Jedno staré príslovie hovorí:
„Ak chceš lásku za peniaze – kúp si psa“.
Ja dodávam: "Ak ti stačí vďačnosť, kúp si auto!"
„Ak chceš lásku za peniaze – kúp si psa“.
Ja dodávam: "Ak ti stačí vďačnosť, kúp si auto!"
Zdanlivo nesúvisiace veci, ale majú niečo spoločné... Aj láska, aj vďačnosť sú vždy za niečo a nemusia to byť nutne peniaze, ale napríklad láska za lásku... To však už vyznieva ako výmenný obchod. Veľmi častý a obojstranne výhodný barter.
U vďačnosti je to trošinku inak. Vďačnosť v podstate nič nestojí, je skoro zadarmo. Jasné, že tam musí byť niečo za čo som vďačný, ale ani to nemusí byť nejaký zvláštny hmotný statok, vďačnosť môžeme získať aj za číre porozumenie. A porozumenie tiež nemusí stáť veľa, niekedy je skoro zadarmo...
Takže vďačnosť za porozumenie je tiež taký výmenný obchod, pri ktorom sa obvykle nevymieňajú nejaké cennosti z trezoru... Často obchodujeme s porozumením a za odmenu získavame vďačnosť.. Takže, ako to súvisí s autom? Úplne priamo a jednoznačne.
Kúpite si auto a budete jazdiť exponovanými úsekmi v čase dopravnej špičky... Najlepšie prejazdom nejakým špičkovým mestom, napríklad Trnavou, keď všetci motorizovaní idú naraz do práce, alebo naopak domov z práce a v piatok aj šupom na víkendové radovánky.
Keď sa všetci posúvame v hlavnej kolóne, tí čo prichádzajú z vedľajších ciest by nemali šancu zaradiť sa, keby... keby nebolo porozumenia. Stačí jemne pribrzdiť karavánu za vlastným zadkom a jednoznačným gestom, rukou naznačiť chudákovi z vedľajšej, že sa môže bezpečne zaradiť.
A to je tá naša hviezdna chvíľa, keď rozhodujeme o krátkodobom osude svojho blížneho za iným volantom, ako dopravný policajti zo Saint Tropez... To je naša žatva, zbierame ovocie svojho porozumenia - vďačnosť... Ale pozor, nikdy sa nesmú pustiť dvaja naraz... ten druhý by to už považoval za samozrejmosť, treba dať príležitosť aj ďalším..
Sú však aj takí z vedľajška, ktorí sa snažia vtlačiť pred nás, na tých si dajme pozor, lebo tí nebývajú vďační, to by potom nebol žiaden obchod. Skúste si to, je to naozaj fajn pocit, získať úsmev a vďačnosť takmer za nič... len za tú trochu porozumenia, lebo raz sa aj my ocitneme na vedľajšej...
presne takú tolerantnú a akosi samozrejmú taktnosť a ústretovosť sme zažili v jednej kolóne pri návrate z dovolenky z Chorvátska, keď sa kolóna z vedľajšej cesty radila do kolóny na hlavnej.. šlo to úplnou samozrejmosťou ,,na striedačku"...bolo to veľmi prekvapivé..a veľmi veľmi príjemné a fakt boli úsmevy za volantom.. :)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že "zips" sa stáva čoraz samozrejmejší aj u nás na Slovensku (teda aspoň v Trnave).
OdpovedaťOdstrániť:-)
mia, silviah - máme veľa dobrých (ale aj menej dobrých) zákonov a pravidiel, nie každý sa tak ľahko vžije ako toto zipsové pravidlo... dôvod je jasný - všetci sa raz za čas ocitneme na vedľajšej ceste a tiež je tu tá nehmotná ale príjemná motivácia - byť tým, ktorý nezištne dáva a je za to odmenený vďačnosťou a úsmevom ... :)
OdpovedaťOdstrániť:-) "všetci sa raz za čas ocitneme na vedľajšej ceste..." Toto je super veta. Niekedy ma takmer zastaví v čase preblesknutie, že aj celkom obyčajné situácie dokážu porodiť geniálne pravdy.
OdpovedaťOdstrániťwabt, vždy ma vedia pobaviť tvoje ,,šoférske etudy", vidno, že šoféruješ rád a vyznáš sa:-)
OdpovedaťOdstrániťja síce nešoférujem, ale ako spolujazdec vnímam situáciu na ceste a hnevám ma, že tých , čo majú vo svojej výbave porozumenie je akosi málo - ale vďaka Bohu aj za nich!
bodaj by tých ,,hviezdnych chvíľ" bolo stále viac!
silviah..... to som od teba nečakal.
OdpovedaťOdstrániťfemma - vďaka za "etudy" :), to vieš - cvičím, lebo čo sa za mlada naučíš, na starosť ako by si našla...
OdpovedaťOdstrániťrád... čo musíš, to rob rada.
vyznám sa? každodenné cestovanie autom si musím osviežovať nielen pozorovaním cesty, ale aj periférie...
Nedávno som písal o "lastovičke" v minisukni na výpadovke, asi kšefty nejdú, už si mávame na pozdrav... a zdravím aj toho neznámeho pána s plešinkou, ktorého pre zmenu vidím každé ráno... čuduje sa a ja sa zabávam... :) live is life
Ja som vďačná za každé uprednostnenie na ceste. Jazdím rada a najazdila som už veľa. Ale predpisy nie sú mojou silnou stránkou a tak som vďačná za každú neoznačenú križovatku, keď ma napokon znalí pomerov pustia, keď vidia, že sa neviem rozhodnúť či prednosť mám alebo nemám :-)
OdpovedaťOdstrániť