2010/11/08

Generačný skok

Skôr, či neskôr mi môj 7 ročný desktop doslúži. Už pomýšľam na zostavu novej generácie... Aj sa mi o tom niekedy sníva a sny sa prekrývajú s realitou. Zvažujem niekoľko variant, ku všetkým všetky pre i proti. Verte mi, že to nie je jednoduchá úloha, rozhodnúť sa s dopadom na ďalšiu sedemročnicu. Dôležitá je koncepcia a potom aj konkrétny typ.

Odhodlať sa pre "notebook" je ťažké, lebo vždy som pracoval na pevnom pracovisku, mobilita pre mňa z pohľadu počítača nič neznamená. Dovolenky a cestovanie beriem ako celkom príjemný rozvod s technikou. O to viac sa potom vrhám do sietí internetu. Neláka ma preto ani internet v mobile. Nemám rád SMS, nie to ešte čítanie mailov na miniatúrnom monitore. Ak niečo potrebujem vybaviť, vystačím si s priamym rozhovorom cez mobil.

Pri úvahách o "laptope" som dospel k poznaniu, že možno by som to bral, ale s jednou zásadnou podmienkou - aby na ňom nebola klávesnica druhoradou vecou odstrčená za tým plošným "polohovadlom". Mal by vyzerať asi takto:
Je zrejmé, že taký "notebook" ešte nevyrobili. Týmto to dávam na vedomie výrobcom. Ak to chcú stihnúť kým mi odíde starý stroj, majú čo robiť. Zdá sa teda, že asi ostanem verný počítaču na stôl, s inovatívnymi parametrami: Malý, ale výkonný (minimálne ako HAL3000 - Intel Atom 525/ 3GB/ 500GB/ nVidia GT218/ DVD/ HDMI/ W7H), s tichým chodom a nízkou spotrebou energie. Hlavne to ticho...


 

2010/11/06

Prehľad dňa

Mikuláš Dzurinda dnes, po tom ako ho znovu zvolili za predsedu, povedal:  
"Sme na jednej lodi..." (to ostatné nestojí za reč).
V tej súvislosti mi padlo oko na starú múdrosť:
"Len ten kto je s vami na jednej lodi, vás môže hodiť cez palubu".
_________

Kedysi sa stavali pomníky pre neznámeho vojaka. Takto vyzerá pomník neznámeho blogera:







Ak teda budete chcieť prejsť na blog niektorého diskutujúceho pod "historickým" článkom, alebo na "historický" odkaz, môžete skončiť pri takomto ozname.
_________

A na koniec soboty ešte malý dialóg:

- Mám nový notebook.
  - Gratulujem! Aký?
- No, je veľmi pekný, má matný povrch jemne rýhovaný, ako hadia koža...

Pekný sobotný večer...

2010/11/05

Dr. House bloguje

A je tu nová sobota. Fakticky sa ešte nezačala, ale má tak silné príznaky, že som neodolal a píšem sobotník. Aspoň nemusím skoro ráno vstávať, aby som vás informoval o cenách a sortimente na trhovisku. Píšte si blogový denník, je to zdravé. Do Vašej zdravotnej karty sa všetko nezmestí, vaša anamnéza bude v prípade potreby komplexnejšia. Vážne, kto si denne píše blog, ten má šancu na správnu diagnózu. Nie je to môj výmysel, prišiel s tým doktor House.

Dr. House mal na lôžku ťažko chorú pacientku, ktorá si už roky písala každodenné postrehy do svojho blogu (jej manžela to iritovalo a chcel sa rozviesť). Odskúšali na nej rôzne diagnózy i terapie, ale nič nezaberalo, až skončili liečbou rakoviny. Už prvá dávka chemoterapie ju skoro zabila (chybná diagnóza). Keď už bola takmer mŕtva, House sa začítal do jej blogu a tak prišiel na to, čo jej vlastne chýba...

A vyliečil ju.

Blogujte teda, píšte a učte všetky národy... Chcel som povedať - píšte o všetkom, čo vám brnkne do nosa a do nemocnice si berte so sebou netbook. Dr. House vám podľa neho určite určí tú najsprávnejšiu diagnózu. A možno by stačilo poslať mu linku na blog.

Od tejto epizódy vraj aj Dr. House bloguje...

2010/11/03

Do roka a do dňa

Presne tak to vyšlo, že rok po premiére českého filmu "Uloviť miliardára" som ho videl. Zaujal ma svojim zvláštnym spôsobom. Keď sme po filme diskutovali o tom, aký je a o čom je, vyjadril som sa jednoznačne, že je o spodine ľudskej spoločnosti. Taký dojem u mňa paradoxne zanechal. Ostal som nepochopený, ale stále tvrdím, že je to tak. Napriek tomu, že je to film o miliardároch, politikoch v pozadí a o policajtoch. Je aj o rôznych módnych úchylkách a praktikách všemocných médií... Podľa všeobecného, ale mylného názoru, k elite totiž patria tí, čo majú bohatstvo a moc. Tu sú zobrazení práve títo ako spodina.

Pre mňa tento film nebol stratou času, ako tvrdí česká diskutérska verejnosť na portáli CSFD takmer unisono, s jedinou miernejšou výnimkou. Ani sa im nečudujem, lebo film sa dotýka ich zbožňovanej českej reality, na ktorú si nedajú siahnuť. Keby ten príbeh bol zasadený do iného (slovenského) prostredia, iste by ho prijali s pochopením. Tak som sa v súvislosti s týmto filmom zabával dvakrát, raz na satire, irónii a "trefnosti" filmu, druhýkrát na dodatočných reakciách domáceho obecenstva... Len na ukážku zacitujem príznačnú reakciu jedného "recenzenta" z uvedenej stránky CSFD, ktorá naviac, nevdojak smeruje aj sama na seba:

Tetsuo odpad!
"Bez příběhu, bez nápadu, bez vtipu, talentu, rytmu, tempa, čehokoli. Jen zlá a banální karikatura s myšlenkový nábojem, jaký mají frustrovaní anonymové na internetu pod články o české politice."

