejaký čas premýšľam nad jedným drobným a užitočným vynálezom do domácnosti. Neprezradím čoho sa dotýka, len náznakovo, že ide o tú malú intímnu miestnôstku, kde aj kráľ Svätopluk chodil pešo. Na hrade mal iste svoj vyhradený kút s dierou v podlahe, ale vonku musel za kríky, ako všetci poddaní.

Pravdupovediac, ten môj vynález nemá nič spoločné so Svätoplukom, rovnako ako nenávistné tirády na blogoch proti odhaleniu jeho sochy na bratislavskom hrade. Nechápem, skadiaľ berú Svätoplukovi opozičníci takú istotu, veď existuje také oslovenie v liste od pápeža, že Svätopluk je kráľ, tak budeme ďalej hľadať dokument, v ktorom sa píše, že kráľ nie je? Na východe by povedali "I tak še da". Tak sa bazíruje na tom, že síce mohol byť kráľ, ale nebol korunovaný. V Kocúrkove by to lepšie nevymysleli.

Tak, či onak, Svätopluk bol vládcom Veľkomoravskej ríše a teda aj panovníkom našich slovenských a slovanských predkov. Vôbec nie je dôležité ako sa vyvinul dnešný názov Slovák. Slová sa menia úplne zákonite a prirodzene sa s časom vyvíjajú. Sme tu a budeme tu aj v budúcnosti... Slová sú niekedy zavádzajúce. Aj to "sme", také poctivé slovo a čo z neho urobil Mečiar... Teda ak sa dobre pamätám, bolo to za jeho panovania, keď sa roztrhla stará mládežnícka Smena a jej odtrhnutá časť sa nazvala SME a teraz nevieme, čo sme a čí sme... Tomu sa hovorí čaro nechceného.

Kam ma to doviedol ten nevinný obrtlík, až do tajomných mediálnych zákutí... Patrí sa dokončiť myšlienku, tak som teda vošiel do železiarstva a pýtal som si obrtlík. Čakal som, že bude nasledovať niekoľko minút otázok a odpovedí na telo, ale nič také sa nestalo. Predavačka mi rovno ukázala na skrinku, kde bolo niekoľko obrtlíkov rôznych veľkostí.

Obrtlík sa mi však už vôbec nehodil do krámu, lebo pôvodnú myšlienku som na mieste činu modifikoval na iné čudo, ktoré ešte nemá meno. Počkám teda do blízkych volieb a potom ho pomenujem. Dovtedy sa budem modliť, aby Svätopluk ostal na hrade, aby zajtra neodcválal s Hlinom dolu z kopca.

Pele-mele

Všetko, čo sa nehodí do žiadnej inej rubriky, patrí do pele-mele. V niekdajšom časopise "Mladý svět" boli v tejto rubrike rôzne zahraničné zaujímavosti a kuriozity, zvlášť z toho vzdialeného a nedostupného, západného sveta. V roku 1968 sa tam prvýkrát objavili aj také veci ako "call-girl", alebo "strip-tease", ale čoskoro sa písalo aj o AIDS. Vo vtedajších "našich médiách" to ešte bolo tabu, ale čitatelia Mladého světa mali výnimku, boli informovaní medzi prvými.

V duchu pele-mele sa teraz prenesiem do súčasnosti, do každodennej potreby, ktorou je je konzumácia jedla. Aj včera večer som zabudol na správnu životosprávu a špekuloval som nad tým, akú zaujímavosť si pripraviť. V ostatnom čase mi náramne chutí mlieko a výrobky z neho. Hlavne to originálne kravské mlieko, priamo od zdroja, teda z automatu prvovýrobcov. Nedávno som našiel v chladničke krabicové mlieko s nápisom 0,1% tuku... Na rehot, že vraj mlieko.

S veľkým sebazaprením som vypil za pohár bielej žbrndy, ktorá chutila ako zriedený latex. Nikdy som latex nepil, ale určite nechutí horšie ako nevlastná sestra mlieka s 0,1% tuku. Včera som to chudobné mlieko obišiel zďaleka, to nie je pre mňa primeraná strava a padol mi zrak na jogurt. Samozrejme plný smotanový jogurt od výrobcu, ktorého uznávam a konzumujem. A bola tam ešte májová bryndza, tak som skúsil novinku - do jogurtu som vmixoval asi 5 lyžičiek májovej bryndze a bolo to super, bombové.

Prší. A prší a prší... Televízne štáby sa vybrali, kam inam, ako do do obce Prša. V Prši prší, to je naozaj zábavné. V Prši napršalo, a riečka Suchá sa vyliala. Tam neďaleko je aj tá krajina, v ktorej sa voda sypala a piesok sa lial, veď to poznáte z maminých rozprávok. A prší nielen v Prši, prší aj tu, aj tam, aj všelikde inde. Kravčík nás varoval a stále varuje. Treba zlikvidovať lesné cesty a je to. Niečo na tom asi bude. Ešte že na Váhu máme priehradovú kaskádu z minulosti.

Ako zvyčajne, aj proti názorom Kravčíka sa našli oponenti. Bolo to síce už dávnejšie, ale ktovie, aké majú skóre dnes? Keď prší a prší... Ale vždy pršalo a dúfajme, že ešte dlho bude. Nie teraz a takto v jednom kuse, ale občas by predsa len malo napršať, aby to oteplovanie klímy nebolo také strašné... A aby nám rástli rajčiny, paprika, mak, mrkva, kukurica a petržlen, víno a tak ďalej.

atď.

Trochu čierneho humoru

Momentálne som v stave, že mám po krk vážnych vecí, žiada sa mi trochu srandy. Kde však vziať, keď volebný ošiaľ, strašenie, ponižovanie, hanobenie je obrazom týchto virtuálnych dní? Tí, ktorí si myslia, že ovládajú jedinú pravdu a všade už boli, sú dnes hrdinovia virtuálneho davu. Je príznačné, že všetko, čo sa na slovenskom internete napíše, je antifico a často aj "proti všem" na Slovensku. Kde sú hlasy z druhej strany?

Múdro mlčia?

Zdalo by sa, že preferencie sú naopak ako sú, alebo internet je v tomto čase enkláva nenávisti. Pre mňa je nepredstaviteľné, aby som ponižoval ľudskú dôstojnosť človeka, aj keď je to, s prepáčením, politik. Napríklad aj tak, že by som si dal do profilu jeho prečiarknutý portrét a ešte aj požiadal o "tvárové" priateľstvo. Musel by som sa sám cítiť ako vyvrheľ...

Dovoľte slobodne dovoliť...