Rodinka

Nejakou náhodou som si nedávno pozrel český film Rodinka. To som nemal robiť, lebo teraz neviem, či je to naozaj film. Technicky je to iste film, vraj komédia, ale skôr iba rodinný sitcom. Teda "sitkom" u mňa nie je film. Prepadlo to u mňa na celej čiare. Skoro by som povedal, že sa to podobá na starý český film, teda nie vekom filmu, ale hercami, spôsobom "humoru" a tak. Podobá sa to tuctovej záľahe seriálov v televízii a ja seriály nemám rád (až na zopár výnimiek).


Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes 

Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.



________________________________
Rodinka 
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein 
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský

Sme stále viac naklonení

To je pohladkanie, ku ktorému sa dnes priklonili v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu (RTVS) a isto sa čoskoro naklonia aj ostatné spriatelené vládne médiá.

"Minister dopravy čoraz viac pripúšťa predĺženie širokorozchodnej železnice", úžasne milá formulácia. Čo už,  keď musíš, tak musíš. Zvykáme si na obdobné postupy, ako keď minister financií vyhlásil, že dane zvyšovať nebudeme, ale to neznamená... A veru to vôbec neznamenalo nič iné, len to že sa dane zdvihnú. A už sú hore. Kto za to môže, je jasné. Za všetko zlé... Systémovo teraz rozdáme múku a cestoviny hladujúcim. Vyšší level je "lístkový prídelový systém", to sa mladá generácia bude čudovať. 

Všednosti dňa

Všetko už bolo povedané. Globálna medzinárodná, aj domáca politika je jasná, niet čo komentovať. Aspoň pre dnešok mi stačia jednoduché príbehy a namiesto kultúry malý nákup v obchodnom centre. Vo vstupnom priestore ma vítali tri víly, štíhle ako prútik. Vyhliadli si ma k ankete o parfumoch, to zdôraznili hneď na začiatku, aby som si nemyslel, že mi chcú nejakú dráždivú vôňu nanútiť. V tom smere som však absolútny laik a nežné vône hodnotím len ako zhluk nevšedných molekúl poletujúcich vzduchom.

Víla, ktorá si ma vyhliadla spustila naučený monológ a už som bol doma. Pripomenulo mi to niekdajšie návštevy svedkov Jehovových, aj Strážnu vežu. Dobrý deň, som tá a tá, zdržím vás len minútku... atď.  Vstúpil som jej radšej do monológu skôr než vyčerpá svoj naučený text a moje uši. Rozišli sme sa aj tak v dobrom, len sme si na záver, ako barterový obchod, vymenili úsmevy a poďakovania.

Stretnutím s vílami moje dnešné dialógy neskončili. Opodiaľ stál mlčiaci pán, ktorý si ma všímal už pri príchode. Asi ma ohodnotil ako náchylného k dobrým skutkom, aj moja peňaženka sa mu asi pozdávala, ale oslovil ma až keď som odchádzal. Tichým hlasom sa spýtal, či mu nemôžem dať nejaké drobné, že ešte od rána nič nejedol a to už bolo dosť po poludní. Nevyzeral na žobrajúceho, ale to dnes hádam ani nie je podmienkou, aby bol v otrhanom oblečení. Neviem prečo, ale dal som mu dve eurá s tým, že nech ich minie tak ako uzná za vhodné. Nepoďakoval, ale nevadí. Aj tak si to zapisujem ako dobrý skutok.

Podvečer sme boli medzi ľuďmi, len tak sme kráčali pomerne rušnou ulicou, keď vedľa nás zastavila dodávka. Šofér vystúpil s ponukou, či nekúpime domáci chlieb. Vraj upečený kdesi vo Veľkom Mederi. Odkedy si pečieme doma vlastnoručný chlieb, kupujeme pekárenský len občas, na spestrenie chuti. Tento však vyzeral veľmi príťažlivo, aj predajca sa tváril nenútene, ako keď stojí doma za pekárenským pultom. Na zadných sedadlách mal niekoľko čerstvých chlebov a ešte aj voňajúce bábovky, neodolali sme. Priložil by som aj fotografiu, ale už je z chleba i z bábovky len polovica. 

Habermannov mlyn

Jozef Poláček na webnovinách o tomto filme v úvode napísal: "Ústrednou témou je odsun pôvodom nemeckého obyvateľstva po 2. svetovej vojne." To je trochu nepresné, lebo odsunu Nemcov po skončení vojny je venovaná len úvodná a záverečná časť. Všetko ostatné, roky 1938 až 1945 je o príčinách odsunu, o hromadení negatívnej energie. Film hovorí o vyhranení charakterov ľudí vystavených brutálnej sile okupácie a vojnovým pomerom. V extrémne ťažkom období nadradenosti nacizmu prerastá u ľudí pocit poníženia do agresivity, ktorá sa po vojne zmení na rovnako krutú odvetu.