Bol to dobrý film, kontroverzný, ale celkom slušný a poučný. Bohužiaľ tá filmová satira je ako aktuálny vtip hodiaci sa nielen na českú vysokú spoločnosť.
_________

Na ukážku, dostupné recenzie filmu:
kinema.sk  (-)
rozhovory s tvorcami o filme (+)
popis príbehu 
video ukážka

Originálny názov: Ulovit miliardáře (ČR, 2009)
Réžia:
Tomáš Vorel
Hrajú: Tomáš Matonoha, Ester Janečková

__________
Zdroj: Prima TV, 30. 10. 2010, 20:00 

2010/11/01

Obchvat krajiny

Vyskúšal som diaľnicu Trnava - Bratislava s obmedzenou rýchlosťou na 110 km/h hneď začerstva. Dalo by sa povedať, že pohodička, dnes predpoludním bola minimálna premávka. Z tohto aspektu plynú aj moje dojmy. Bol to nezvyčajný pocit, ako sa všetky autá posúvajú rovnakou rýchlosťou na úrovni limitu. Fakticky (teoreticky) by všetci mali byť v pravom pruhu a nikto by nemal predbiehať. Kto skôr odíde z Trnavy, skôr príde do Bratislavy... Výnimkou by mali byť len vozidlá špeciálneho určenia, ako sanitky, polícia, ústavní činitelia a páni poslanci, ktorí sú voči "veškerým" pravidlám imúnni.

V neposlednom rade je tu aj skupina vodičov s nepísanou prednosťou v jazde - tí ktorí sa sami nadraďujú nad obyčajných vodičov z dôvodu výšky konta v banke, silných motorov a ešte silnejšieho ega... To však nepatrí do sféry pravidiel. Napriek teórii, predsa sa na diaľnici D110 legálne pohybujú vozidlá dvoch kategórií. Jedna skupina jazdí podľa "tachometrových" 110 a druhá podľa GPS 110. Tým sa vytvára slušná diferenciácia oprávňujúca na využitie druhého a niekedy aj tretieho pruhu.

Nikomu to prosím nehovorte, ale môj tachometer má tú GPS diferenciu pri 110 km/h cca 10 km/h. Otázka je, ako sa na to pozerá polícia, ale som presvedčený, že údaj môjho tachometra nezaznamenávajú a ich merania by mali byť bližšie hodnote, ktorú udáva GPS.

Predbiehanie trvá dlho, ale niet sa kam ponáhľať, nič svetoborné neušetríme. Podľa mojich prepočtov je teoretická strata času pri 110 km/h oproti 130 km/h medzi Trnavou a Bratislavou 5 minút. To nie je až tak veľa. O vplyve zníženia rýchlostného limitu na bezpečnosť premávky by som nechcel diskutovať, lebo si myslím, že nie rýchlosť, ale vodič je ten element, od ktorého na ceste závisí najviac. Či už pri riadnej diaľnici so stotridsiatkou, alebo pri takejto obmedzenej. Rozdiel vplyvu rýchlosti je aj tak nemerateľný, dá sa odvodiť len zo štatistík, ktoré sa zase dajú formovať podľa potreby...

Druhým dôležitým opatrením je požiadavka na dodržiavanie odstupu min. 70 m. Toto plne schvaľujem a tu súhlasím aj s Drahovským. On síce tvrdí, že účinnosť tohto opatrenia bude závisieť od intenzity policajných kontrol. Do istej miery áno, ale takéto striktné vyžadovanie odstupu by malo mať hlavne výchovný vplyv a mal by sa dodržiavať na všetkých diaľniciach. Potom by to bol obrovský úspech. Nedá sa k tomu dnes viac povedať, len že uvidíme.

Z dodržiavania odstupu vyplýva ešte jedna zaujímavá vec. Ak ja idem podľa GPS a vodič predo mnou podľa tachometra, mám pred ním k dobru cca 10 km/h, teda ho dobieham a keď sa medzi nami skráti vzdialenosť pod 70 m, je to dôvod spomaliť, alebo predbiehať. Popravde, dnes sa mi do odstupu 70 m nanominovali iní vodiči najmenej trikrát. A to je to, čoho sa niektorí obávajú. Ja mám zásadu, že síce môžem si zanadávať, ale na takýto skutok musím reagovať uvážene a brať to ako reálnu skutočnosť, podobne ako mokrú vozovku, či sneh na ceste.

Suma sumárum, osobne mi toto obmedzenie nevadí, s tým, že je to len dočasné opatrenie, ktoré skončí buď vybudovaním odstavných odpočívadiel, či definitívnym dobudovaním odstavných pruhov, alebo praktickým zistením, že to nemá žiaden zmysel a želaný účinok. Moja viera, či neviera v tom nič nezmení. Zatiaľ som spokojný a nešiel by som hlavou proti múru. Fakt je, že takáto jazda znižuje aj moju spotrebu. Len mi bude chýbať ten bývalý adrenalín... Budem si ho hádam kompenzovať inde, napríklad turistikou...

Na záver vysvetlenie titulku - cesta medzi Trnavou a Bratislavou mi odteraz bude pripadať ako spoločný obchvat týchto dvoch miest, s mierne zvýšenou maximálnou rýchlosťou...