Film predkladá divákovi príbehy ľudí veľmi presvedčivo, bez ohľadu na ideologické postoje, akoby zo stanoviska nezaujatého pozorovateľa. Celý film, okrem úvodných a záverečných scén, sa zaoberá príčinami neskoršieho odsunu, hľadá pochopenie toho činu ako bezprostredné vyústenie predchádzajúcich pomerov. Viac ľudské tragédie a zlyhania, ako politické postoje. Viac pomsta, ako boj. Jednotlivé charaktery sú vo filme perfektne zvládnuté. Habermann sa správa ako podnikateľ a majiteľ mlyna. Snaží sa o akúsi neutralitu, byť nad vecou, ale napriek tomu skončí v rukách davu tragicky.

Zaujalo ma aj herecké stvárnenie starostu (Andy Hryc), postava ako šitá Andymu na mieru. V závere stojí za pozornosť postava slúžky Elišky (Zuzana Krónerová). Výborne zahral vo filme aj Karol Roden a Jan Hrušínsky. Prekvapilo ma, že film má inú verziu pre Českú distribúciu a inú pre Nemecko. V čom sa asi môžu odlišovať?

S technickou stránkou filmu som bol spokojný, dej má rýchly spád, kamera takmer klasická, čo mi vyhovuje. Jediným nedostatkom filmu je audio mix, ktorý nekladie dôraz na zrozumiteľnosť dialógov, ale na hudobný podmaz. Tento nedostatok sa bohužiaľ objavuje vo viacerých českých filmoch, ale aj v niektorých slovenských. Pôsobí to na mňa dojmom, že niektorí zvukári strácajú sluch. Ako pozitívny prístup po zvukovej stránke môžem uviesť napríklad film  "Ženy v pokušení". Je to síce úplne iný žáner, ale je pôžitkom vychutnávať si jeho dialógy.



Habermannov mlyn

Réžia: Juraj Herz

Hrajú: Mark Waschke, Karel Roden najml., Ben Becker, Hannah Herzsprung, Radek Holub, Wilson Gonzales Ochsenknecht, Zuzana Kronerová, Jan Hrušínský, Franziska Weisz, Andrej Hryc, Oldřich Kaiser,  Martin Stránský a ďalší.

Kauza králik

Všetci sa už vyjadrili k Matovičovi, niektorí aj opakovane, tak prečo nepridať vlastné postrehy? Celý prípad je v súlade s kontinuálnym tokom našej politiky od ostatných volieb. Len Matovič zdanlivo zmenil  svoju rétoriku, už nenadáva na Fica, ale morálne zhadzuje bratov koaličníkov. Nieže by to bolo neuveriteľné, práve naopak. Táto "občianska" kauza mi však pripadá ako dobre rozohrané divadielko. Na javisku Matovič so Sulíkom a  Bugárom, v pozadí možno Ivan so svojimi súkmeňovcami úspešne koná v ich podstatných veciach.

Osoby a obsadenie kauzy občianstvo na Slovensku sa mi ukazujú v celkom zaujímavom divadelnom svetle. Bugár - pracuje na svojej nemennej agende, presadiť krok za krokom silu svojej menšiny. Sulík - tomu je to absolútne fuk, on sa v tom nevyzná (ako sám zdôrazňuje). Pre neho sú alfou a omegou šachy v odvodoch. Premiérka múdro mlčí (znamenie rýb?), až nakoniec príde s podmanivým úsmevom a populisticky povie k tomu pár teplých slov. Mikuláš, vraj diplomat "par excellance", už svoje povedal ešte keď bol v opozícii, ktovie ako koná teraz. Možno tiež diplomaticky mlčí a čaká, ako sa to vyvrbí.

Matovič sa medzitým mediálne ligoce ako vyleštená šerifská hviezda. Jeho agendou je búriť tiché vody zákulisnej politiky. Nutne sa potrebuje názorovo osamostatniť a oddeliť, inak by sklamal sám seba. Je rád, že ho konečne vyhodili z klubu, kde bol cudzím elementom. V kauze cudzieho občianstva, ako jeden z dvoch, nemohol nevidieť to čo je tak jasné, že to bije do očí. Nedorozumenia okolo hlasovania boli iba sladkokyslou omáčkou, ktorá sa servíruje cez médiá. Tie to vďačne berú. Málokto hovorí o podstate. Tak to býva, médiá píšu to čo sa od nich čaká. Chleba je málo, tak sa servíruje omáčka a hry.

V celom tomto prípade vychádza ako jediný štátnik pán poslanec KDH Radoslav Procházka. Svoj odborný a ľudský názor formuloval na verejnosti jasne a jednoznačne. Naviac má aj návrh na riešenie v súlade so záujmami Slovenska, zodpovedajúci právu a spravodlivosti. Matovič sa k nemu, ako logicky mysliaci človek musel pridať a slovami obyčajných ľudí pomenoval problém.